Vzájomné zmluvné nároky
Dňa 17. mája 2004 som podpísal kúpnu zmluvu, v zmysle ktorej som sa ako predávajúci zaviazal dodať svojmu zmluvnému partnerovi 200 kusov istých reklamných brožúr, ktoré boli určené na výstavný veľtrh, ktorý sa konal od 3. do 5. júna 2004. Dodať som mal tieto brožúry do firmy kupujúceho. Dva dni pred otvorením výstavy, t. j. 1. júna, som zatelefonoval kupujúcemu, že mu môžem dňa 3. júna 2004 dodať iba 50 brožúr, pričom zvyšných 150 kusov som mu schopný dodať najskôr hodinu pred začiatkom posledného dňa výstavy. Telefonát, ktorým som toto oznámil svojmu zmluvnému partnerovi ukončil on zvesením slúchadla so slovami, že sa so mnou odmieta baviť. Vzápätí zrejme požiadal svojho obchodného zástupcu, aby zabezpečil za každú cenu reklamné brožúry u iného dodávateľa, trval na tom, že v plnom počte musia byť k dispozícii už pri otvorení výstavy. Ako som to prisľúbil kupujúcemu, dňa 3. júna 2004 dostavil som sa do predajného stánku kupujúceho dve hodiny pred začiatkom výstavy a doniesol som sľúbených 50 kusov reklamných brožúr. Kupujúci odmietol môj tovar prevziať, čo odôvodnil slovami, že ho stálo podstatne viac peňazí zohnať 200 kusov náhradných reklamných brožúr u iného dodávateľa. Preto nemôže mať viac záujem o moje reklamné brožúry. Ja som však trval na tom, že je v zmysle zákona povinný prevziať mojich 50 kusov brožúr, dodaných v prvý deň výstavy a zvyšných 150 kusov, ktoré som mu chcel dodať v posledný deň výstavy, ako som ho o tom vopred informoval. Uznal som, že nedodaním plného počtu brožúr včas som sa dostal do omeškania, čo som bol ochotný kompenzovať istou zľavou z ceny. Snažil som sa zohnať aj zvyšných 150 kusov brožúr načas, no bolo to mimo mojej vôle a nemohol som pre to urobiť viac. Mne takisto vznikli nemalé náklady, čo by beztak znamenalo stratu zisku z takéhoto obchodu, no odmietnutím prevziať tovar dostal ma kupujúci do straty. Má jeho konanie oporu v zákone a vôbec, kto je v tomto prípade v práve.
-- Váš právny vzťah sa spravuje ustanoveniami § 409 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov, ktoré upravujú kúpnu zmluvu ako jeden zo zmluvných typov obchodného záväzkového vzťahu. Z vášho opisu je zrejmé, že ste platne uzavreli kúpnu zmluvu v súvislosti s dodaním tovaru -- reklamných brožúr z vašej strany ako predávajúceho na vopred určené miesto sídla druhej strany -- kupujúceho. Miesto i čas boli vopred dohodnuté, no na strane predávajúceho došlo k nepredvídanej udalosti, ktorá mu neumožňovala dodať tovar bez vád, čím vzniklo plnenie vadné -- pokiaľ ide o čas dodania časti celkového tovaru. Predávajúci porušil povinnosť podľa § 414 ods. 1 písm. a) zákona, ktorý mu ukladá dodať tovar v deň, ktorý je v zmluve určený. Takýmto konaním sa dostal do omeškania, pokiaľ ide o dodanie časti predmetu zmluvy, teda pokiaľ ide o 150 kusov brožúr. Vo zvyšnej časti (dodávke 50 kusov brožúr) plnil predávajúci riadne. Podľa § 447 zákona je kupujúci povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodaný tovar v súlade so zmluvou (§ 451 zákona) Predávajúci môže v zmysle § 453 zákona požadovať, aby kupujúci zaplatil kúpnu cenu, prevzal tovar a splnil iné povinnosti, k čomu prislúcha povinnosť kupujúceho podľa § 451 zákona urobiť úkony, ktoré sú potrebné podľa zmluvy a zákona k tomu, aby predávajúci mohol dodať tovar.
Od zmluvy možno odstúpiť iba v prípade, ak to ustanovuje zmluva, uvedený zákon alebo iný právny predpis. Ak omeškanie jednej zo zmluvných strán (veriteľa alebo dlžníka, čo je chápané všeobecne vzhľadom na povinnosť plnenia) znamená podstatné porušenie zmluvnej povinnosti, môže druhá strana od zmluvy odstúpiť, ak to bez zbytočného odkladu oznámi tej strane, ktorá sa svojím neplnením včas dostala do omeškania. Podstatné porušenie zmluvy vzniká v prípade, ak ten, kto zmluvu porušil, vedel už v čase uzavretia zmluvy, prípade to mohol predvídať, že ak dôjde k takémuto porušeniu zmluvy, nebude mať druhá strana záujme na splnení povinnosti, teda s prihliadnutím na daný prípad, bude mať skôr záujem od zmluvy odstúpiť. Ak však vznikne pochybnosť, či nastal takýto prípad, zákon uvádza, že sa treba prikloniť k tomu, že došlo k nepodstatnému porušeniu zmluvnej povinnosti. Tieto na pohľad možno zložité hypotézy, majú význam aj pre náš prípad.
Podmienky odstúpenia od zmluvy
Ak by aj došlo k podstatnému porušeniu zmluvy podľa týchto podmienok, platí, že pokiaľ kupujúci neoznámil predávajúcemu, že trvá na splnení povinnosti, alebo naopak od zmluvy odstupuje, ostáva mu len možnosť odstúpiť od zmluvy akoby došlo k nepodstatnému porušeniu zmluvnej povinnosti. V takom prípade môže veriteľ -- v tomto prípade kupujúci -- odstúpiť od zmluvy len za podmienky, že určil dlžníkovi -- predávajúcemu dodatočnú primeranú lehotu na splnenie povinnosti (pre nás -- dodanie chýbajúceho množstva). Pokiaľ by bola situácia opačná, a predávajúci by bol vyhlásil, že svoj záväzok nesplní, mal by kupujúci možnosť odstúpiť bez poskytnutia tejto lehoty na splnenie.
Keďže omeškanie predávajúceho sa týka iba časti záväzku, je potrebné zdôrazniť, že kupujúci môže odstúpiť platne iba v časti nesplneného záväzku. V ostatnej časti toho, čo bolo riadne splnené, alebo mohlo byť splnené je možné odstúpiť podľa § 347 ods. 3 len vtedy, ak by to hospodársky pre kupujúceho nemalo význam bez zvyšku splneného záväzku. Domnievame sa, že aj 50 kusov reklamných brožúr môže mať hospodársky význam pre podnikateľa.
Vzhľadom na skutočnosť, že zo strany kupujúceho nedošlo k žiadnemu jednoznačnému prejavu, ktorý je možné vykladať ako prejav odstúpenia od zmluvy, zmluvný vzťah ďalej trval a pri dodávke časti tovaru (50 kusov brožúr) bol kupujúci povinný tieto prevziať. Neochotu komunikovať s predávajúcim nemožno vykladať ako platné odstúpenie od zmluvy (požadované pri podstatnom porušení zmluvnej povinnosti) ani ako poskytnutie dodatočnej lehoty k plneniu (pri nepodstatnom porušení zmluvnej povinnosti).
Kupujúci pritom mohol, ak by išlo o podstatné porušenie povinnosti, podľa § 436 ods. 1 písm. a) požadovať dodanie chýbajúceho množstva (to mal predávajúci aj v úmysle), primeranú zľavu, alebo, ako sme už uviedli, odstúpiť od zmluvy. Túto možnosť voľby mu zákon poskytol, avšak len za podmienky, že svoju voľbu oznámi druhej strane bez zbytočného odkladu, čo sa v tomto prípade nestalo. Podľa § 437 ods. 2, dokiaľ kupujúci neuplatní nárok na zľavu z kúpnej ceny alebo neodstúpi od zmluvy, bolo povinnosťou predávajúceho dodať chýbajúci tovar.
Pokiaľ ide o dôsledok omeškania dlžníka (predávajúceho), vo zvyšnej časti tovaru -- včas nedodaných 150 kusov -- malo naňho prejsť až do ich riadneho odovzdania kupujúcemu, nebezpečenstvo škody na veci, t. j. straty, zničenia, poškodenia alebo znehodnotenia veci, bez ohľadu na to, z akých príčin k nim došlo (§ 368).
To, že veriteľ -- kupujúci -- odmietol prevziať tovar, hoci bol povinný tak urobiť, dostal sa nesplnením svojej povinnosti do omeškania on, čím naňho prešlo nebezpečenstvo škody na tovare. Predávajúci pritom s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu konal v súlade so zákonom, keď v zmysle § 377 zákona oznámil bez zbytočného odkladu druhej strane, že dôjde k porušeniu jeho zmluvnej povinnosti. Podľa § 440, nároky z vád tovaru sa netýkajú nároku na náhradu škody alebo na zmluvnú pokutu.