Aký je súčasný český dôchodkový systém?
- Dôchodkový systém na Slovensku a v Česku sa po rozdelení federácie vyvíjal rôznymi smermi. Kým na Slovensku sa uskutočnila inštitucionálna reforma a bola zriadená Sociálna poisťovňa, v Česku sa zákonom o dôchodkovom poistení zmenili parametre priebežného systému. Tento zákon bol na hranici prijateľnosti a vyvolal aj rad demonštrácií. Neskôr však už nebola politická vôľa pokračovať v začatých smeroch.
Na Slovensku v roku 2003 pristúpil minister Kaník k radikálnej dôchodkovej reforme podľa čilského vzoru s vytvorením povinného kapitalizačného piliera a súčasne sa reformoval aj prvý pilier priebežného financovania dôchodkov. V Česku sa otázky zásadných reforiem pravdepodobne nebudú riešiť v najbližších dvoch rokoch, ktoré zostávajú do ďalších volieb. Vývoj v posledných rokoch poznamenala valorizácia, ktorá niekedy predbiehala vývoj inflácie a miezd. Podľa novely zákona schválenej pred dvoma rokmi sa pri valorizácii dôchodkov vychádza z aktuálnejších údajov. Boli zmeny aj vo výške odvodov, ktoré sa na niekoľko rokov prechodne znížili. Hospodárenie v oblasti dôchodkov malo s výnimkou roku 1996 deficity. V tomto roku už bude prebytok, ktorý odhadujem približne na 6 miliárd českých korún. Na budúci rok vzrastie približne na 10 miliárd Kč a aj v ďalších rokoch by malo pokračovať prebytkové hospodárenie, ale už s klesajúcim trendom. Výdavky Českej správy sociálneho zabezpečenia na správu, vrátane investičných nákladov, sú nízke - pod dve percentá z príjmov sociálneho poistenia (kým Sociálna poisťovňa v SR hospodári s tromi percentami).

Čo je podstatou diskusie o valorizácii dôchodkov?
- Dôchodkový účet je evidenčný. Zaznamenávajú sa v ňom príjmy a výdavky, prebytok sa dá použiť len na valorizáciu dôchodkov. V minulosti sa stávalo že valorizácia predbiehala vývoj a bola predčasná. Nastalo spomaľovanie rastu cien až deflácia, ktorú nik neočakával. Podľa nového zákona rozhoduje vláda na základe skutočných ukazovateľov a nielen odhadov. Pri valorizácii od januára 2005 sa musí zohľadniť trojpercentná inflácia (index spotrebiteľských cien domácností za posledných dvanásť mesiacov do júla) a jednou tretinou aj rast reálnej mzdy. Nominálne mzdy rastú veľmi rýchlo, čo bude predstavovať ďalší približne 2,5-percentný nárast pri valorizácii (celkovo teda asi 5,5 percenta).

Ako to je so zvyšovaním veku odchodu do dôchodku?
- V Česku sa vek odchodu do dôchodku zvyšuje postupne od roku 1996 a zrušili sa okrajové dôchodky. Zmeny nastali pri predčasnom starobnom dôchodku, kde sú dve kategórie. Nedávno schválený nový zákon o zamestnanosti, ktorý začne platiť 1. októbra, zavádza diferencovanú dávku pre starších občanov, ktorá nebude ovplyvňovať výšku riadneho starobného dôchodku. Ďalšie zvyšovanie veku odchodu do dôchodku a obmedzenie odchodu do predčasného dôchodku bolo súčasťou uskutočnenej reformy verejných financií. Českej vláde však neprešiel návrh zjednotenia dôchodkového veku. Reforma bola orientovaná na najbližšie obdobie a ďalšie zvyšovanie dôchodkového veku po roku 2007 na 63 rokov sa týkalo dlhšieho časového horizontu. Táto otázka vyvolala búrlivú debatu v parlamente a nakoniec sa urobil ústupok, takže Česko bude jediným štátom, kde nebude zjednotená výška odchodu do dôchodku (po roku 2013 to bude 63 rokov pre mužov a nižšia pre ženy, ktoré vychovali deti). Napríklad v Rakúsku sa síce zjednotenie dôchodkového veku žien a mužov naplánovalo na dlhší časový horizont - po roku 2030 - ale už dnes je na to prijatý zákon.

Bude zriadený rezervný fond, z ktorého by sa pokrývali zvýšené náklady na dôchodky v budúcich rokoch?
- Ministerstvo navrhuje zriadiť ho z príjmov štátneho rozpočtu i napríklad z príjmov z privatizácie. Zatiaľ je to predmetom rokovaní s ministrom financií, avšak v súčasnej politickej situácii to nie je prioritou.

Ako vníma dôchodkový systém ČR a jeho nadmerný deficit Európska komisia?
- Konvergenčný program ČR je schválený. Perspektívou je znižovanie deficitov verejných financií, bez špecifikovania dôchodkov. Reformy zdravotníctva a dôchodkov sa v najbližšom čase asi neuskutočnia. Schodok verejných financií môže krátkodobo ovplyvniť len výška valorizácie. Diskusie s EÚ prebiehajú na úrovni ministrov financií, aj na úrovni ministrov sociálnych vecí - v dôchodkovej politike je to tzv. otvorená metóda koordinácie. Na budúci rok predložíme tak, ako všetky nové členské štáty, svoju národnú správu o dôchodkoch Európskej komisii.

Čo je s koncepciou dôchodkovej reformy, ktorú pripravilo vaše ministerstvo vlani?
- Je v patovej situácii. V januári sa ňou zaoberala vláda, ale rokovania sa prerušili a neboli obnovené. Zadaním koncepcie bol prechod na príspevkovo definovaný systém hradený priebežne, používa sa skratka NDC (Notional Defined Contributions), ktorý sa uplatňuje napríklad vo Švédsku. Upozorňovalo sa na klady a zápory takéhoto riešenia a predložili sa varianty, o ktorých mala rozhodnúť vláda. V marci sa zástupcovia politických strán dohodli založiť expertnú skupinu, v ktorej mala každá politická strana dvoch zástupcov. Odhaduje sa, že niekedy v prvom štvrťroku budúceho roku by mali byť známe prvé závery.

Aký model navrhuje Svetová banka, ktorá analyzovala situáciu v ČR?
- Svetová banka s nami spolupracovala, ale nie až v takom rozsahu ako na Slovensku. Dôchodková reforma bola spolitizovaná už v minulom období, keď v parlamente pracovala komisia, ktorej členom bol aj vtedajší predseda parlamentu Václav Klaus. Nedospela k dohode. Teraz tu máme päť strán a päť koncepcií dôchodkových reforiem. Dlhodobé riešenie by nemalo byť ovplyvnené politickým vývojom.

Podľa demografického odhadu nastane nepriaznivé starnutie obyvateľstva v rokoch 2030 - 2050.
- Nedohodnutie sa dnes, povedal by som do roku 2010, nie je dramatický problém, keďže v najbližších rokoch sa očakávajú prebytky dôchodkového účtu. Po roku 2010 by to však už problém bol. Musia sa prijať opatrenia, pretože starnutie v Česku bude po roku 2030 najhoršie v Európe. Očakáva sa aj dynamika predlžovania veku v kombinácii s nízkou pôrodnosťou, čo môže mať nepriaznivé politické a ekonomické dôsledky.

Aké sú podľa vás trendy dôchodkových systémov v EÚ?
- Zo záverov Lisabonskej schôdzky vyplýva nutnosť zvyšovania zamestnanosti, a to najmä žien a starších osôb. Je potrebné zmeniť štýl myslenia. V Česku vlastne každý už od narodenia počíta s tým, že v šesťdesiatke odíde do dôchodku. Zamestnávateľ ho neprepustí, keď má päťdesiatosem, pretože berie ohľad na dôchodok, ale v šesťdesiatke už musí odísť. Musí sa zmeniť aj myslenie zamestnávateľov a mala by sa prispôsobiť aj spoločnosť, aby využila potenciál starších ľudí.
Rozdiely v jednotlivých krajinách sú obrovské, sú výsledkami dlhoročného vývoja a sú ďaleko od seba. Napríklad francúzsky systém sa neprispôsobí britskému. Niektoré krajiny ako Švédsko, Taliansko, Poľsko a Lotyšsko zaviedli NDC systémy, a takto reformujú existujúce priebežné systémy dôchodkového poistenia.

Koncepciu ste pripravovali podľa skúseností iných krajín. Možno ich porovnať so situáciou na Slovensku?
- Národné trendy sú nielen objektívne alebo technické, ale aj politické. V Česku sa napríklad vychádzalo z existujúcich predstáv, že pokles pôrodnosti je prechodný a bol predpoklad ekonomického rastu. Neskôr sa zistilo, že demografický vývoj je horší ako sa predpokladalo. Chybou bolo, že sa nové skutočnosti nezohľadnili a nereagovalo sa na ne včas. Na Slovensku sa dlho hovorilo, že reformu netreba, a tak sa neskôr uvoľnila cesta k radikálnej reforme. Keď sa raz reforma naštartuje, niet cesty späť. O priebežnom systéme vieme negatíva, s povinným kapitalizačným sporením nemáme až také skúsenosti. Vláda na Slovensku vedela, že má obmedzený čas, preto urýchľuje dynamiku príprav, ale sťažuje prácu Sociálnej poisťovne ako vykonávateľa reformy. V Poľsku sa nakoniec po niekoľkých rokoch vyriešili počiatočné problémy. Všade je základom pripravenosť legislatívy a doladenie vykonávacích predpisov. Na Slovensku sú už podané žiadosti o udelenie licencií dôchodkovým správcovským spoločnostiam. Dôležité je nestratiť dôveru občanov, ktorí budú vystavení tak tlaku kritiky po spustení reformy, ako aj reklamy. Nesmú sa zopakovať chyby kupónovej privatizácie, ktorá priniesla mnohým občanom sklamanie. Tu už nejde o jednorazový nákup akcií za tisíc korún, ale o rozhodovanie sa o budúcnosti. Ďalšou otázkou je zhodnocovanie a regulácia investovania, aj prostredníctvom burzy. Je dobré, ak sa dôchodkové príjmy diverzifikujú, správa deviatich percent v súkromnom sektore je dosť vysoké percento. Čo sa týka demografického vývoja, je na tom Slovensko lepšie a nehrozia také problémy, aké bude mať Česko.

Vyhodnocovali ste skúsenosti Poľska a iných krajín?
- V Poľsku nebola reforma zabezpečená dobre a sociálna poisťovňa nemala šancu zvládnuť nápor. Prakticky neexistovala evidencia príjmov a počítačový systém sa len zavádzal. Díleri, a bolo ich 400-tisíc, presviedčali budúcich klientov o výhodnosti fondov, ktoré zastupovali. Boli platení z jednotlivých fondov a nedala sa očakávať objektívna informácia. Negatívna skúsenosť prichádza z Veľkej Británie, kde premiérka Thatcherová podporila súkromné dôchodkové fondy. Ľudia do nich za podpory štátu odchádzali zo štátnych a zamestnaneckých systémov. Po 15 rokoch nastalo sklamanie, pretože sa nenaplnili všetky očakávania. V Čile funguje dobre systém pre tých, ktorí sú v ňom dlho. Ale už dnes sa vie, že je tam oveľa viac chudobných, ako sa čakalo. Veľká časť ľudí sa nezapojila do sporenia - účasť je len 60 percent. Povinné sporenie nezvyšuje morálku prispievania na dôchodok.
Pri analyzovaní skúsenosti z iných krajín sa zvažujú transformačné náklady a náklady na správu. Ostatné je vecou počtu prihlásených, ako dlho bude systém pasívny a na aký čas vydržia prostriedky, ktoré sa napríklad na slovenskú reformu použijú z privatizácie.
V Česku sa o povinnom súkromnom systéme neuvažuje, proti bol tak Klaus, ako aj komunisti. Klaus sa prikláňal k dobrovoľnému systému.
Je známe, že súkromné fondy majú vyššiu výnosnosť. Dá sa to merať na tých fondoch, ktoré vydržali. Ale boli aj neúspešné a rozkradnuté fondy. Dobre funguje verejný systém v Kanade a USA, kde sú obrovské prebytky. V USA sa verejný sociálny systém zaviedol po ekonomickej kríze a funguje dobre aj kvôli dlhodobému plánovaniu s pomocou poistno-matematických výpočtov. Demokratické je vopred vedieť, s čím sa dá počítať. Napríklad zvyšovanie odchodu do dôchodku v USA sa za prezidenta Reagana pripravilo s tridsaťročným predstihom po roku 2010. Meniť systém z roka na rok neprispieva dôvere.

Sadzby poistného na sociálne zabezpečenie v ČR

Sadzby poistného z vymeriavacieho základu sú:
Organizácie a malé organizácie 26%, z toho:
3,3 % nemocenské poistenie
21,5% dôchodkové poistenie
1,2 % na štátnu politiku zamestnanosti

Zamestnanci 8 %, z toho:
1,1% na nemocenské poistenie
6,5% na dôchodkové poistenie
0,4 % na štátnu politiku zamestnanosti

SZČO 29,6 %, z toho:
28% na dôchodkové poistenie
1,6 % na štátnu politiku zamestnanosti
(ak sú dobrovoľne zúčastnení na nemocenskom poistení, 4,4% na nemocenské poistenie)

Osoby dobrovoľne zúčastnené na nemocenskom poistení:
28% na dôchodkové poistenie