Inštitút predbežného správcu zaviedla do konkurzného práva SR až novela zákona o konkurze a vyrovnaní č. 12/1998 Z. z. Tento inštitút obsahujú všetky moderné právne úpravy konkurzného práva.

Ustanovenie predbežného správcu je svojou povahou dočasné opatrenie súdu v situácii, keď nie je možné v danom okamihu vyhlásiť konkurz. Môže ísť o prípady tzv. veľkých konkurzov bánk, poisťovní, ďalej môže ísť o prípady, keď dlžník využíva všetky dostupné prostriedky na to, aby oddialil moment vyhlásenia konkurzu a pod.

Problémy s porovnaním a odobrením majetku
Súčasný ako aj navrhovaný text zákona o konkurze rozdelil právomoci pri zisťovaní majetkovej situácie medzi konkurzný súd a predbežného správcu. Na jednej strane sa ponúka riešenie v osobe tzv. predbežného správcu, úlohou ktorého je podľa § 9b ods. 1 zákona zistiť dlžníkov majetok. Je to osoba, ktorá má verifikovať (osvedčiť), že majetková situácia dlžníka je dostačujúca alebo má na účely konkurzného konania nedostatočné množstvo majetku. "Zákon však vôbec neuvádza, akým spôsobom sa má predbežný správca zhostiť splnenia uvedenej povinnosti, keď na túto funkciu sú často vymenovaní ľudia s minimálnymi alebo žiadnymi ekonomickými znalosťami, tobôž praktickými skúsenosťami. Niektoré príklady z praxe potvrdzujú, že predbežní správcovia pri plnení tejto úlohy používajú nevedecké, takmer naivné metódy stanovenia hodnoty majetku s nedôvodným pridržiavaním sa zistiteľných údajov z účtovníctva dlžníka, a to aj neúplného," skonštatoval sudca Miroslav Gavalec.
Podľa neho ani navrhované znenie zákona o správcoch monopol audítorov, resp. znaleckých organizácií z odboru Podnikové hospodárstvo na predbežného správcu na škodu slovenského konkurzu nezakotvil (§ 22 ods. 4 návrhu zákona o správcoch v spojení s ust. § 22 ods. 1 návrhu zákona o konkurze a reštrukturalizácii). Zároveň vyjadril obavy nad tým, že v budúcej konkurznej praxi budú pretrvávať rovnaké problémy. "Ak budem vychádzať z navrhovaného znenia zákona o konkurze a reštrukturalizácii, potom zisťujem, že hlavná ťarcha za preukázanie dostatočnej výšky hodnoty majetku leží na dlžníkovi, resp. na predbežnom správcovi. V prípade reštrukturalizácie sa vždy predpokladá, že majetok je dostatočný," doplnil.
Podľa § 12 ods. 4 je povinnosťou dlžníka, aby k návrhu na vyhlásenie konkurzu okrem iného pripojil zoznam svojho majetku, z ktorého by malo byť pre konkurzný súd zrejmé, či jeho majetok by mal byť postačujúci na náhradu nákladov konkurzu (§ 20 ods. 1 návrhu). Ďalej návrh zákona ponúka na hľadanie odpovede na otázku, či je skutočne vyhlásenie dlžníka o majetnosti relevantné, riešenie v osobe tzv. predbežného správcu.

Podľa § 21 ods. 1 a 2 v spoj. s § 19 ods. 2 je predbežný správca ustanovený súdom do 5 pracovných dní od zverejnenia návrhu v obchodnom registri (alternatívne od osobitnej lehoty od doručenia vyjadrenia dlžníka) a po zložení preddavku na úhradu odmeny predbežného správcu (§ 13 návrhu) s tým, že jeho úlohou je:
1. preveriť stav majetku dlžníka s tým, že
2. odstráni pochybnosti konkurzného súdu o majetnosti dlžníka, alebo
3. potvrdí tieto pochybnosti.

Návrh zákona už konkurzný súd nezväzuje kritériami výberu predbežného správcu, a preto je možné, že pre konkurzný súd je predovšetkým dôležité sledovať ochranu oprávnených záujmov a práv konkurzných veriteľov, splnenie účelu zákona, a dostatočné personálne, materiálne a odborné predpoklady, resp. skúsenosti potrebné na efektívne plnenie povinností v oblasti, v ktorej úpadca podniká. V každom prípade musí konkurzný súd preverovať, či ustanovený správca nie je v zmysle § 4 návrhu zákona o správcoch zaujatou osobou.
"Je síce pravda, že predbežný správca je obdarený viacerými právomocami v zmysle § 9d súčasného znenia -- súčinnosť tretích osôb, resp. § 21 ods. 1 navrhovaného znenia -- právo na informácie, ale tu ide iba o podporné činnosti, ktoré mu nepomôžu zásadným spôsobom pri stanovení hodnoty majetku dlžníka. Samotná činnosť pri stanovení hodnoty majetku je o to komplikovanejšia, lebo nie je jasné, či sa má stanoviť hodnota majetku v zmysle trhových alebo účtovných mechanizmov," povedal Gavalec.
Na druhej strane je potrebné si uvedomiť aj tú skutočnosť, že nie vždy je konkurzný súd povinný ustanoviť predbežného správcu (vzájomne si odporujúce ustanovenie § 9a ods. 1 zákona o konkurze a vyrovnaní, ktoré zdôrazňuje nevyhnutnosť vymenovania predbežného správcu v prípadoch osvedčeného úpadku alebo zistenia alebo zabezpečenia dlžníkovho majetku).
Osobitná pozícia predbežného správcu je pri kontrole majetkových úkonov dlžníka podľa § 9c súčasného textu zákona o konkurze. Naopak, o to zložitejšia a komplikovanejšia situácia vznikla v návrhu zákona prostredníctvom použitia všeobecného odkazu na právomoci správcu konkurznej podstaty (spojenie ust. § 21 ods. 1 druhá veta s ust. § 44 návrhu), čo môže vyvolať dojem, že aj pri vymenovaní predbežného správcu dispozičné oprávnenia a zákazy nastanú v rovnakom rozsahu ako u správcu konkurznej podstaty po vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka.
Takáto aplikácia ust. § 44 až 65 v návrhu nie je prípustná a ani nie je podľa Gavalca možná. "Síce ide o výslovne vymenované právomoci správcu konkurznej podstaty, ale ich účinky (t. j. ich vznik zo zákona) sú viazané na vydanie uznesenia o vyhlásení konkurzu, ktorého povinnou súčasťou je aj okrem iného poverenie konkrétnej osoby výkonom správcu konkurznej podstaty. Opačný postup alebo izolovaný postup je nemožný," uviedol Gavalec. Preto v navrhovanej právomoci predbežného správcu sa podľa neho nenachádzajú oprávnenia kontrolovať všetky dispozitívne úkony dlžníka s následnou sankciou postihnutia niektorých právnych úkonov dlžníka neplatnosťou.

Hlavnou úlohou predbežného správcu podľa súčasne platného zákona je predovšetkým to, aby v čase pred vyhlásením konkurzu:
a) zistil a zaistil všetok majetok dlžníka a to až do vyhlásenia konkurzu a
b) zabránil dlžníkovi pokračovať v nekontrolovateľných operáciách so svojím majetkom.
"Predbežný správca nie je účastníkom konkurzného konania, nemá postavenie súdneho komisára ako notár v dedičskom konaní a nie je ani zamestnanec konkurzného súdu. Jeho postavenie je možné charakterizovať ako postavenie samostatného procesného subjektu v konkurznom konaní, obdobne ako správca konkurznej podstaty," uviedol JUDr. Daniel Pleva.
Predbežného správcu ustanovuje, resp. môže ustanoviť do funkcie konkurzný súd a to pri súčasnom splnení dvoch základných podmienok:
a) v konkrétnom prípade sú tu okolnosti, ktoré nasvedčujú tomu, že dlžník je v úpadku, alebo ak
b) ustanovenie predbežného správcu je potrebné na zistenie dlžníkovho majetku
c) ustanovenie predbežného správcu je potrebné na zabezpečenie dlžníkovho majetku.

Splnenie podmienky uvedenej v písm. a) vyplýva predovšetkým zo samotného návrhu na vyhlásenie konkurzu, v ktorom (ak návrh podáva veriteľ) je navrhovateľ povinný uviesť okolnosti, ktoré nasvedčujú tomu, že dlžník je v úpadku, ak návrh podáva dlžník platí zákonná domnienka, že je v úpadku (§ 4 ods. 2). Z uvedeného teda vyplýva, že v prípade, ak návrh na vyhlásenie konkurzu podáva dlžník, konkurzný súd by mal ustanoviť predbežného správcu vždy. Avšak zákon o konkurze a vyrovnaní (ZKV) hovorí len o možnosti ustanoviť predbežného správcu, t. j. súd nie je povinný.
"Pokiaľ ide o splnenie druhej podmienky v písm. b) a v písm. c), platia, ak navrhovateľ v návrhu poukáže na skutočnosť, že sa dlžník postupne zbavuje svojho majetku, ktorý by po vyhlásení konkurzu tvoril súčasť konkurznej podstaty. Uznesenie o ustanovení predbežného správcu sa doručuje dlžníkovi a predbežnému správcovi, pričom predbežnému správcovi sa predmetné uznesenie doručuje do vlastných rúk. Proti predmetnému uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Uznesenie sa stáva vykonateľné v okamihu jeho doručenia predbežnému správcovi. Na ustanovenie predbežného správcu postačuje naplnenie ktorejkoľvek z uvedených vymedzených podmienok," doplnil Pleva.

Funkcia predbežného správcu zaniká:
a) vyhlásením konkurzu, v tomto prípade v zmysle § 13 ods. 2 konkurzný súd ustanoví predbežného správcu za správcu konkurznej podstaty,
b) zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu (ak neboli naplnené základné predpoklady na jeho vyhlásenie napr. majetok dlžníka nepostačuje na úhradu trov konkurzu) a
c) v prípade zastavenia konkurzného konania.
Funkcia predbežného správcu je obmedzená výlučne na obdobie do vyhlásenia konkurzu alebo na obdobie do ukončenia konkurzného konania. Konkurzný súd v rozhodnutí o vyhlásení konkurzu, v rozhodnutí o zamietnutí návrhu na vyhlásenie konkurzu alebo v rozhodnutí o zastavení konkurzného konania rozhodne o odmene predbežného správcu. Na vyplatenie odmeny predbežnému správcovi použije konkurzný preddavok na úhradu odmeny predbežného správcu v zmysle § 4 ods. 7. Výšku preddavku stanovuje § 9a vykonávacej vyhlášky č. 493/1991 Zb. V zmysle predmetného ustanovenia je výška preddavku na odmenu predbežného správcu 10 000 Sk, čo je suma, ktorá sa zhoduje s výškou odmeny predbežného správcu (§ 9b vyhlášky č. 493/1991 Zb.), ďalej o preddavku na odmenu predbežného správcu). "Zákon spája s ustanovením predbežného správcu do funkcie niektoré účinky, ktoré možno prirovnať k účinkom vyhlásenia konkurzu, samozrejme, v značne modifikovanej podobe. Hlavným účinkom je predovšetkým obmedzenie dispozície dlžníka vo vzťahu k jeho majetku, ktorý týmto stráca právo slobodnej dispozície k predmetnému majetku. Tento účinok je vyjadrený najmä v § 9c," skonštatoval Pleva.
To znamená, že dlžník môže disponovať so svojím majetkom iba so súhlasom predbežného správcu, v opačnom prípade je jeho právny úkon neplatný. Z uvedeného vyplýva, že predmetné obmedzenie sa vzťahuje na celý majetok dlžníka, t. j. nielen na majetok, ktorý po prípadnom vyhlásení konkurzu spadá do konkurznej podstaty. "Ak porovnáme obmedzenia dlžníka v súvislosti s obmedzením dispozície s jeho majetkom v čase po podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu, t. j. v čase začatia konkurzného konania, pričom konkurzný súd neustanoví predbežného správcu, ustanovenie § 9d predstavuje väčšie obmedzenie dlžníka v dispozícii s jeho majetkom, nakoľko v zmysle § 4b ods. 1 písm. a) je dlžník povinný zdržať sa konania smerujúceho k zníženiu jeho majetku s výnimkou bežnej obchodnej činnosti," dodal Pleva.
Na tento nesúlad upozorňuje konkurzný sudca Milan Ďurica, pričom súčasne uvádza, že rozsah obmedzenia dlžníka pri nakladaní s majetkom od doručenia návrhu dlžníkovi by nemal byť rozdielny v závislosti od toho, či súd stanoví alebo nestanoví predbežného správcu. Súčasne dodáva, že zákon mal jasne stanoviť, na aké disponovanie s majetkom sa vyžaduje súhlas predbežného správcu. Zároveň je potrebné poukázať na to, že predbežný správca nezískava oprávnenie na nakladanie s majetkom dlžníka tak ako je to u správcu konkurznej podstaty v čase po vyhlásení konkurzu (§ 14 ods. 1). Na splnenie svojich zákonných úloh je predbežný správca vybavený obdobnými právomocami ako správca konkurznej podstaty.

Okrem ustanovenia § 9c ZKV, je predbežný správca oprávnený najmä:
a) zistiť majetok dlžníka a preskúmať jeho obchodné knihy,
b) je oprávnený požiadať konkurzný súd o vykonanie daňovej kontroly u dlžníka,
c) je podobne ako správca konkurznej podstaty oprávnený pri plnení svojich povinností využívať a požadovať súčinnosť tretích osôb ako aj úpadcu (§ 9d, § 9e, § 9f, § 17 ods. 1 a § 18 ods. 1),
d) ďalšie kompetencie, ktoré vyplývajú zo znenia § 9b ods. 5.

Pokiaľ ide o povinnosti predbežného správcu, tieto je možné zaradiť do troch základných skupín:
a) povinnosť zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone svojej funkcie. Tejto povinnosti ho môže zbaviť iba konkurzný súd,
b) povinnosť vykonať súpis dlžníkovho majetku na základe pokynov súdu s použitím zoznamu aktív a pasív predloženým dlžníkom,
c) ďalšie povinnosti v rozsahu zákonných povinností správcu konkurznej podstaty v zmysle § 9b ods. 5.
Inštitút predbežného správcu je typický pre právne úpravy vyspelých krajín ako je napr. SRN. "V SRN právny poriadok rozlišuje medzi tzv. silným a slabým predbežným správcom. Silný predbežný správca získava po ustanovení do funkcie plné oprávnenie nad dispozíciou s dlžníkovým majetkom, kým na druhej strane slabý predbežný správca toto oprávnenie nemá," zdôraznil Pleva. Zároveň dodal, že podstatným rozdielom v ich postavení je aj to, že sudca, ktorý sa rozhodne pre ustanovenie silného predbežného správcu, osobne zodpovedá za jeho činnosť. To v praxi znamená, že väčšina sudcov ustanovuje slabého predbežného správcu.

Pohľad vyšetrovateľov
Do akej miery sa dá zabrániť pred špekulatívnymi konkurzmi, resp. pred "vytunelovaním" majetku zo spoločnosti v období, keď už je vyhlásený konkurz, ale nie je stanovený predbežný správca (ktorý môže dávať napr. návrh na predbežné opatrenie pozastavenia nakladania majetku) a čaká sa na vyhlásenie konkurzu a následné stanovenie správcu konkurznej podstaty?
Situáciu, keď je vyhlásený konkurz a nie je súdom stanovený predbežný správca, orgánom činným v trestnom konaní v žiadnom prípade neprináleží posudzovať alebo komentovať. Ich úlohou je postupovať v trestnom konaní v súlade s Trestným poriadkom tak, aby trestné činy boli náležite zistené a ich páchatelia podľa zákona spravodlivo potrestaní. To, ktoré konanie je trestným činom, ustanovuje Trestný zákon a ten v súvislosti s konkurzným a vyrovnacím konaním postihuje machinácie v súvislosti s konkurzným a vyrovnacím konaním a marenie konkurzného a vyrovnacieho konania, pričom skutkové podstaty týchto trestných činov upravuje v § 256b, 256c a 256d.
V prípade, ak určitá osoba využije situáciu, že predbežný správca nebol ustanovený a odčerpá z majetku dlžníka, na ktorú bol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu, finančné prostriedky, prípadne z jej majetku na seba alebo na iného prevedie hnuteľné, nehnuteľné veci, majetkové práva a pod., zatají vec, sfalšuje doklady alebo sa dopustí iného konania a súčasne takto koná spôsobom, ktorý Trestný zákon vo svojej osobitnej časti označuje za trestný čin, vtedy je to relevantná situácia pre orgány činné v trestnom konaní. Samozrejme, že tieto orgány sa o takejto situácii musia nejakým spôsobom dozvedieť. Najčastejším spôsobom je podnet od fyzickej alebo právnickej osoby. Môže ísť o veriteľa toho ktorého dlžníka či úpadcu, o správcu konkurznej podstaty, predbežného správcu konkurznej podstaty, ale aj o inú osobu.