Druhý pilier -- najvýraznejší prvok dôchodkovej reformy

Kým prvý zákon zreformoval už existujúci systém dôchodkového zabezpečenia, druhý vytvára úplne nový spôsob tvorby dôchodkových zdrojov. Po desaťročí dôkazov o akútnej nutnosti transformácie sociálnej sféry, teoretických úvah o neudržateľnosti dôchodkového systému a rétorických cvičení o deravej či, naopak, príliš hustej sociálnej sieti sa tak do rúk oponentov prvýkrát dostala prakticky realizovateľná legislatívna predstava najdôležitejšej porevolučnej sociálnej reformy .
Iniciátori a autori reformných zákonov to nemajú ľahké. S prípravou dôchodkovej reformy začal Magvašiho kabinet, v ktorom dôchodkovému tímu velil Michal Szabó, končí Kaníkov tím, v ktorom reforme šéfoval Ivan Švejna. Na škodu veci ani jeden už na stavbe nového dôchodkového domu nepracuje. Jeden preto, lebo je presvedčený, že reforma príliš málo investuje do medzigeneračnej solidarity, druhý preto, že investuje veľa. Obaja si myslia, že reforma v podobe súčasného návrhu bude príliš drahá, ba dokonca finančne nerealizovateľná.
Pre nesúhlas s reformou sa spolupráce vzdali i bývalí rezortní ministri. A tak, aj keď sú prvé kontúry budúceho penzijného domu už jasne viditeľné, kolaudačné schvaľovanie bude ešte náročné a bolestivé. Politický líder reformných snažení, minister Ľ. Kaník, preto už dnes dvíha varovný prst:
"Keby sa stalo, že by táto reforma z akýchkoľvek politických dôvodov neprešla, politici by veľmi ublížili tejto krajine. Obrali by ju o príležitosť, ktorá sa v tejto miere už nebude opakovať. A preto aj ja verím v to, že pre takýto projekt, ktorý je v národnom záujme, ktorý nie je projektom jednej politickej garnitúry alebo jednej strany, sa nájde dostatok hlasov nielen v koalícii, ale v celom politickom spektre. Nie je to projekt iba pre nás, ale pre všetky budúce generácie. Dôchodková reforma nie je politická objednávka, je to veľmi dôležitý národný záujem."
Politici nám však už neraz dokázali, že i v národnom záujme dokážu byť tým najväčším trápením svojho národa.

Hlavným princípom súčasného dôchodkového systému je medzigeneračná solidarita. V praxi to znamená, že dôchodkové odvody dnešných pracujúcich sa používajú na okamžitú výplatu dôchodkov dnešných dôchodcov. Už 80 rokov (tak dlho u nás funguje priebežný systém dôchodkového zabezpečenia) tak generácia dospelých spláca dlh generácii seniorov a očakáva, že sa rovnako zachová i generácia juniorov. Medzigeneračné splácanie penzijného dlhu má zásadný nedostatok - dnešní dôchodcovia nemajú dôchodky zodpovedajúce ich pracovnému nasadeniu a ich snahe. Paradoxne sú priamo úmerné pracovným úspechom a ekonomickej prosperite ich detí a vnukov. Takže dôchodcom nezostáva nič iné, ako si pripomenúť parafrázu starého hesla z čias socializmu: ako vy budete pracovať - tak my budeme žiť...

To však nie je jediná nespravodlivosť rovnostárskeho princípu. Rozdiely medzi priemernou a maximálnou výškou dôchodkov nevyjadrujú a nezohľadňujú fakt, koľko, kto, akou mierou počas svojho aktívneho pracovného života do dôchodkového mlyna prispieval. Súčasný systém má hranicu maximálne možného dôchodku bez ohľadu na mieru odvodov. Kým rozdiel medzi priemerným odvodom do dôchodkového fondu môže byť až trojnásobný, rozdiel medzi priemerným a maximálnym dôchodkom je veľmi malý a neprevyšuje ani 3 000 Sk.

Najčastejšie sa hovorí o demografických dôvodoch ako o najvýznamnejších a zároveň viac-menej objektívnych, mimo dosahu našich snažení. Nie je to celkom tak. Populácia nám síce starne, ale nie preto, že sa znižuje počet ekonomicky aktívnych občanov, ale preto, že narastá stredná dĺžka života. Do pracovného procesu sa v posledných desiatich rokoch zapájali ročníky 1971 - 1980, v ktorých bol priemerný prirodzený prírastok obyvateľstva takmer 11 percent. Na porovnanie - v roku 1999 to bolo 0,7 %. Takže úbytok práceschopného obyvateľstva nás ešte len čaká.

Za to, že náš súčasný dôchodkový systém je už niekoľko rokov v takom vysokom deficite, že sa musí každoročne dotovať 3 až 4 miliardami z iných fondov Sociálnej poisťovne, si však môžeme najmä sami. Veď si len spomeňme, ako sme mávnutím čarovného legislatívneho prútika poslali do predčasného dôchodku hneď dva celé ročníky pracujúcich, ktorí namiesto toho, aby na dôchodky prispievali, ich začali predčasne poberať. Spomeňme si aj na takmer polmiliónovú armádu nezamestnaných, ktorí dlhé roky odvádzajú do penzijného systému iba minimum, ale najčastejšie nič. Nezabudnime ani na svojvôľu štátu, ktorý sa v časoch ministrovania J. Tótha rozhodol, že za tých zamestnancov, za ktorých má podľa zákona platiť dôchodkové odvody štát (ženy na materskej, vojaci základnej vojenskej služby, invalidi), zaplatí iba jednu desatinu! A tak len v roku 1996 zaťali tieto ministerské opatrenia v dôchodkovom fonde takmer trojmiliardovú sekeru.

Spomeňme si aj na "úspešnosť" výberu poistného v Sociálnej poisťovni. Naša legislatívna benevolentnosť a "ohľaduplnosť" voči neplatičom spôsobila deficit vo výške neuveriteľných 55 miliárd. (Ak by sme dnes mali tieto miliardy, mohli by sme na dva roky zvýšiť všetky dôchodky o štvrtinu.)
Nezabudnime ani na to, ako dlho naše politické špičky naberali odvahu zvýšiť vekovú hranicu odchodu do dôchodku v čase, keď nám stredná dĺžka života stúpla za necelé štvrťstoročie takmer o tri roky. O tie sa, samozrejme, predĺžil i priemerný čas vyplácaného dôchodku, čo urobilo poriadny škrt cez všetky výpočty poistných matematikov a v konečnom dôsledku "vybielilo" všetky ich rezervné fondy.

No a na záver nezabudnime ani na slovenskú špecialitu tzv. delených platov, keď zamestnanec iba časť mzdy dostával oficiálne (zvyšok neoficiálne "na ruku"), a tak sa iba z časti mzdy museli platiť i odvody do sociálnych fondov.
Toto všetko dohromady prinútilo vládu konať.

Pred podobnou dilemou sa ocitli prakticky všetky dôchodkové systémy Európy. Takmer všetky sa rozhodli postaviť svoj nový dôchodkový systém na tri piliere:
1. povinný priebežný - časť poistných odvodov, ktorá sa používa na okamžitú výplatu súčasných dôchodkov
2. povinný kapitalizačný - časť poistných odvodov, ktorú si poistenci prostredníctvom správcovských spoločností ukladajú na svoje osobné účty
3. nepovinný doplnkový - dobrovoľné príspevky do rôznych doplnkových dôchodkových poisťovní

Kým principiálne rozdiely medzi jednotlivými európskymi dôchodkovými reformami neexistujú (všadeprítomný trojpilierový systém), rozdiely v zákonom stanovených poistných objemoch odvedených do prvých dvoch pilierov sú markantné. Napríklad vo Švédsku, kde si ešte stále môžu dovoliť komfortný penzijný systém, sa do kapitalizačného piliera odvádza iba 15 % poistných odvodov, ale v Poľsku je to už 40 % a v Maďarsku 30 %. Ministerský návrh nášho zákona predpokladá, že do kapitalizačného dôchodkového piliera si budeme odkladať približne 1/3 dôchodkových poistných odvodov (z 28,5-percentných odvodov je to 10 %).

Rozhodnutie v prospech vyššieho kapitalizačného poistného podielu je celkom logické - čím je vyšší objem dôchodkových úspor, tým rýchlejšia, a v konečnom dôsledku i lacnejšia, bude celá reforma. Jedným dychom treba dodať, že čím väčší je objem dôchodkového sporenia, tým väčší musí byť i "vstupný kapitál" štátu. Je to štát, ktorý to, čo si na osobné dôchodkové účty v kapitalizačnom pilieri uložíme, musí pri výplate aktuálnych dôchodkov v priebežnom pilieri nahradiť.
A tak sa zdá, že zákonom stanovená miera odvodov do jednotlivých pilierov je kompromisom medzi našimi ambíciami uskutočniť dôchodkovú reformu čo najrýchlejšie a obmedzenými finančnými možnosťami štátu.

Približne podľa týchto imperatívov a rady sa vo vzťahu k dôchodkovej reforme budú od roku 2005 deliť všetci ekonomicky aktívni Slováci. Vstup do kapitalizačného piliera bude povinný pre všetkých občanov, ktorí v tomto roku vstúpia prvýkrát do pracovného procesu, pre nových zamestnancov a tie samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO), ktorých ročná priemerná mzda bude vyššia ako priemerná ročná mzda v národnom hospodárstve. Podľa súčasného návrhu zákona sa na dôchodkové sporenie budú môcť dať všetci občania (v predchádzajúcom návrhu bola možnosť vstupu ohraničená obdobím 5 rokov pred dôchodkom). Budú sa však musieť rozhodnúť v období jeden a pol roka - od 1. 1. 2005 do 1. 7. 2006. Aj keď to zákon dovoľuje, do zreformovaného systému by už nemali vstupovať tí pracujúci, ktorým do dôchodku zostáva menej ako 5 rokov. Na také krátke časové obdobie dôchodkové sporenie totiž už nie je rentabilné.

Asi takúto postupnosť (povedané veľmi zjednodušene) budú mať dlhodobé finančné pochody v dôchodkovom kapitalizačnom pilieri. Proces bude mať prísne a presné pravidlá, zákonom stanovené inštitúcie a viacstupňové kontrolné mechanizmy. Dôchodková reforma vnáša do súčasného dôchodkového systému rad nových inštitúcií a finančných mechanizmov.

Hlavnou úlohou doplnkových dôchodkových spoločností bude spravovanie dôchodkových účtov občanov, ktorí sa rozhodnú prekročiť dôchodkový rubikon. V praxi to znamená:
- výber a vymáhanie príspevkov
- administratívne vedenie osobných dôchodkových účtov
- zhodnocovanie prostriedkov v jednom z troch povinných dôchodkových fondoch
- výplata dôchodkov
DSS si budeme vyberať najskôr podľa ich dôveryhodnosti, tradície, ale i výhod, ktoré nám zrejme budú ponúkať - nízke poplatky za vedenie účtov, vysoké výnosy z fondov a pod.
Hlavnou ambíciou každej DSS bude prostredníctvom dôchodkových fondov a ich investičných aktivít čo najvyššie a najvýhodnejšie zhodnocovanie dôchodkových úspor svojich klientov.
V prípade, že občanovi nebude jeho DSS vyhovovať, môže ju zmeniť. Raz za pol roka bezplatne. Prechod z jedného fondu do druhého v rámci jednej DSS bude možný kedykoľvek. Povinnosťou správcovskej spoločnosti bude aj informovanie klienta o stave jeho dôchodkového účtu a investičných aktivitách v jednotlivých fondoch. Podľa predstaviteľov ministerstva práce a sociálnych vecí budú tieto informácie prístupné na internete po zadaní individuálneho prístupového kódu.
Popri investičných rozhodnutiach bude pravdepodobne najproblematickejšou a najzložitejšou činnosťou DSS výber, a najmä vymáhanie príspevkov. V krajine, kde sa neplatenie do sociálnych fondov stalo takmer národným športom, to nebude ľahké. Podľa ministra Kaníka však túto tradíciu veľmi rýchlo vyriešia zákony trhu:
"Ak by sa DSS k neplateniu odvodov stavali benevolentne, tak by jednoducho nemali z čoho žiť. To v prvom rade. Ale aby sme sa nespoliehali iba na túto trhovú prirodzenosť, tak sme do zákona zakotvili povinnosť nielen všeobecne vymáhať poistné odvody, ale začať s procesom vymáhania najneskôr do 30 dní od termínu omeškania. V prípade, že tak DSS neurobí, musí chýbajúce prostriedky uhradiť z vlastného majetku."

Skôr než nastane dôchodkový deň D, budú si musieť DSS na svoju činnosť zadovážiť licenciu. Návrh zákona predpokladá nasledujúce licenčné podmienky:
- základné imanie 300 mil. Sk deponované v hotovosti
- dôveryhodný finančný zdroj základného imania
- dôveryhodný, odborný a skúsený tím
- sídlo a ústredie na území SR
- uzatvorené zmluvy s depozitárom a so životnou poisťovňou
- zakladajúce finančné inštitúcie musia na trhu pôsobiť minimálne tri roky
- jedna spoločnosť nesmie byť priamo ani nepriamo akcionárom inej DSS
- minimálne 51 % budú musieť vlastniť domáce alebo zahraničné inštitúcie finančného trhu z krajín OECD alebo Európskeho hospodárskeho priestoru
- vybavenie na elektronický prenos dát medzi DSS, depozitárom a Úradom pre finančný trh
Podľa ministra Kaníka budú existovať podmienky nielen na získanie, ale aj udržanie si licencie:
"V budúcej činnosti DSS ide skôr o to, aby sme dosiahli taký stav, že keď budú fungovať na trhu malé, nevýkonné spoločnosti, ktoré nedokážu nadobudnúť kritické množstvo svojich sporiteľov, budú musieť zo zákona ukončiť svoju činnosť, pretože v konečnom dôsledku nedokážu pôsobiť v prospech svojich poistencov. A preto dávame do zákona klauzulu, ktorá hovorí o tom, že DSS musí do jedného roka preukázať 50-tisíc sporiteľov. A pokiaľ to ani po lehote nedokáže, odoberieme jej licenciu."
Podľa výpočtov je tých 50-tisíc sporiteľov potrebných aj na to, aby sa poplatkami "poskladali" na fungovanie a réžiu DSS. Platiť sa im bude iba za správu dôchodkových fondov. Za ich iné činnosti občan platiť nebude. Spoločnosť si bude môcť uplatniť 5-percentný poplatok na invalidný dôchodok:

DSS bude povinná uzavrieť zmluvu s depozitárom (banka s povolením na poskytovanie investičných služieb so sídlom v SR), v ktorom bude majetok dôchodkového fondu v úschove. Bude evidovaný na účtoch, ktorými disponuje iba depozitár, ale na základe pokynov (kúpa - predaj aktív v dôchodkovom fonde) DSS. Jednou z hlavných úloh depozitára je dozor nad tým, aby pokyny DSS na kúpu a predaj aktív boli v súlade so zákonom. Pokiaľ by sa tak nestalo, okamžite o tom upovedomí orgán dohľadu.

Každý dôchodkový fond predstavuje určitý typ aktív, do ktorých DSS investuje vo väzbe na štatút fondu. V štatúte je definovaná miera rizikovosti a odporučenie vo vzťahu k veku prispievateľa. Občan si môže vybrať z troch typov fondov s rôznymi investičnými stratégiami, a teda i mierou investičného rizika
1. Rastový fond
2. Vyvážený fond
3. Konzervatívny fond.

Ako už i samotné názvy prezrádzajú, najviac rizikový je Rastový fond, ale má zároveň i najvyššie výnosy. Preto sa odporúča najmä mladým ľuďom. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že pre povinný charakter investícií v dôchodkových fondoch sa nepripustí vytváranie vysokorizikových portfólií. Tento fond sa sústreďuje najmä na akciové investície.
Vyvážený fond zmierňuje investičné riziko rovnakými investíciami do akciových investícií i do bezpečnejších dlhopisov a peňažných investícií.
Konzervatívny fond sa výrazne sústreďuje najmä na dlhopisy a peňažné investície.

Občan si síce bude môcť vybrať, v ktorom fonde chce investovať, ale bude musieť dodržiavať limity
- minimálne 15 rokov pred odchodom do dôchodku musí opustiť rastový fond
- minimálne 7 rokov pred odchodom do dôchodku môže byť aktívny iba v konzervatívnom fonde

Investície v dôchodkových fondoch budú mať podľa pripravovaného zákona pomerne prísne pravidlá:
- môžu investovať najviac 3 % objemu aktív do cenných papierov jedného emitenta
- môžu investovať iba do cenných papierov krajín OECD a EHS
- aktíva fondu musia v cenných papieroch predstavovať minimálne 5 krajín
- všetky cenné papiere musia mať minimálny rating BBB.

Bezpečnosť a ochrana dôchodkových úspor občana bude mať podľa zákona niekoľko stupňov. Činnosť DSS stráži nielen Úrad pre finančný trh, ktorý on-line a on-time môže sledovať každú aktivitu DSS, ale aj depozitár, bez schválenia ktorého sa neuskutoční žiadna investičná akcia. To isté platí i v prípade audítora. Depozitár bude mať za dôchodkový fond i hmotnú zodpovednosť. Ani v prípade, že z nejakých príčin DSS skrachuje, peniaze klientov v dôchodkových fondoch nemôžu byť ohrozené, pretože nie sú majetkom týchto spoločností. Trochu iná situácia by mohla nastať v prípade, ak investičná stratégia dôchodkových fondov povedie k ich úpadku. Podľa ministra Kaníka však i tu existuje "legislatívna záchranná brzda".
"Toto je kľúčový bod bezpečnostného systému. V zákone je veľmi podrobne opísaný. Bezpečnostných pravidiel je veľa, ale spomeniem aspoň to najdôležitejšie - princíp diverzifikácie, rozloženie investičných rizík. V praxi to znamená, že maximálnou investičnou hranicou pre jedného emitenta sú tri percentá. Takže ak dôjde k strate, tak to bude strata iba na úrovni spomínaných troch percent. Rovnako sú tieto limity stanovené napríklad aj na cenné papiere a takýmto spôsobom sa potom mixuje celé portfólio. Pritom sa však nedá vylúčiť, že i napriek tomu budeme na kapitálovom trhu zaznamenávať niekedy rast, inokedy zasa dočasný úpadok. Dôležité však je, že z dlhodobého hľadiska, na ktoré je tento systém vypočítaný, vždy nakoniec dochádza k rastu a vždy je konečné zhodnotenie vyššie ako rast mzdovej bázy, od ktorej je závislá výkonnosť priebežného systému."
Bezpečnosť a funkčnosť systému bude garantovať i štát - bude ručiť za nároky sporiteľov a poberateľov na náhradu škody a zároveň bude garantovať i výšku vyplácaného dôchodku zo životnej poisťovne do výšky 70 %.

Pre majiteľov dôchodkových účtov bude záverečný dôchodok pozostávať z dvoch častí. Z prvého piliera mu po dovŕšení dôchodkového veku a získaní dôchodkového nároku (odpracovaných 40 rokov alebo 62 rokov života) vznikne nárok na dôchodok vo výške približne 23 % priemernej hrubej mzdy. V druhom kapitalizačnom pilieri mu za tých istých podmienok vznikne nárok približne na 30 až 35 % (podľa miery zhodnotenia úspor). Záverečná výška takéhoto dvojzložkového dôchodku tak môže predstavovať až 58 % priemernej hrubej mzdy. (Dnešný priemerný dôchodok je asi 42 % priemernej hrubej mzdy v národnom hospodárstve). Na porovnanie - ak sa občan rozhodne pri tých istých parametroch zostať v prvom, priebežnom pilieri, jeho záverečný dôchodok bude predstavovať asi 46 % jeho priemernej hrubej mzdy. A ak sa dnešný 44-ročný poistenec rozhodne pre vstup do sporivého systému, výška jeho dôchodku bude 50 až 52 % jeho priemernej hrubej mzdy.
Ak sa chce občan odobrať do predčasného dôchodku, musí byť v prvom pilieri poistený minimálne 10 rokov. Rovnako minimálne 10 rokov musí prispievať i do druhého piliera. Jeho výsledný - či už jednoduchý alebo dvojzložkový dôchodok, nesmie byť však nižší ako 1,2-násobok životného minima. Inak by mu totiž štát musel nižší dôchodok do tejto úrovne dorovnať sociálnou dávkou.

Dôchodok vyplývajúci z druhého piliera občan nedostane automaticky, ale si ho kupuje vo vybranej životnej poisťovni za peniaze, ktoré si usporil a zúročil na svojom dôchodkovom účte. Tento nákup anuity má hneď niekoľko výhod. Občan sa môže rozhodnúť pre:
A. doživotný dôchodok vypočítaný z celého objemu úspor
- v prípade úmrtia budú pozostalí dostávať pozostalostné dôchodky

B. doživotný dôchodok vypočítaný z časti úspor, najmenej však do úrovne 1,2-násobku životného minima.
- zvyšok dôchodkových úspor si môže vybrať naraz alebo po častiach v hotovosti, alebo si časť úspor ponechá v poisťovni na ďalšie zhodnotenie.


Prostriedky na osobnom dôchodkovom účte - teda predtým, než za ne bol kúpený dôchodok, sú predmetom dedenia, ak z týchto úspor nevznikol nárok na pozostalostný dôchodok.

Jednou z "nevýhod" nového dôchodkového systému je, že si vyžaduje osobnú iniciatívu, osobné rozhodnutie. Predchádzajúci systém nás týmto nezaťažoval, nemali sme možnosť ani povinnosť výberu. Z jednej prostej príčiny - nebolo inej možnosti.
Teraz budeme mať jedno i druhé. Ale nepôjde o "lacné" rozhodnutie. Medzi nezáujmom o vlastnú budúcnosť a aktívnym posúdením výhod v novom dôchodkovom systéme sú v hre už nie stovky, ale tisícky dôchodkových korún, ba až násobky dôchodkových príjmov. Tu už je o čom uvažovať, pretože nič sa tak priamo nedotýka našej sociálnej dôchodkovej budúcnosti, ako práve rozhodnutie o tom, či otvorím dvere do nového alebo zostanem v starom.
(Údaje sú zo zdrojov MPSVaR SR, ŠÚ SR, Sociálnej poisťovne)