Určenie otcovstva
Istý pán XY a pani ZY, uzavreli v roku 1989 manželstvo, ktoré bolo v roku 2003 rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava V, pričom za trvania tohto manželstva sa narodila jedna dcéra. Zákonná domnienka otcovstva podľa § 51 ods. 1 Zákona o rodine (zákon č. 94/1963 Zb. o rodine v znení neskorších predpisov) svedčí pánovi XY, to znamená, že sa považuje (predpokladá sa), že je otcom dieťaťa. Rozvodom manželstva bol podaný návrh na Okresný súd Bratislava V na úpravu styku otca s maloletou dcérou, o ktorom do dnešného dňa nebolo právoplatne rozhodnuté. Tohto roku podal Generálny prokurátor SR návrh na Okresný súd Bratislava V na zapretie otcovstva podľa § 62 ZR. Podľa výpovede pani ZY je biologickým otcom dieťaťa označený pán MN, s ktorým počas trvania manželstva udržiavala intímny vzťah a ako dôkaz bol poskytnutý výsledok krvného testu. S týmto sa pani ZY chce zosobášiť a označený MN uznáva výsledok testu a cíti sa byť otcom dieťaťa. Na druhej strane, ako je zrejmé z výpovede pána XY, tento tvrdí, že s manželkou intímne žil v období počatia dieťaťa a to nechráneným intímnym stykom, takže neuznáva výsledky krvných skúšok, svedčiacich o otcovstve MN. Pán XY žiada o právnu radu, ako dokázať svoje otcovstvo, o ktorom je presvedčený, a to jednak po stránke medicínskej ako aj právnej.
-- V zmysle § 62 ods. 1 ZR ak uplynula lehota na popretie otcovstva jedným z rodičov, môže generálny prokurátor, ak to vyžaduje záujem spoločnosti, podať návrh na popretie otcovstva proti otcovi, matke a dieťaťu. Tomuto je táto možnosť na popretie otcovstva zverená bez časového obmedzenia a slúži to k náprave v takých prípadoch, pokiaľ otcovi alebo matke dieťaťa už uplynula lehota z akýchkoľvek dôvodov. Súčasne treba poukázať na to, že účelom tejto právnej úpravy je hlavne záujem dieťaťa, ktorý treba extenzívne vykladať podľa Dohovoru o právach dieťaťa, publikovaného pod č. 104/1991 Zb., ktorý v čl. 7 ods. 1 stanovuje, že každé dieťa má, pokiaľ je to možné, právo spoznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť. Je v záujme dieťaťa poznať svojich biologických rodičov aj z dôvodov zdravotných, zvlášť pokiaľ ide o prevenciu chorôb v rodine sa vyskytujúcich alebo o zaistenie darcu pri prevádzaní transplantácie. Je teda zrejmé, že je otázkou záujmu dieťaťa vedieť presne, kto je jeho biologickým otcom a to bez zreteľa na skutočnosť, kto sa ním cíti byť a kto dieťaťu preukazoval doteraz oddanú rodičovskú lásku.
V prípade sporu o určenie otcovstva, bolo judikátom Najvyššieho súdu vyslovené, že dokazovanie musí byť zamerané na zistenie, či matka dieťaťa a označený muž v rozhodnej dobe súložili, ako aj na okolnosti otcovstvo vylučujúce. Na to, aby súd mohol rozhodnúť o otcovstve muža označeného za otca dieťaťa, musia byť splnené všetky zákonné predpoklady. Podľa § 54 ods. 2 zákona o rodine bolo povinnosťou súdu zisťovať nielen to, či označený otec súložil s matkou dieťaťa, ale i to, či tu nie sú také závažné okolnosti, ktoré by ho z otcovstva vylučovali.
(Rozsudok NS SR zo 14. mája 1992, sp. zn. 3 Cz 17/92 ): Nezvratnú povinnosť súdu zisťovať objektívne skutočnosti, preukazujúce otcovstvo, potvrdzuje aj rozhodnutie súdu, ktorý.. "Vzhľadom na povahu prejednávanej veci a nutnosť vylúčenia akýchkoľvek pochybností mal ďalej zistiť, či by sa z lekárskej dokumentácie nedal získať materiál pre dodatočné urobenie krvnej skúšky. Jej výsledok by totiž mohol byť závažnou okolnosťou vylučujúcou otcovstvo." (Rc 5/79 Rozsudok NS SSR 1 Cz 37/77).
Súd teda musí skúmať aj okolnosti, ktoré by mohli potvrdzovať opak, teda vylúčenie otcovstva proti manželovi matky, napriek platnosti prvej domnienky otcovstva. Podľa súčasného stavu vedy je krvná skúška -- ak je doložená vrchným dobrozdaním -- dôkazom spôsobilým vyvrátiť domnienku otcovstva svedčiacu žalovanému podľa § 54 ods. 2 ZR. Úsudok o vyvrátení domnienky otcovstva možno však oprieť len o takú krvnú skúšku, ktorej predchádza bezchybné zistenie podkladov pre odborné závery znalca; preto sa súd musí zaoberať tiež postupom pri odbere krvných vzoriek a predpokladmi, z ktorých znalec vychádzal pri spracovaní posudku. (Rc 53/69, rozhodnutie NS 1 Cz 32/68). Je preto podľa môjho názoru v záujme pána XY, aby sa napriek psychickej zábrane podrobil krvnej skúške aj on, nakoľko fakt, že táto potvrdila otcovstvo pána MN, ešte nie je výlučným a nezvratným dôkazom.
Vyvrátenie zákonnej domnienky
Skutočnosť, že výsledky dedično-biologickej skúšky nasvedčujú väčšou pravdepodobnosťou otcovstvo iného muža, nemôže byť sama o sebe dostatočným podkladom pre splnenie zákonného predpokladu, že totiž je celkom vylúčené otcovstvo manžela matky k dieťaťu, narodenému za trvania ich manželstva. Zákon pripúšťa vyvrátenie zákonnej domnienky otcovstva manžela matky len vtedy, ak dôkaz opaku je určitý a nezvratný a nielen viac či menej pravdepodobný. Výslovný zákonný predpoklad zapretia otcovstva nebol preto v prejednávanom prípade splnený: (Rc 14/68, Rozhodnutie NS 4 Cz 83/67).
V poslednom citovanom rozhodnutí išlo o prípad, kde bolo zapierané otcovstvo manžela matky, ktorý bol považovaný za otca dieťaťa podľa prvej domnienky otcovstva ( § 51 ods. 1 ZR: " ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel matky). Podľa ustanovenia § 58 ods. 1 ZR ak sa narodí dieťa v dobe medzi stoosemdesiatym dňom od uzavretia manželstva a trojstým dňom po tom, keď manželstvo zaniklo alebo bolo vyhlásené za neplatné, možno otcovstvo zaprieť len vtedy, ak je vylúčené, že by manžel matky mohol byť otcom. V danom prípade to tiež znamenalo, že hoci do úvahy prichádzali traja muži, ktorí v rozhodnom čase s matkou dieťaťa súložili, no u muža, ktorému svedčila prvá domnienka otcovstva (manžel matky) nebola táto nezvratne vylúčená, aj keď nebola nezvratne vylúčená ani u ostatných mužov, súd rozhodol, že dôkaz opaku, že teda manžel matky nie je otcom dieťaťa, musí byť určitý a nezvratný, nielen viac či menej pravdepodobný. Záverom teda potvrdil otcovstvo manžela matky.
Krvná skúška
Domnievam sa, že pán XY by si mal v rámci konania o zapretie otcovstva obstarať výsledok krvnej skúšky a podrobiť sa všetkým dostupným vyšetreniam na preukázanie jeho otcovstva k maloletej a len pokiaľ tieto vylúčia absolútne možnosť, že by mohol byť jej biologickým otcom, bude možné vec považovať za uzavretú s ohľadom na možnosť dokázať jeho otcovstvo. Pokiaľ ide o medicínsky aspekt, opieram sa o overené poznatky, ktoré poukazujú na skutočnosť, že DNA analýza umožňuje určiť otcovstvo s ľubovoľnou presnosťou (štandardne vyššou ako 99,99% pravdepodobnosťou), pričom horná hranica tejto pravdepodobnosti nie je určená a závisí len od počtu testovaných oblastí DNA.
Pri praktickom teste sa v praxi prevádza vyšetrenie 6 -- 11 oblastí DNA dieťaťa, matky a pravdepodobného otca. Vylúčenie otcovstva týmto vyšetrením -- to znamená prípad, kedy sa štruktúra DNA dieťaťa a pravdepodobného otca líši aspoň v dvoch vyšetrovaných oblastiach, je potom z pohľadu praktickej aplikácie výsledkov testov v podstate stopercentná metóda. DNA diagnostika teda dovoľuje s úplnou spoľahlivosťou otcovstvo vylúčiť a dovoľuje s presnosťou blížiacou sa 100 % otcovstvo potvrdiť (in: Zdravotnictví a právo č. 2/2000, s. 16). Priame vyšetrovanie genotypov účastníkov paternitného konania metodikami DNA analýzy je všeobecne prijímané ako finálna technológia tohto odboru znaleckého dokazovania a budúci rozvoj sa bude týkať iba výberu súboru testovaných genetických znakov a použitej metodiky (In: Bulletin advokácie č. 5/1999, s. 41).
Výživné
Pokiaľ ide o poukázané výživné, o ktorom sa pán XY vo svojom texte otázky tiež zmieňuje, po rozvode jeho manželstva, v prípade, že by súd zaprel jeho otcovstvo a v tomto spore by teda nebol úspešný, má podľa § 101 ZR právo požadovať úhradu plnenia vyživovacej povinnosti, ktorú plnil za iného. Je úlohou súdu zistiť, čo už maloletá dostala na výživnom od manžela matky, ktorému pôvodne svedčila 1. zákonná domnienka otcovstva, a až potom, zvyšnú časť k úhrade výživného, požadovať na mužovi, určenom za otca dieťaťa. Do právoplatného rozhodnutia súdu o zapretí otcovstva je nutné považovať za otca maloletej manžela matky a do tejto doby trvá teda jeho vyživovacia povinnosť k maloletej: (Rc 52/1968 Rozhodnutie 5 Cz 149/67).
Otcovi maloletého dieťaťa, určeného rozhodnutím súdu nemožno uložiť platenie výživného na toto dieťa aj za čas, po ktorý dieťaťu poskytoval výživné iný muž, ktorého otcovstvo k dieťaťu bolo neskôr právoplatným rozhodnutím súdu zapreté. Plnením, ktoré za určeného otca poskytoval niekto iný, nárok dieťaťa do výšky poskytovaného plnenia zanikol: (Rc 16/81 Rozsudok NS SSR 1 Cz 45/79 ).
To však nič nemení na tom, že v zmysle vyššie uvedeného, podľa § 101 ZR je možné požadovať túto poukázanú úhradu výživného od súdom určeného otca dieťaťa, pravdaže až po právoplatnom rozhodnutí súdu o určení jeho otcovstva.