Výsledky dotazníkového prieskumu, ktorý uskutočnila Transparency International Slovensko (TIS) v máji 2003, môžu byť zaujímavé na poznanie stavu a postojov podnikateľov ku korupcii a jej obmedzovaniu. Tento dotazníkový prieskum dopĺňa prieskum agentúry FOCUS.
Charakteristika vzorky:
Transparency International Slovensko oslovila 1 450 podnikateľov. Vzhľadom na administratívnu náročnosť TIS v tejto fáze oslovila najmä stredné a veľké podniky. Vychádzala z predpokladu, že záujem zavádzať etické a protikorupčné mechanizmy môžu mať na začiatku najmä tieto firmy.
Odpovede získala TIS od 245 podnikateľov, čo predstavuje návratnosť 17 percent.
Z hľadiska právnej formy sú to najmä spoločnosti s ručením obmedzeným (50 percent)a akciové spoločnosti (43 percent), ostatné 7 percent.
Korupcia, klientelizmus a podnikanie na Slovensku z hľadiska právnej formy (v %) | |
Spoločnosť s ručením obmedzením |
50 |
Akciová spoločnosť |
43 |
Komanditná spoločnosť |
1 |
Fyzická osoba – podniákateľ |
2 |
Družstvo |
1 |
Iné |
3 |
Korupcia, klientelizmus a podnikanie na Slovensku stredné a veľké podniky (v %) | |
do 50 zamestnancov |
29 |
od 51 do 250 zamestnancov |
40 |
nad 251 zamestnancov |
31 |
Niektorí respondenti odpovedali iba na niektoré otázky, pri niektorých otázkach bola možnosť viacerých odpovedí.
Názory a postoje podnikateľov nie sú jednoznačné, pri niektorých otázkach sú polarizované. Z toho možno dedukovať, že téma korupcie a etiky nie je vnímaná rovnako. Preto by to mal byť aj impulz na diskusiu.
Z výsledkov možno urobiť viacero záverov:
1. Podnikatelia považujú korupciu za problém. Pokiaľ ide o vplyv na podnikanie, názor podnikateľov nie je jednoznačný. Polovica podnikateľov (48 percent) korupciu vníma ako závažný podnikateľský problém, ďalšia polovica (52 percent) si myslí, že korupcia pri podnikaní nepredstavuje problém.
Korupcia, klientelizmus a podnikanie na Slovensku – korupcia ako problém (v %) | |
Pociťujem to ako závažný problém – 118 odpovedí |
48 |
Korupcia nepredstavuje pri mojom podnikaní žiaden problém – 126 odpovedí |
52 |
Korupciu napovažujem vôbec za problém – 1 odpoveď |
0 |
2. Podnikatelia hodnotia vývoj korupcie v posledných 5 rokoch ako nezmenený. Približne polovica z nich si myslí, že sa situácia výrazne nezmenila, druhá polovica sa delí na tých, ktorí si myslia, že sa zvýšila (26 percent) a 18 percent, že sa znížila. Pričom sa viac prikláňajú k zvýšeniu.
Korupcia, klientelizmus a podnikanie na Slovensku – vývoj korupcie (v %) | |
Zvýšenie korupcie |
26 |
Nedošlo k výraznej zmene |
56 |
Došlo k zníženiu korupcie |
18 |
3. Za najčastejšiu formu, s ktorou sa pri podnikaní stretávajú, považujú klientelizmus (39 percent) a peňažné platby (28 percent).
Potvrdzujú sa odhady TIS, že práve klientelizmus je najpálčivejší problém v boji proti korupcii. Vytváranie prepojených sietí spriaznených osôb vo všetkých zložkách verejnej moci - administratíve, polícii, na súdoch a prokuratúre, ale aj v politických stranách a médiách, je fenomén, proti ktorému sa ťažko bojuje, pretože sa znižuje riziko odhalenia, ale aj prijatia účinných krokov na jeho potlačenie.
Korupcia, klientelizmus a podnikanie na Slovensku – klientelizmu a peňažné platby (v %) | |
Peňažné dary |
28 |
Vecné dary |
13 |
Klientelizmus (prepojenie medzi podnikateľmi a predstaviteľmi verejnej moci) |
39 |
Výhody (napr. zľavy, rekreácie, pracovné cesty...) |
8 |
Rodinkárstvo (napr. obsadzovanie pracovných pozícií príbuznými) |
10 |
Iné |
2 |
Zapojenie sa do klientelistickej siete (mať kontakty na úradníkov, politikov, policajtov, sudcov, médiá a pod.) podľa názoru podnikateľov:
- niekedy pomáha, ale nevyužívajú to (38 %),
- je výhodné 32 %
- 23 % zastáva názor, že bez klientelistických väzieb sa nedá obchodovať s verejným sektorom,
- nepredstavuje žiadnu výhodu 4 %.
Korupcia, klientelizmus a podnikanie na Slovensku – zapojenie do klientelistickej siete (v %) | |
Je výhodné |
32 |
Bez toho sa nedá obchodovať s verejným sektorom |
23 |
Niekedy to pomáha ale nevyužívam to |
38 |
Nepredstavuje žiadnu výhodu |
4 |
Iné |
3 |
4. Väčšina podnikateľov zastáva názor, že na korupciu treba dvoch. Toho kto dáva, a toho, kto prijíma (67 percent), 16 percent si myslí, že podnikatelia sú často iniciátorom korupcie a 17 percent, že sú väčšinou obeťami korupcie. To možno považovať za zaujímavé, pretože takýto postoj môže uľahčiť hľadanie protikorupčných a etických mechanizmov v samotnom podnikateľskom sektore. Podnikatelia chápu problém korupcie na obidvoch stranách.
Korupcia, klientelizmus a podnikanie na Slovensku – postoje podnikateľov (v %) | |
Podnikatelia sú väčšinou obeťami korupcie |
17 |
Samotní podnikatelia sú často iniciátorom korupcie |
16 |
Na korupciu treba dvoch, toho čo dáva a toho, kto prijíma, preto sú vinní obaja |
67 |
5. Optimisticky vyznieva aj ďalší poznatok - väčšina podnikateľov (84 percent) si myslí, že dodržiavaním etických princípov a zavádzaním protikorupčných opatrení môžu podnikatelia prispieť k obmedzeniu korupcie, 41 percent s tým úplne súhlasí, 43 percent skôr súhlasí, iba 16 percent s tým nesúhlasí. Z hľadiska pochopenia je to pomerne jednoznačný názor, ale z hľadiska ochoty participovať na takýchto aktivitách a uskutočňovať tieto kroky jestvuje oveľa menej firiem.
Korupcia, klientelizmus a podnikanie na Slovensku (v %) | |
Úplne súhlasím |
41 |
Skôr súhlasím |
43 |
Skôr nesúhlasím |
13 |
Vôbec nesúhlasím |
3 |
6. Menej jednoznačný je medzi podnikateľmi názor na to, aké efekty môže pre firmu mať protikorupčný a etický program. Takýto program prispieva:
- k dobrému menu firmy * 44 %
- zvýšeniu lojality zamestnancov voči firme *19 %
- k ochrane duševného a materiálneho bohatstva firmy * 16 %
- k prilákaniu zákazníkov * 11 %
- nemá pozitívny účinok na firmu * 7 %
Korupcia, klientelizmus a podnikanie na Slovensku – efekt (v %) | |
K dobrému menu firmy |
44 |
K prilákaniu zákazníkov |
11 |
K ochrane duševného a materiálneho bohatstva firmy |
16 |
K zvýšeniu lojality zamestnancov voči firme |
19 |
Nemá pozitívne účinky na firmu |
7 |
Iné |
3 |
7. Zhruba polovica respondentov má pozitívny názor na zavedenie vnútorného protikorupčného mechanizmu vo svojej firme, 25 percent má zavedený vnútorný protikorupčný mechanizmus alebo v blízkej budúcnosti o tom uvažuje (27 percent), druhá polovica ho nemá a ani o tom neuvažuje (48 percent).
Korupcia, klientelizmus a podnikanie na Slovensku – zavedenie protikorupčného mechanizmus (v %) | |
Áno |
25 |
Nie, ale uvažujeme o jeho zavedení v krátkej budúcnosti |
27 |
Nie, nie je to našou prioritou |
36 |
Nie, považujem to za zbytočné |
12 |
Oproti výsledkom prieskumu FOCUS-u z marca je to o niečo optimistickejší výsledok.
Vo väčšine prípadov (67 percent) iniciatíva na zavedenie vnútorného protikorupčného mechanizmu (napr. etického kódexu) vzišla z vnútorných potrieb firmy. Relatívne silný vplyv má aj materská spoločnosť, spravidla zahraničná centrála (27 percent), ale badať aj vplyv iných firiem, napr. aj v tejto oblasti líder môže ovplyvniť ostatných.
Korupcia, klientelizmus a podnikanie na Slovensku – zavedenie protikorupčného mechanizmu – podnet (v %) | |
Rozhodli sme sa sami na základe vnútorných potrieb firmy |
67 |
Prijatie etického programu nám odporučila zahraničná centrála našej firmy |
27 |
Iniciatíva vzišla z podnetu iného subjektu |
6 |
8. Odborníci zastávajú názor, že takého interné mechanizmy potrebujú systém monitorovania, aby nezostali formálnou, papierovou záležitosťou. Na Slovensku zatiaľ iba 29 percent firiem má vytvorený monitorovací mechanizmu, 30 percent uvažuje o jeho zavedení, ale pomerne veľa firiem (41 percent) ho nemá a nepovažuje to za potrebné.
Korupcia, klientelizmus a podnikanie na Slovensku – zavedenie protikorupčného mechanizmu – podnet (v %) | |
Rozhodli sme sa sami na základe vnútorných potrieb firmy |
67 |
Prijatie etického programu nám odporučila zahraničná centrála našej firmy |
27 |
Iniciatíva vzišla z podnetu iného subjektu |
6 |
Medzi formami monitorovania protikorupčného, resp. etického programu podnikatelia uvádzali:
interné audity, reporting, controlling, dotazníky, pravidelnú kontrolu, náhodnú kontrolu, interný revízny systém, ústne hodnotenie na poradách, normy ISO 9000, pracovné zmluvy, hotline prístupnú každému pracovníkovi, sledovanie dodržiavania obchodných postupov.
Výsledky prieskumov z iných krajín sa nedajú priamo porovnávať, ale na ilustráciu príklad z Veľkej Británie: V roku 1999 sa robil prieskum 350 popredných spoločností. Z nich má 78 percent zavedený etický kódex, pred tromi rokmi to bolo iba 57 percent. Etické tréningy využíva 40 percent spoločností a mechanizmus spätnej väzby 55 percent spoločností.
9. Ak sa má situácia v oblasti korupcie zmeniť, je potrebná kritická masa podnikateľov, ktorá bude presadzovať nekorupčné, etické princípy podnikania.
Jednou z ciest je hľadanie konsenzu v tom, čo by boli firmy ochotné urobiť. Verejný záväzok:
- neposkytovať úplatky s cieľom ovplyvnenia rozhodovania vo veci by podporilo 122 podnikateľov,
- zverejniť informácie, napr. podmienky zmluvy, ak obchodujú so štátom - 105 odpovedí,
- neposkytovať úplatky s cieľom urýchlenia administratívneho rozhodovania 104 podnikateľov
- zaviazať sa na dodržiavanie protikoručnej a etickej charty - 101 podnikateľov
- neposkytovať priame alebo nepriame príspevky politickým stranám s cieľom získania výhody v podnikaní - 94 podnikateľov
Korupcia, klientelizmus a podnikanie na Slovensku – systém monitorovania (v %) | |
Áno |
29 |
Nie, ale uvažujeme o jeho zavedení |
30 |
Nie, nepokladáme to za potrebné |
41 |
Korupcia, klientelizmus a podnikanie na Slovensku – hľadanie konsenzu (v %) | |
Neposkytovať úplatky pri podnikaní na ovplyvňovanie rozhodovania vo veci |
22 |
Neposkytovať úplatky s cieľom urýchliť administratívne rozhodovanie |
20 |
Zaviazať sa k dodržiavaniu protikorupčnej a etickej charty |
19 |
Zverejniť informácie, napr. podmienky zmluvy, ak obchodujete so štátom |
19 |
Neposkytovať priame alebo nepriame príspevky politickým stranám |
0 |
ako prostriedky získania nenáležitej výhody pri podnikaní |
18 |
Iné |
2 |
Podnikatelia v komentároch vyjadrili skepsu, napr. že deklarované záväzky sa nebudú dodržiavať, že je to v domácom prostredí nemožné. Navrhli doplniť poskytovanie informácií o príspevkoch pre politické strany a blacklist firiem a úradníkov na internete.
Korupcia ako forma konkurenčného boja je pozorovaná aj v zahraničí. Napríklad podľa výskumu Control Risk Group, ktorý robili v 250 spoločnostiach v USA, vo Veľkej Británii, Holansku, Singapure, Nemecku a Hongkongu, takmer polovica z oslovených medzinárodných firiem bola nútená v posledných piatich rokoch odrieknuť investíciu v iných krajinách, pretože ich konkurenti "porazili" pomocou úplatkov. Podľa tohto prieskumu korupcia je rozšírená najmä v ropnom a plynárenskom priemysle, pri stavebných projektoch, ktoré sú financované z verejných alebo komunálnych rozpočtov.
10. Otázka hľadania spojencov pri rozpracovaní protikorupčnej problematiky a vytvárania aliancií je kľúčová. Aj v tejto oblasti sú potrební lídri. Reakcie podnikateľov:
- 22 percent uviedlo, že by mali záujem zapojiť sa do aktivít TIS pri vytváraní Etickej a protikorupčnej charty.
- 245 bolo ochotných odpovedať na dotazník.
Korupcia, klientelizmus a podnikanie na Slovensku – viac informácií z týchto oblastí (v %)
Budovanie identity firmy
17
Etický kódex
21
Etický audit
12
Spôsoby monitorovania etického programu firiem
17
Protikorupčné opatrenia vo verejnom obstarávaní
19
Vzdelávanie pracovníkov v oblasti protikorupčných nástrojov
7
Financovanie politických strán
7
Iné
0
11. Podnikatelia prejavili záujem o viac informácií z týchto oblastí:
- etický kódex - 89 odpovedí
- protikorupčné opatrenia vo verejnom obstarávaní - 82 odpovedí
- budovanie identity firmy - 75 odpovedí
- monitorovanie etického programu firiem - 73 odpovedí
- etický audit - 52 odpovedí
- vzdelávanie pracovníkov v oblasti protikorupčných nástrojov - 32 odpovedí
- financovanie politických strán - 32 odpovedí
Riešenia
Boj proti korupcii nemôže zvládnuť ani sama vláda, ani sám podnikateľský či mimovládny sektor. Vytváranie protikorupčných aliancií, formulovanie krokov, ktoré by obmedzovali priestor pre korupciu, je prvým predpokladom úspechu. V tomto procese by hlas podnikateľov mal zaznieť oveľa výraznejšie. Odpovede potvrdzujú, že na Slovensku dochádza k vytváraniu klientelistických väzieb a že sa podnikatelia snažia o ovládnutie štátu. Ak nebude ochota na rozmotanie klientelistických prepojení cez zvýšenie prehľadnosti financovania politických strán, prideľovania verejných zákaziek, dotácií a podobne, škandálov bude pribúdať a politická elita bude mať zviazané ruky pri presadzovaní verejného záujmu. Hrozí, že to môžu byť úzke záujmy skupín, ktoré budú prioritne chránené a presadzované.
Výsledky naznačujú, že u podnikateľov v otázke protikorupčných opatrení existuje rozdiel medzi poznaním a akciou. Práve preto je tu priestor pre aktivity.
Podnikatelia uznávajú, že na obmedzenie korupcie sú potrebné kroky aj na strane ponuky (podnikateľov). To možno hodnotiť pozitívne. Je však menej tých, ktorí sa rozhodli urobiť interné protikorupčné alebo etické mechanizmy, resp. sa chcú aktívne zapojiť do zmeny podnikateľského prostredia.
Podľa TIS bude významná úloha podnikov lídrov v tejto oblasti a systém šírenia informácií a rozvíjania aktivít zameraných na obmedzenie korupcie a zvyšovanie etiky v podnikaní.
Na citeľnú zmenu podnikateľského prostredia bude potrebná kritická masa podnikateľov. V zahraničí je možné pozorovať trend nárastu firiem, ktoré sa venujú etickým otázkam. Narastajú aj medzinárodné aktivity orientované na obmedzovanie korupcie. Na druhej strane je potrebné vidieť, že korupcia je fenomén, ktorý je problémom aj v týchto krajinách.
Formálne a neformálne pravidla sa nemôžu od seba veľmi vzdialiť, musia mať svojho nositeľa. Preto ani v oblasti etiky a protikorupčných opatrení nie je možné vnútiť firmám to, s čím sa nestotožnia. Ale je možné šíriť tému, poskytovať informácie, zvyšovať vnímavosť na túto tému.