Pred 82 rokmi -- 27. mája 1922 -- slávnostne otvorili Bratislavskú plodinovú burzu. Prvé burzové zhromaždenie sa odohralo o mesiac neskôr 26. júna v priestoroch bratislavskej Reduty. Burza bola podriadená priamo ministerstvu hospodárstva. V pôvodných plánoch zakladateľov sa počítalo s tým, že bratislavská burza sa vzhľadom na svoju výhodnú polohu stane centrom obchodu s obilím, kukuricou, konope a vlnou, tieto očakávania sa však nikdy nenaplnili. Burza mala odbor pre obchod s poľnohospodárskymi plodinami a neskôr vznikol odbor pre obchod s drevom.
Na území Československa existovali v čase vzniku prvej republiky dve burzy -- Pražská burza pro cenné papíry a zboží založená v roku 1871 a Pražská plodinová burza, na ktorej sa obchodovalo od roku 1894. Po 1. svetovej vojne sa hospodársky život postupne dostával do normálnych koľají a došlo k uvoľňovaniu obchodu s poľnohospodárskymi produktmi. Motívom na vznik komoditnej burzy na Slovensku bola snaha o odstránenie prekvitajúceho čierneho obchodu s agrokomoditami a jeho prenesenie na parket legitímnej burzy. Pražská burza nebola, vzhľadom na svoju excentrickú polohu, podľa odborníkov ideálnym miestom na organizovanie celoštátneho obchodu s poľnohospodárskymi produktmi, preto sa uvažovalo o zriadení regionálnych búrz na Morave a na Slovensku, kde neexistovala v roku 1918 žiadna burza. Pretože v tejto oblasti stále platilo uhorské právo, vznik prvej komoditnej burzy u nás si vyžiadal vytvorenie novej právnej úpravy, ktorou bol zákon č. 69/1922 o plodinovej burze v Bratislave a o zákaze termínových obchodov s obilím a mlynskými výrobkami na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi zo dňa 15. 2. 1922, ktorý bol v podstate kompilátom rakúskych burzových zákonov platných v Čechách a na Morave. Predmetom obchodu na Bratislavskej plodinovej burze boli podľa zákona plodiny poľného hospodárstva, hlavne obilie a mlynské výrobky, prípadne iné druhy tovaru, ktoré budú uvedené v štatúte burzy. Predmet obchodu teda nebol striktne stanovený, ale dával pomernú slobodu pri určovaní komodít, s ktorými sa mohlo obchodovať.
Podľa pôvodných plánov sa malo na bratislavskej burze obchodovať nielen s komoditami, ale aj s cennými papiermi. V Prahe však nezdieľali rovnaký názor a tak na svojej ustanovujúcej schôdzi v decembri 1919 bola burza kreovaná ako plodinová a tovarová burza s tým, že o obchodovanie s cennými papiermi sa rozšíri neskôr. Pôvodný termín začatia činnosti bol stanovený na február 1920, no nepodarilo sa ho zrealizovať. Skutočné prípravy na spustenie prevádzky bratislavskej burzy sa začali až koncom roka 1920, kedy bol vymenovaný prípravný výbor na čele s K. Stodolom, ktorý sa stal prezidentom burzy po jej vzniku. Úlohou výboru bola príprava stanov a zabezpečenie prác súvisiacich so zriadením burzy.
Po počiatočnom rozmachu prišiel v 30. rokoch útlm z dôvodu zriadenia obilného monopolu v roku 1933, kedy štát pod tlakom klesajúcich cien stanovil, že obilie, múku, mlynské výrobky a krmivá z nich vyrobené mohla vykupovať len Československá obilná spoločnosť za úradne určené ceny. Plodinové burzy týmto opatrením stratili svoj význam a pôvodnú funkciu. Bratislavská plodinová burza sa v roku 1939 premenovala na Bratislavskú burzu a obchodovanie sa rozšírilo o efektový odbor. Ďalšie obmedzenia v činnosti búrz na našom území priniesla vojna. Po roku 1945 už nebola činnosť burzy v Bratislave obnovená. Fungovanie búrz na našom území bolo oficiálne ukončené 31. 7. 1952, kedy boli všetky ešte existujúce burzy zrušené zákonom. Majetok a záväzky plodinových búrz prevzal štát a týmto aktom prestali burzy u nás existovať na dlhých 40 rokov.