Pred 120 rokmi, 3. júla 1883, sa židovským rodičom v Starom meste v Prahe narodil jeden z najvýznamnejších svetových spisovateľov - Franz Kafka. Prežil osamelé detstvo. Vyštudoval nemecké gymnázium, ale zároveň navštevoval nepovinné hodiny češtiny a po maturite absolvoval štúdium práva na pražskej nemeckej univerzite. V rokoch 1907 - 1922 pracoval ako poisťovací úradník, najprv krátko v Assicurazioni Generali a potom 14 rokov, až do svojej penzie v roku 1922, v Robotníckej úrazovej poisťovni. Ako zdatný, výkonný a odborne kvalifikovaný zamestnanec dosiahol pozíciu vrchného tajomníka ústavu.
Za svoje celoživotné poslanie však považoval písanie a len s námahou ho dokázal zladiť s otravnou poisťovacou prácou. V roku 1917 uňho prepukla pľúcna choroba, s ktorou márne zápasil sedem rokov. Posledné roky života strávil väčšinou v zotavovacích liečebných ústavoch v Čechách, na Slovensku a v zahraničí. Písať však neprestával ani v období neúprosného zápasu s chorobou. Komplikovaný postoj k životu, geniálna schopnosť analýzy, problematizujúca aj najjednoduchšie veci života, choroba a existenciálne pociťovaná potreba literárne sa vyjadriť, kruto poznamenali jeho vzťah k svetu a úsilie o uzavretie manželstva a založenie rodiny. Zomrel 3. júna 1924 v rakúskom sanatóriu v Kierlingu pri Klosterneuburgu.
Spisovateľ a jeho mýtus
K svojej tvorbe bol neobyčajne kritický. Iba jej malú časť, zväčša pod nátlakom, uvoľnil na knižné vydanie a väčšina jeho diela vyšla až posmrtne.
Nesmierne uznanie, ktorým bolo jeho dielo zahrnuté po II. svetovej vojne, malo za následok nielen to, že početné spisovateľské generácie uňho hľadali umeleckú inšpiráciu, ale aj to, že veľké štáby odborníkov najrôznejších disciplín a vykladačov rôznych politických a náboženských smerov považovali za potrebné sa k nemu vyjadriť. Ako máloktorý spisovateľ nemeckého jazyka a zrejme žiadny autor 20. storočia bol znovu a znovu podrobovaný literárnym, ale aj mimoliterárnym analýzam a interpretáciám. Bol uznávaný ako symbol, ako prorok, ako mýtus a ako legenda; písalo sa o jeho "učení", jeho "teórii"; bol senzáciou a módou; skúmali ho z hľadiska filozofického a teologického, sociologického aj psychoanalytického. V úsudkoch literárnych historikov bol expresionistom, nihilistom, existencialistom aj magickým realistom. Podľa neho bolo posudzované, čo je a čo nie je moderné umenie, chválili ho, že ako prvý dôsledne zotrel hranice medzi objektívnym, konkrétnym a vnútorným svetom človeka.
O tento, čiastočne zahmlený portrét pražského rodáka, sa postaral jeho najväčší priateľ a propagátor Max Brod.
Znalec Kafkovho diela Milan Kundera vo svojej eseji Kastrující stín svatého Garty upozorňuje na Brodov polozabudnutý román Čarovná ríša lásky, do ktorého autor vsunul postavu mystického proroka, bezpohlavného Gartu, ktorý je Kafkovým predobrazom. Tu treba hľadať základný kameň vzniku kafkovskej mytológie.
Neprečítané spáliť!
Je zrejmé, že asi najväčšia legenda dejín literatúry 20. storočia, "posledná prosba" Franza Kafku priateľovi Maxovi Brodovi: "Všetko, čo sa v mojej pozostalosti ...denníky, rukopisy, listy, cudzie a vlastné, poznámky atď., nachádza, bezo zvyšku a neprečítané spáliť...", ostala, našťastie, nevyslyšaná práve preto, že literárne málo talentovaný, ale o to nadanejší znalec a milovník kvality Brod túto žiadosť nemohol splniť. Zároveň je otázne, či ju Kafka myslel úprimne.
Z temnôt rôznych výkladov však vychádza Kafka víťazne predovšetkým ako mimoriadne talentovaný a brilantne píšuci spisovateľ.
Jeho realistická grotesknosť a láska k životu má blízko k čiernemu humoru. V každodennej realite nachádza mnoho groteskného, ale vždy v zamaskovanej, poloskrytej a nevyvinutej podobe. Pri opisovaní takej situácie si Kafka zachováva dôstojný pokoj dobrého rozprávača vtipov. Všetci poslucháči sa smejú, on však nehne ani brvou. A nielen rozprávač, ale aj všetky hlavné postavy príbehov zachovávajú dôstojný pokoj, a tým ešte znásobujú jeho grotesknosť.
Trilógia osamelosti
Z Kafkovho diela najvýraznejšie vystupuje trojica románov, ktorú Brod onačil za "trilógiu osamelosti".
V poradí prvý román Nezvestný, u nás však vydávaný pod názvom Amerika, je najsilnejšie časopriestorovo motivovaným Kafkovým dielom. Hlavný hrdina Karol Rossmann pricestoval do krajiny rozprávkových možností, Ameriky, podľa ktorej nazývame "amerikanizáciu", "zmechanizovanie", "spriemyselnenie" a "komercionalizáciu" moderného života, aj keď nemáme práve na mysli Spojené štáty americké.
Náhle narúšanie proporcií, ktoré v Amerike ešte nie je pravidlom, sa v románoch Proces a Zámok stáva zákonitým vždy tam, kde sa hlavná postava dostáva do sféry právomoci súdu alebo nemenej záhadnej zámockej moci.
Kafka je majstrom situačných zápletiek, preto čitateľov upútava kompozičnou rafinovanosťou detektívky, avšak s tým rozdielom, že jeho zápletky sa nerozpletajú, zostávajú nevysvetlené.
A záverečný otáznik je mementom mnohoznačnosti interpretácie. Ako keby autor dômyselnej detektívky nechal na záver na čitateľovi rozhodnutie, kto je skutočný vrah a dej by prekomponoval tak, že vrahom mohla byť ktorákoľvek z podozrivých osôb.
Franz Kafka bol výnimočným spisovateľom. Autorom, ktorého dielo sa dodnes vynikajúco číta aj bez ohľadu na množstvo popísaného balastu.
Jeho komplikovaný osud a literárna zručnosť sú nerozlučne späté. Umožnili vzniknúť literárnym dielam nesmiernej myšlienkovej a umeleckej kvality. Túto výnimočnosť iba dokresľuje ich torzovitosť.
Ale v tom je ich krása a jedinečnosť. Veď kto by sa dnes pokúšal prirobiť "Milónskej venuši" ruky.