Samostatná hnuteľná vec
Som SZČO. Chcel by som vedieť, či zimné pneumatiky, ktoré som si musel zakúpiť, je možné chápať ako údržbu motorového vozidla. Čo je samostatná hnuteľná vec a čo príslušenstvo hlavnej (samostatnej) hnuteľnej veci?
-- Zákon č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov (ZDP) v znení neskorších predpisov v § 26 ods. 2 uvádza, že hmotným majetkom odpisovaným sú samostatné hnuteľné veci, resp. súbor hnuteľných vecí, ktorý pre zaradenie do odpisovaného hmotného majetku musí spĺňať nasledujúce kritériá:
a) musí mať samostatné technicko-ekonomické určenie,
b) musí mať dobu použiteľnosti dlhšiu ako 1 rok a
c) musí mať vstupnú cenu vyššiu ako 30 000 Sk (do 31. decembra 2002 vyššiu ako 20 000 Sk). Okrem toho § 33 ods. 3 ZDP uvádza, že za technické zhodnotenie -- modernizáciu majetku sa považuje aj rozšírenie vybavenosti a použiteľnosti majetku, pričom za neoddeliteľnú súčasť majetku sa považujú samostatné veci, ktoré sú určené na spoločné použitie s hlavnou vecou a spolu s ňou tvoria jeden majetkový celok (napr. počítač -- jeho súčasťou je pamäť, CD ROM, ale aj príslušenstvo -- myš, klávesnica, monitor a pod., ak sú určené na trvalé užívanie s hlavnou vecou). V nadväznosti na túto definíciu technickým zhodnotením je aj dokúpenie -- dovybavenie osobného automobilu prvýkrát zimnými (alebo naopak letnými) pneumatikami, pretože ich účelom je bezpečná jazda v zmenených zimných podmienkach (ich obstaraním sa automobil neopravuje, nič nebolo pokazené ani opotrebované, a rovnako nemajú zimné pneumatiky charakter materiálu -- nespotrebúvajú sa jednorazovo) a len za predpokladu, že ich obstarávacia cena je vyššia ako 20 000 Sk (od roku 2003 vyššia ako 30 000 Sk). Technickým zhodnotením je len prvé zakúpenie zimných (letných) pneumatík, každá ďalšia výmena (výmena ojazdených za nové) je opravou a údržbou.

Vypomáhajúca osoba
Som podnikateľom a chcel by som využiť možnosť delenia príjmov a výdavkov na svoju dcéru ako na vypomáhajúcu osobu. Dcéra ukončila v júni štúdium na základnej škole.
-- Zákon č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov umožňuje bez ohľadu na to, aby manželka (manžel) mala samostatné oprávnenie na podnikanie a bez toho, aby bol s dieťaťom uzatvorený vzťah v zmysle Zákonníka práce, alebo obdobný vzťah podľa Obchodného, resp. Občianskeho zákonníka, podieľať sa na podnikaní. Podnikateľ si tak môže časť príjmov rozdeliť na iné osoby, a tým si zníži výšku sadzby dane. Zákon o daniach z príjmov takýto postup nazýva delenie príjmov na vypomáhajúcu osobu. Možnosť delenia príjmov na vypomáhajúcu osobu upravuje § 11 ods. 3 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov. Možnosť delenia príjmov z podnikania dosiahnutých podľa § 7 ods. 1 písm. a) až c) zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov a príjmov z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 7 ods. 2 tohto zákona, s výnimkou príjmov účastníkov združenia a spoločníkov pozemkových spoločenstiev a príjmov uvedených v § 7 ods. 1 písm. a) a b) zákona o daniach z príjmov, ktoré sa zdaňujú podľa § 15, je predmetom úpravy § 11 ods. 3 zákona o daniach z príjmov. Na základe tohto ustanovenia možno uvedené príjmy dosiahnuté za výpomoci osôb, ktoré žijú v domácnosti s daňovníkom, a výdavky vynaložené na ich dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie rozdeliť na tieto vypomáhajúce osoby tak, aby ich podiel na spoločných príjmoch a výdavkoch bol v úhrne najviac 20 %. Príjmy nemožno rozdeľovať na deti povinné školskou dochádzkou, a to ani v kalendárnom roku, v ktorom ju skončia, ani na deti, ani na manželku (manžela), ak sa uplatňujú ako vyživované osoby v zmysle § 12 zákona o daniach z príjmov. Pod pojmom vypomáhajúca osoba sa teda rozumie osoba, ktorá s podnikateľom žije v spoločnej domácnosti a poskytuje mu iba príležitostnú pomoc alebo príležitostnú finančnú podporu, resp. finančné príspevky. Všeobecne je možné konštatovať, že v tomto prípade ide o nepravidelnú činnosť osôb žijúcich s podnikateľom v spoločnej domácnosti. Pojem domácnosť vymedzuje ustanovenie § 115 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého domácnosť tvoria občania, ktorí spolu trvalo žijú a spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby. Zákonom definované podmienky, za splnenia ktorých môže daňovník rozdeliť úhrn príjmov a výdavkov z podnikateľskej alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti, sú teda nasledujúce:
-- ide o príjmy dosiahnuté za výpomoci osôb, ktoré žijú s daňovníkom v spoločnej domácnosti,
-- nejde o deti s povinnou školskou dochádzkou, pričom príjmy a výdavky na ne nie je možné rozdeliť ani v kalendárnom roku, v ktorom ju končia,
-- deti a manželka sa neuplatňujú ako vyživované osoby (§ 12 ZDP). Aj uvedené rozdelenie príjmov a výdavkov na vypomáhajúce osoby si daňovník účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva môže zrealizovať až v rámci uzávierkových účtovných operácií ako storno príslušného objemu príjmov, resp. výdavkov. Čo sa týka vašej otázky, v roku 2003 nie je možné deliť príjmy na dcéru ako vypomáhajúcu osobu. Túto možnosť je možné využiť až za rok 2004. Povinná školská dochádzka trvá desať rokov, pričom spravidla sa začína začiatkom školského roku, ktorý nasleduje po dni, keď dieťa dovŕši šiesty rok veku. Predpokladal som, že dcéra ukončila povinnú školskú dochádzku. V opačnom prípade platí, že daňovník si nemôže deliť príjmy na školopovinné deti. Taktiež platí, že príjmy nie je možné deliť na školopovinné deti ani v kalendárnom roku (v zdaňovacom období), v ktorom ukončili povinnú školskú dochádzku. Na takéto deti možno príjmy deliť až za zdaňovacie obdobie, ktoré nasleduje po roku, keď tieto ukončili povinnú školskú dochádzku.