Na biele kone v biznise to zafunguje, na mnohé iné firmy sotva. Takto vidia odborníci schválený zákon o trestnej zodpovednosti firiem. Pre HN o tom hovorí expert na oblasť vyšetrovania a prevencie podvodov Ján Lalka.
Zákon o trestnosti firiem sa u nás prijal ako v poslednej krajine EÚ. Čo sa ním zmení?
Získame právnu normu, ktorá by mala rozšíriť zodpovednosť z fyzických osôb konajúcich za právnickú osobu a jej zamestnancov na samotnú právnickú osobu. Čiže zákon by mal umožniť napríklad v komplikovaných prípadoch stíhať priamo firmu bez toho, aby bolo nutné preukazovať zodpovednosť konkrétnej fyzickej osoby.
V čom vidíte ako expert s vyšetrovateľskou praxou najdôležitejší prínos tohto zákona?
Pomôže najmä v stíhaní karuselových daňových podvodov a v rušení nastrčených bielych koní. Čiastočne aj vo vytvorení tlaku na organizácie, aby si začali všímať nekalé konanie zamestnancov.
Podľa vás v tom naše firmy zlyhávajú?
Už pri doterajšom zavádzaní noriem s podobným cieľom – napríklad pri zákone o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti – pozorujeme, že namiesto aby zákon motivoval firmy aktívne bojovať proti finančnej kriminalite, snažia sa plniť opatrenia len formálne.
Vlažnú reakciu čakáte aj teraz?
Áno. Po prvotnom opadnutí obáv si firmy vytvoria nejaké smernice a formálne kontrolné opatrenia, to bude všetko.
Kde je teda významná slabina zákona?
Ako zásadný nedostatok normy vidím výber trestných činov, spadajúcich pod zákon.
Čo v nich chýba?
Niektoré dôležité ekonomické trestné činy, ako podvod, skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie, úpadkové trestné činy. Keďže naša práca spočíva primárne vo vyšetrovaní trestných činov, máme skúsenosti s tým, ako je niekedy ťažké preukázať zavinenie konkrétnej osoby. Vzhľadom na ich veľký výskyt je pre mňa nepochopiteľné, prečo neboli tieto činy v zákone taxatívne vymenované.
Kde ešte vidíte problém?
V možnosti právnických osôb „vyviniť“ sa zo zodpovednosti. Stačí, keď preukážu, že mali zavedený „dostatočný dohľad alebo kontrolu, ktoré boli jej povinnosťou“, ako to opisuje zákon.
Takže forma akéhosi alibi?
Áno. Hrozí, že ho dokážu obísť tým, ak preukážu, že formálne preškolili zamestnancov alebo že majú formálne smernice, etický kódex a podobne. Súdu to bude stačiť a vine sa vyhnú.
Vidíte aj niečo, kde by mohol byť zákon efektívny?
Zákon môže byť veľmi efektívny v boji proti daňovým podvodom. Predpokladám, že zložité dokazovanie trestnej zodpovednosti štatutárov účelovo založených firiem, tzv. bielych koní, bude nahradené prenesením zodpovednosti a stíhaním takýchto účeloviek, ich odsúdením a pravdepodobne rýchlym vymazaním.
Počuť hlasy, že na zákon nie je pripravená pôda ani v legislatíve, vo vyšetrovacích orgánoch ani na súdoch.
Aplikačná prax bude veľkou výzvou pre orgány činné v trestnom konaní. Mali by vedieť preukázať, že formálne nástroje kontroly nemohli zabrániť protiprávnemu konaniu. Či už pôjde o policajta, prokurátora či sudcu, mali by byť skúsení nielen v trestnom práve, ale mali by dobre poznať aj podnikové kontrolné prostredie a oblasť podnikových financií. Ak nie, viem si predstaviť, ako ich páchatelia môžu vodiť za nos.
V Česku funguje podobný zákon. U nás sa ukončili doteraz tri prípady, koľko tam?
V súčasnosti je tam 112 odsúdených a potrestaných firiem napríklad za podvody, dotačné podvody či neodvedenie dane. Pokojne ich však možno označiť za malé ryby. Žiadna z významných firiem, o ktorej sa písalo ako o stíhanej, napríklad pre korupčné konanie, zatiaľ odsúdená nebola.
Neboli doterajšie odsúdené malé firmy skôr niečo ako obetní baránkovia?
Nemyslím. Skôr sa buď veľkým firmám nepodarilo preukázať ich zodpovednosť, alebo ich za protiprávne konanie vôbec nestíhali. Čiže neuplatňoval sa zákon o trestnosti firiem, ale polícia stíhala priamo konkrétnu fyzickú osobu.
Čo by mala urobiť preventívne malá firma pred dosahom tohto zákona? Okamžite zaviesť etický kódex?
Jeho zavedenie je užitočné, ale len ak to vedenie firmy myslí s prevenciou vážne a, samozrejme, ak chce firma bojovať s nekalým konaním, samotný etický kódex je absolútne nedostatočný. Treba zaviesť ďalšie nástroje. Žiaľ, u nás sa to nevníma ako zoznam pravidiel, ktoré chce firma presadzovať v bežnej operatíve, ale len ako formálna povinnosť.
Ako teda má vyzerať správna prevencia?
Tvorca zákona by mal predstaviť svoju predstavu, ako by mal vyzerať dohľad a kontrola v právnickej osobe. Napríklad aktívne preverovanie obchodných partnerov, pravidelné vyhodnocovanie rizík, zavedenie nahlasovania podvodnej činnosti, kontinuálne vzdelávanie zamestnancov, zavedenie špecifických kontrol pravidiel vo forme smerníc, testovanie transakcií a vyhľadávanie neštandardností v účtovníctve.
Zákon by sa údajne mohol zneužiť aj vtedy, ak bude novinár písať proti politikom, čo však nebude môcť dokázať. Viete si predstaviť, že sa trestne bude stíhať nejaké médium?
Ak hovoríme o českom zákone, mám obavy, že s tým cieľom sa aj novelizoval. Predpokladám, že predkladateľ tejto zmeny možno ani nechcel začať stíhať jednotlivých vydavateľov, ale skôr ich vystrašiť, dať im náhubok, aby sa sami začali regulovať a báli sa písať o kontroverznejších témach ťažších na preukázanie.