Ako je v ustanovení § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka stroho uvedené, úroky z omeškania sú príslušenstvom pohľadávky. Okrem úrokov z omeškania sú príslušenstvom pohľadávky taktiež úroky (inak povedané bežné úroky, t . j. nie so sankčným charakterom), ďalej poplatok z omeškania a náklady spojené s uplatňovaním, resp. vynucovaním pohľadávky. V žiadnom prípade nezahŕňame do príslušenstva zmluvnú pokutu, hoci aj tá s časom môže progresívne narastať. Zmluvná pokuta, ako konkrétny inštitút civilného práva, spadá pod celkom odlišný režim v súdnom konaní, pri výpočte výšky súdnych poplatkov, pri zániku zmluvy a iné. Je dôležité si tiež uvedomiť, že označenie zmluvná pokuta nie je možné zamieňať z obsahovej stránky s akoukoľvek pokutou, ktorá bola v zmluve dohodnutá.
Pohľadávku vždy chápeme ako záväzok dlžníka z pohľadu veriteľa. V každom prípade je potrebné si uvedomiť, že pre existenciu úrokov z omeškania je nevyhnutne potrebná existencia záväzku, alebo inak povedané -- istiny. S nadhľadom môžeme istinu v prípade úrokov z omeškania prirovnať k pôde v prípade rastlín. Pokiaľ sa úrodná pôda premení na neúrodný piesok, potom všetky žijúce rastliny zahynú a nové nenarastú. Tak isto, pokiaľ nie je istina, potom úroky tiež "zahynú". Pritom nie je dôležité, aby istina bola zmluvne ošetrená, inak povedané, aby v každom prípade existovala zmluva a ešte k tomu v písomnej forme. Záväzok môže vzniknúť, napríklad, ako požiadavka na náhradu škody, na vydanie bezdôvodného obohatenia alebo z iných dôvodov, kde dohoda účastníkov absolútne chýba. Pokiaľ istina zanikne, t. j. že, napríklad, ju dlžník zaplatí (v tomto prípade vždy oneskorene), potom od nasledujúceho dňa po zaplatení už úroky z omeškania nevznikajú a nie je možné si ich nárokovať. Inak povedané, platba bola na účet veriteľa pripísaná dňa 2. 10. 2002. Prečo je dôležitý účet veriteľa v obchodných vzťahoch, to sme si už objasňovali. Potom aj v tento deň má veriteľ právo požadovať z omeškanej istiny zaplatenie úrokov z omeškania. Na druhý deň, t. j. 3. 10. 2002, však toto právo zaniká.
Úroky z omeškania alebo niečo iné?
Hoci každého v úvode zarazí nejednoznačnosť obsiahnutá v nadpise článku, je potrebné si uvedomiť, že iba školské opakovanie poučky -- "pri nesplnení peňažného záväzku si môže každý dlžník automaticky nárokovať poplatky z omeškania" -- je veľmi nešťastné a len podporuje hlavnú myšlienku, ktorá je zakomponovaná v spomenutom nadpise. Ihneď si dovolím uvedené objasniť. Nie vždy a za každých okolností dvaja podnikatelia vstupujú do tzv. podnikateľských vzťahov -- právnych vzťahov, ktoré výslovne a bez výnimky upravuje Obchodný zákonník. Niekedy sa aj rýdzim podnikateľom podarí "zamotať sa" do vzťahov, ktoré jednoznačne spadajú do kompetencie Občianskeho zákonníka -- ide o tzv. občianske vzťahy. To môžu byť vzťahy vyplývajúce z poistných alebo z nájomných zmlúv, resp. zo zmlúv týkajúcich sa prevodu nehnuteľností (v tomto prípade ide najmä o kúpne zmluvy). Pokiaľ mávneme rukou nad tým, že nás až tak nezaujíma výška úrokov z omeškania (takýto prístup však hraničí so zdravým rozumom), potom je potrebné sa zamerať na obsah ustanovenia § 517 ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, pokiaľ ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak dlžník nie je podľa Občianskeho zákonníka povinný platiť poplatok z omeškania; pritom výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Do 1. 5. 1995 túto úlohu plnila vyhláška ministerstva spravodlivosti č. 45/1964 Zb., ktorá určovala výšku úrokov na 3 % ročne. Od 1. 5. 1995 tento predpis nahradilo nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Čo robiť v prípade, keď má jedna strana právo požadovať zaplatenie poplatku z omeškania a napriek tomu tvrdošijne požaduje zaplatenie úrokov z omeškania?
-- Nie priamo v takejto veci, ale v obdobnej veci Najvyšší súd SR rozhodol takto. Uvedené rozhodnutie sa dá aplikovať aj na súčasný stav. Žalobca požadoval priznať nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 18 % ročne za omeškanie žalovaného s platením faktúry vystavenej 5. júna 1991 na sumu 26 382 Sk, a to za obdobie omeškania od 13. septembra 1996 do zaplatenia dlžnej sumy. Dňom splnenia dodávky objednaného prístroja (konkrétne 4. júna 1991) vzniklo žalobcovi právo fakturovať jeho cenu v zmysle § 376 Hospodárskeho zákonníka. Súd určil, že išlo o právny vzťah, ktorý vznikol pred dňom účinnosti Obchodného zákonníka, a preto sa v zmysle jeho ust. § 763 ods. 1 spravuje Hospodárskym zákonníkom, a to v znení platnom od 1. mája 1990. Ten nepoznal pojem príslušenstva pohľadávky tak, ako si ho uplatnil žalobca, ale sankciou za omeškanie s platením faktúry bol podľa jeho ust. § 378 ods. 1 poplatok z omeškania vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Keďže Hospodársky zákonník nepoznal úrok z omeškania, nemohol ani žalobca požadovať, aby mu súd tento úrok z omeškania priznal. Hoci výška poplatku z omeškania, v tomto prípade 0,05 % denne, v prepočte zodpovedala výške 18,25 % ročne, čo by približne aj korešpondovalo s výškou požadovaného úroku z omeškania v hodnote 18 % ročne, napriek tejto skutočnosť (mierne zavádzajúcej) išlo z právneho hľadiska o dva rozdielne nároky. Preto súd v konečnom dôsledku nárok žalobcu na úrok z omeškania neuznal. V rovnakej veci český súd v roku 1996 rozhodol obdobne konštatujúc, že Obchodný zákonník nepozná majetkovú sankciu nazvanú "poplatok z omeškania", ktorú skôr upravoval Hospodársky zákonník. Dohodnutie sankcie 0,1 % denne počas účinnosti Obchodného zákonníka by mohlo byť považované za zmluvnú pokutu alebo zmluvne dohodnutý úrok z omeškania. Takáto dohoda medzi účastníkmi musí byť však dostatočne určitá, v opačnom prípade by bola podľa ust. § 37 Občianskeho zákonníka neplatná, a aj nenárokovateľná. Z uvedeného zatiaľ vyplýva záver, že v prípade, kde zákon nevymedzuje príslušenstvo pohľadávky ako úroky z omeškania, ale, naopak, umožňuje účastníkom, aby si uplatnili ako príslušenstvo pohľadávky poplatok z omeškania, resp. bežný úrok, nie je možné sa úrokov z omeškania dovolávať v súdnom konaní. Fiasko sporu by na seba nedalo dlho čakať.
Bežné chyby v zmluvách
Tiež sa často stretávam s nepresným označením úrokov z omeškania v zmluve. Okrem označenia sankčný poplatok, sankčný úrok, je možné sa stretnúť s pojmom penále alebo zmluvná pokuta. Opätovne sa odvolávam na uvedený rozsudok českého súdu. Všetky uvedené sankčné formy sa nebudú posudzovať podľa svojho termínového označenia, ale podľa obsahu, a súd bude najmä skúmať, s akým prejavom vôle pristupovali účastníci k tomuto konkrétnemu ustanoveniu, t. j. čo chceli vlastne uvedeným slovným spojením vyjadriť. Takto dohodnuté sankcie počas účinnosti Obchodného zákonníka je možné považovať za zmluvnú pokutu alebo zmluvný úrok z omeškania iba v tom prípade, že dohoda medzi účastníkmi je dostatočne určitá a účastníci samotní si vedia ujasniť, aké právne účinky sledovali, resp. zamýšľali. V opačnom prípade musí toto zmluvné dojednanie súd podľa ust. § 37 Občianskeho zákonníka vyhlásiť za neplatné.
Z uvedeného vyplýva, že nie je vhodné sa pri tvorbe zmluvy nechať uniesť slovnými spojeniami, ktoré znejú oveľa razantnejšie, vyvolávajú väčší rešpekt a sú bežné v masovokomunikačných prostriedkoch. Naopak, je potrebné sa pridržať platnej zákonnej terminológie a vyvarovať sa tak v budúcnosti zbytočnému a zdĺhavému dokazovaniu na tému: Čo som tým vlastne chcel povedať? Preto, keď účastník chce úroky z omeškania, musí používať slovné spojenie úroky z omeškania. Naopak pokiaľ chce v budúcnosti uplatňovať zmluvnú pokutu so všetkými jej následkami (aj s nebezpečenstvom, že ju súd v rámci moderačného pravidla zníži), tak potom do zmluvy musí výslovne zakomponovať zmluvnú pokutu.