Vynikajúci vedec, fyzik a inžinier sa narodil v roku 1904 na poľsko-ruských hraniciach. Ako trinásťročný odišiel od svojich židovských rodičov, aby pešo putoval svetom, až kým neprišiel do Palestíny. Tam pracoval ako robotník, kartograf a učiteľ matematiky. Nebol len mimoriadne inteligentný, ale aj veľmi športovo nadaný. Venoval sa gymnastike, futbalu a bojovým umeniam. Ako dvadsaťpäťročný odišiel do Francúzska, kde v roku 1993 absolvoval l´Ecole des Travaux Publiques de Paris, oblasť mechanické a elektrické strojárstvo. Až do vojny pracoval v laboratóriách manželov Curieovcov, kde sa zaoberal prístrojmi vysokého napätia. V roku 1952 získal doktorát na Parížskej univerzite.
V meste na Seine sa stretol s Jigarom Kanom, tvorcom moderného džuda, a Feldekrais sa ako prvý v Európe mohol pýšiť čiernym pásom (1936). Tento šport mu doslova učaroval, otvoril prvú školu džuda na starom kontinente, sám v nej učil a napísal učebnice. Počas druhej svetovej vojny musel ujsť do Veľkej Británie, ale ani tam nezostal dlho a pred prenasledovaním židov musel odísť až do USA.
Pri svojich športových aktivitách si nešťastne zranil koleno a lekári mu oznámiť, že už nikdy nebude môcť chodiť. Feldekrais použil vlastné telo ako pokusné laboratórium. Pomáhali mu pri tom jeho vedomosti z biológie, kybernetiky, lingvistiky a systémovej teórie. Sám seba presvedčil o tom, že bude opäť schopný chodiť a kým na tom pracoval, vyvinul nevídaný systém usmerňovania síl centrálneho nervového systému na zlepšenie fungovania tela.
Intenzívne študoval psychológiu, neurológiu a iné disciplíny súvisiace so zdravím, v roku 1949 sa vrátil do Izraela, kde pokračoval v zlepšovaní a utrieďovaní svojich myšlienok do uceleného systému, ktorý nesie meno podľa svojho tvorcu.
Jeho základom je vzťah medzi pohybmi tela a spôsobom myslenia, cítenia a učenia. Doktor Feldekrais osobne vytrénoval niekoľko praktikantov, aby pokračovali v jeho práci a dnes je na svete približne tritisíc certifikovaných učiteľov Feldenkraisovej metódy.
Moshe Feldenkrais svojou metódou prispel k rozvoju novej oblasti somatického vzdelávania a vplyv jeho metód možno pozorovať vo všetkých oblastiach medicíny, gerontológii, umení, psychológii a pedagogike. Zomrel v roku 1984.