Eva Šimková, Miroslava Kupková, Deloitte & Touche
Vstup tovaru na územie SR nie je voľný, ale podlieha určitým opatreniam. Tieto opatrenia sa nerealizujú samovoľne, ale cez súbor pravidiel a postupov zakotvených v právnej norme -- v colnom zákone. Tovar, ktorý vstúpi na územie SR, je pod colným dohľadom. Aby sa zabránilo nezákonnému dovozu tovaru na územie SR, tovar musí byť po svojom vstupe predložený colnému úradu alebo na iné miesto určenia. Tovar, ktorý vstupuje na územie SR, musí byť predmetom colného konania -- colného vyhlásenia, s výnimkou tovaru, ktorý vstupuje do slobodného colného pásma alebo do slobodného colného skladu. Pre tovar možno požadovať pridelenie niektorého z colných režimov, pričom samotným colným režimom sa rozumie systém pravidiel a opatrení nevyhnutných na zabezpečenie určitého cieľa. Týmto cieľom môže byť napr. začlenenie konkrétneho zahraničného tovaru do kategórie slovenského tovaru, a tým umožnenie jeho voľného obehu na území SR. Colný zákon definuje niekoľko druhov colných režimov, ktoré môžu byť použité pre tovar, a to podľa toho, aký cieľ sa s tovarom sleduje.
Tovar možno prepustiť do colného režimu:
* voľný obeh,
* tranzit,
* uskladňovanie v colnom sklade,
* aktívny zušľachťovací styk,
* prepracovanie pod colným dohľadom,
* dočasné použitie,
* pasívny zušľachťovací styk,
* vývoz.
Ďalej tovar možno:
* umiestniť do slobodného colného pásma alebo slobodného colného skladu,
* späť vyviezť,
* zničiť,
* prenechať v prospech štátu.
Niektoré colné režimy majú aj určité ekonomické výhody. Takouto výhodou je oslobodenie od dovozného cla. Toto oslobodenie môže byť podmienečné alebo trvalé. Podmienečné oslobodenie od cla sa spravidla viaže na podmienku spätného vývozu tovaru, teda neuvažuje sa, že tovar bude na území SR voľne obiehať. Podmienka spätného vývozu tovaru sa viaže na režim tranzit, režim uskladňovanie v colnom sklade, režim aktívneho zušľachťovacieho styku a režim dočasné použitie. Cieľom tohto článku je poskytnúť čitateľom základné informácie týkajúce sa prepustenia tovaru do colného režimu uskladnenia v colnom sklade a poukázanie na výhody, ktoré tento colný režim ponúka. Úvodom je potrebné upozorniť na skutočnosť, že treba rozlišovať medzi režimom uskladňovania v colnom sklade a samotným colným skladom ako schváleným miestom, v ktorom môže byť tovar uskladnený a používať výhody režimu. Za určitých podmienok totiž môže byť tovar vyňatý z colného skladu bez vplyvu na výhody režimu a na druhej strane sa môže v colnom sklade skladovať slovenský tovar, pri ktorom netreba uplatňovať výhody režimu, ale využijú sa iné výhody.
Aký je rozdiel medzi colným skladom a režimom uskladnenia v colnom sklade?
Colný sklad je miesto schválené colným úradom, ktoré je pod colným dohľadom a v ktorom možno uskladňovať tovar za podmienok určených colným úradom. Takýmto colne schváleným miestom môže byť budova, otvorený priestor alebo nádrž, v ktorej je možné skladovať tovar tak, aby neunikol colnému dohľadu. Režim uskladňovanie v colnom sklade je jedným z colne schválených určení, ktorý umožňuje po celý čas uskladňovania, aby zahraničný tovar nepodliehal dovozným platbám, t. j. clu, DPH, resp. iných platbám pri dovoze a iným obchodnopolitickým opatreniam (napr. dovozným licenciám), a aby slovenský tovar mohol využiť výhody spojené s vývozom tovaru. Colný úrad však môže požadovať, aby colný dlh, ktorý by vznikol, bol zabezpečený, napr. poskytnutím bankovej záruky alebo uložením peňažných prostriedkov v hotovosti alebo na účet v banke v prospech colného úradu vo výške colného dlhu.
Aké sú typy colných skladov?
Colný sklad možno prevádzkovať ako verený alebo súkromný sklad. Rozdiel medzi nimi je v tom, že zatiaľ čo vo verejnom colnom sklade môže skladovať tovar každá osoba, v súkromnom colnom sklade má túto možnosť len skladovateľ, t. j. osoba oprávnená prevádzkovať colný sklad. Existuje šesť typov verejných a súkromných colných skladov. Podľa toho, kto je zodpovedný za uskladnený tovar, sa verejné colné sklady členia na:
typ A: Pri tomto type verejného colného skladu zodpovednosť za tovar nesie skladovateľ.
typ B: Ide o typ verejného colného skladu, kde zodpovednosť za tovar nesie ukladateľ, t. j. osoba, ktorá podáva colné vyhlásenie na prepustenie tovaru do režimu uskladnenia v colnom sklade alebo osoba, na ktorú boli prevedené práva a povinnosti tejto osoby.
typ F: Prevádzkovateľom tohto typu verejného colného skladu je colný úrad. Pokiaľ ide o súkromné colné sklady, colný zákon umožňuje prevádzkovať nasledujúce tri typy:
typ C: Pri tomto súkromnom colnom sklade skladovateľ je rovnaká osoba ako ukladateľ, ale nemusí byť vlastníkom tovaru.
typ D: Aj pri tomto type súkromného colného skladu je skladovateľ rovnaká osoba ako ukladateľ, ale nemusí byť vlastníkom tovaru.
typ E: Tento typ súkromného colného skladu slúži najmä na skladovanie tovaru oslobodeného od dovozného cla, ktorý je určený na predaj konečnému spotrebiteľovi, napr. cestujúcim v medzinárodnej leteckej alebo vo vodnej doprave, diplomatom, členom medzinárodných organizácií, zahraničným ozbrojeným silám.
Kto môže byť prevádzkovateľom colného skladu?
Prevádzkovateľom colného skladu, t. j. skladovateľom, môže byť len slovenská osoba, ktorá má povolenie od colného úradu na jeho prevádzkovanie. Povolenie na prevádzkovanie colného skladu možno vydať na základe písomnej žiadosti, ktorá musí obsahovať základné informácie týkajúce sa osoby, ktorá bude prevádzkovať colný sklad, umiestnenia colného skladu, dátumu založenia colného skladu, spôsobu zabezpečenia colného dlhu v prípade jeho vzniku, ako aj rôzne technické, administratívne a bezpečnostné vlastnosti colného skladu, spôsob vedenia účtovníctva a skladovej evidencie, ako aj požadovaný typ colného skladu. Žiadateľ o povolenie súčasne musí preukázať, že zriadenie colného skladu je ekonomicky odôvodnené. O zriadení colného skladu rozhoduje colný úrad, v ktorého obvode má byť colný sklad umiestnený. Pri povoľovacom konaní sa prihliada najmä na skutočnosti, či administratívne náklady spojené so zriadením colného skladu sú úmerné ekonomickým potrebám uskladnenia a na skutočnosti, že colný sklad bude slúžiť najmä na skladovanie tovaru. Pokiaľ ide o lehotu, počas ktorej môže byť tovar uskladnený v colnom sklade, vo všeobecnosti nie je obmedzená. Vo výnimočných prípadoch, najmä ak si to vyžaduje ochrana zdravia a života osôb alebo ochrana iného tovaru uskladneného v colnom sklade, colný úrad môže určiť lehotu, v ktorej je ukladateľ povinný prideliť uskladnenému tovaru iné colne schválené určenie.
Aké tovary možno skladovať v colnom sklade?
Ako bolo uvedené, v colnom sklade možno umiestňovať tak zahraničné, ako aj slovenské tovary, resp. colný úrad môže povoliť skladovať v jednom colnom sklade zahraničné aj slovenské tovary súčasne. Cieľom spoločného uskladnenia je, aby sa plne využili skladovacie kapacity. V prípade, že spoločné uskladňovanie by znemožnilo určenie colného postavenia každého druhu tovaru, colný úrad môže povoliť uskladňovať spoločne iba rovnané tovary. Rovnakými tovarmi sú také tovary, ktoré patria do rovnakého číselného znaku kombinovanej nomenklatúry používaného na označovanie tovarov, majú rovnakú obchodnú kvalitu a technické vlastnosti.
Aké operácie možno vykonávať v colnom sklade?
Účelom režimu uskladnenia v colnom sklade je skladovanie tovaru, avšak je možné povoliť i menšie zaobchádzanie s tovarom s cieľom:
* uchovania tovaru v dobrom stave,
* zlepšenia vzhľadu alebo predajnej kvality tovaru,
* prípravy tovaru na distribúciu a jeho ďalší predaj. S tovarom umiestneným v colnom sklade možno zaobchádzať len na základe povolenia colného úradu dohľadu vydaného na písomnú žiadosť osoby, ktorá bude prevádzkovať colný sklad. Tovar umiestnený v colnom sklade možno na základe povolenia colného úradu premiestniť z jedného colného skladu do druhého colného skladu bez ukončenia režimu uskladnenia v colnom sklade. Ak aspoň jeden z týchto colných skladov je colný sklad typu B, tovary nemôžu byť premiestňované medzi colnými skladmi bez skončenia režimu uskladnenia v colnom sklade. Od okamihu umiestnenia tovaru do colného skladu a jeho zapísania do skladovej evidencie zodpovednosť za tovary prevádzané medzi colnými skladmi prechádza na skladovateľa prijímajúceho skladu. V určitých prípadoch možno uskladnený tovar dočasne vyňať z colného skladu, avšak dočasné vyňatie musí povoliť colný úrad na základe písomnej žiadosti. Colný úrad v povolení určí podmienky, za ktorých môžu byť uskladnené tovary dočasne vyňaté z colného skladu. Jednou z týchto podmienok je, že tovary musia byť vrátené späť do toho colného skladu, z ktorého boli dočasne vyňaté. Tovar umiestnený v colnom sklade možno tiež prepustiť do režimu aktívny zušľachťovací styk alebo do režimu prepracovanie pod colným dohľadom, avšak len za predpokladu, že sa zachová účel umiestnenia tovaru v colnom sklade.
Možno predávať tovary umiestnené v colnom sklade?
Colný zákon ako všeobecne záväzný právny predpis upravujúci všeobecné pravidlá a postupy, ktorými sa zabezpečuje realizácia tarifných a iných opatrení pri dovoze a vývoze tovaru, jednoznačne nezakazuje predaj uskladneného tovaru. Avšak treba mať na zreteli, že prípadným predajom tovaru umiestneného v colnom sklade, môže dôjsť z hľadiska uplatňovania zákona o dani z pridanej hodnoty k vzniku daňovej povinnosti. Závisieť to bude od toho, či pôjde o predaj zahraničného tovaru alebo slovenského tovaru, a tiež od skutočnosti, či prípadným predajom tovar naďalej zostane v režime uskladnenia v colnom sklade alebo mu bude pridelené iné colne schválené určenie. V prípade predaja zahraničného tovaru prepusteného do režimu uskladnenia v colnom sklade daňová povinnosť nevzniká, nakoľko na tovar sa pozerá ako keby nebol na územie Slovenska dovezený. Uvedené však platí len v tom prípade, že tovar naďalej aj po jeho predaji zostáva v režime uskladnenia v colnom sklade. Ak tovar po predaji bude prepustený do režimu voľný obeh, osoba, ktorá bude žiadať o prepustenie tovaru do tohto režimu, bude musieť zaplatiť colný dlh (clo, daň z pridanej hodnoty, resp. ďalšie platby spojené s dovozom), ktorý vznikol z titulu dovozu tovaru. Iný postup je pri predaji slovenského tovaru prepusteného do režimu uskladnenia v colnom sklade. V danom prípade vzniká daňová povinnosť, nakoľko ide o tuzemské zdaniteľné plnenie. Až prepustením tovaru do režimu vývozu, pričom tento vývoz musí byť potvrdený colným orgánom, môže vývozca ako platiteľ dane z pridanej hodnoty, ktorý je predávajúci vo vzťahu k zahraničnej osobe alebo organizačnej zložky zahraničnej osoby, po splnení všetkých zákonných podmienok uplatniť oslobodenie od dane z pridanej hodnoty.
Aké sú výhody režimu uskladnenia v colnom sklade?
Režim uskladňovanie v colnom sklade sa používa najmä z dôvodu výhod tranzitného obchodu, ktoré spočívajú v možnosti kedykoľvek späť odoslať zahraničný tovar alebo ho prepustiť na colné územie danej krajiny (napr. SR) v okamihu, keď je pre trh v zahraničí alebo v tuzemsku najvýhodnejší. Zároveň dáva možnosť pre "obchodníkov" nakupovať tovar na zahraničnom trhu vtedy, keď je ponuka najvýhodnejšia, ako aj predávať nakúpený tovar vtedy, keď je dopyt po tovare na tuzemskom trhu najvyšší alebo na trhu v tretích krajinách najpriaznivejší. Colný režim -- uskladnenie v colnom sklade, je výhodné využiť i v tom prípade, ak dovozca má určité problémy so získaním dovoznej licencie (napr. zdĺhavé obdobie pri vybavovaní) alebo má v úmysle späť vyviezť dovezený zahraničný tovar. V neposlednom rade výhodou tohto režimu je oddialenie platieb cla a dane z pridanej hodnoty.
StoryEditor