Osoby nemeckej a maďarskej národnosti stratili ústavným dekrétom prezidenta republiky č. 33/1945 Sb. československé štátne občianstvo. Výmenou ratifikačných listín z 15. mája 1946 nadobudla platnosť dohoda o výmene obyvateľstva, ktorú prijala maďarská vláda s nevôľou. Došlo k situácii, že na území Československej republiky boli osoby bez štátneho občianstva a bez majetku, lebo maďarský štát ich neprijal. Preto sa akceptoval názor, že sú osobami bez štátneho občianstva.
Neskôr 25. októbra 1948 bol prijatý zákon č. 245/1948 Sb. o štátnom občianstve osôb maďarskej národnosti. Podmienkou nadobudnutia občianstva bolo, aby tieto osoby mali k 1. novembru 1938 československé štátne občianstvo a bydlisko na území ČSR. Dôležitou konštitutívnou podmienkou bolo zloženie sľubu vernosti Československej republike do 90 dní od účinnosti zákona. Podľa Nariadenia Zboru povereníkov č. 26/1948 zo 4. novembra 1948, ktorým sa upravuje vyňatie pôdohospodárskeho majetku osôb maďarskej národnosti z konfiškácie, sa čiastočne vyňali spod konfiškácie majetky osôb, ktoré nadobudli občianstvo ČSR podľa zákona č. 245/1948 a pracovali alebo pracujú na tomto majetku.
Rozhodnutie komisií
Inak však bolo právne konštruované konfiškovanie a urýchlené rozdelenie majetku v nariadení SNR č. 104/1945 a v prezidentskom dekréte č. 108/1945.
Až rozhodnutím konfiškačnej komisie sa rozhodovalo o tom, či sú splnené podmienky na konfiškáciu a majetok sa považuje za skonfiškovaný.
Dá sa predpokladať, že sa to udialo v drvivej väčšine prípadov. Ak však ojedinele došlo k pochybeniu alebo nedopatreniu, majetok sa neskonfiškoval, osoba nebola súčasťou výmeny obyvateľov, sama sa odsťahovala a nebola potrestaná podľa nariadenia SNR č. 33/1945, tak má táto osoba nárok na zápis vlastníckych práv do katastra nehnuteľností. Táto osoba alebo jej dedičia by však mali preukázať, že jej majetok nebol skonfiškovaný, nebola odsúdená podľa nariadenia č. 33/1945 a nebola súčasťou výmeny obyvateľstva.
Preukazovanie nekonfiškácie by malo byť potrebné preto, lebo nebolo zákonnou povinnosťou zapísať konfiškáciu majetku do pozemkovoknižnej vložky.
Môže sa stať, a aj sa tak určite stalo, že občania iného štátu si na základe dedičstva vykonaného iba na základe vložky dali zapísať svoje vlastnícke práva a pritom majetok bol skonfiškovaný a konfiškát nebol vyznačený vo vložke. Tomuto treba zabrániť kvôli morálnosti, ale aj s vzhľadom na možné následky v prípade predaja takto zapísaného majetku.
Registre obnovenej evidencie
Preto, aby sme vylúčili aj takúto možnosť chybného zapísania si vlastníckych práv, by mali byť k zápisu takéhoto dedenia po občanovi napr. Maďarska, Kanady, Brazílie atď., nie zo Slovenskje republiky, potrebné potvrdenia z národného archívu SR, štátneho oblastného a okresného archívu, a aj z mestského archívu, že neevidujú konfiškačné rozhodnutie na konkrétnu osobu. Ďalej by sa malo priložiť potvrdenie z Ministerstva vnútra SR, že osoba nie je v zozname osôb, ktoré boli vymenené a že nie je ani v zozname potrestaných osôb.
Na základe zákona č. 180/1995 Z. z. sa spracúvajú tzv. ROEP - registre obnovenej evidencie pozemkov, ktoré by mali presne určiť vlastníkov všetkých pozemkov. Legislatíva je v tejto oblasti veľmi deravá a nezadáva zo zákona spracovateľom povinnosti navštevovať archívy. Ani správy katastrov nekontrolujú, či spracovateľ navštívil a prelustroval miestne príslušné archívy, a ak aj áno, tak či nájdené archiválie do ROEP aj zapracoval. Mnohí spracovatelia sa alibisticky vyhovárajú na to, že komisia, na ktorú je spracovateľ len prizývaný, zabezpečuje a zhromažďuje podklady potrebné na zostavenie registra. Predsedom komisie je člen vyslaný obcou, ktorý netuší, čo má zhotoviteľovi dodať. Kvalita prešetrenia vlastníckych práv zhotoviteľmi je úbohá, a tým aj celý register stráca na vierohodnosti. Z toho vyplýva, že v registroch sú míny pre budúcnosť a zodpovednosť za ne bude niesť štát. Mali by ju však niesť tí, čo túto legislatívu odborne pripravovali. Stačí sa ísť pozrieť napríklad na správu katastra do Senca a zistiť, čo taký ROEP spôsobuje zamestnancom, ale najmä vlastníkom.
Neznámi vlastníci
Samotný pojem neznámi vlastníci je zlúčeninou dvoch skupín vlastníkov. Jedna obrovská skupina sú známi vlastníci s neznámym pobytom (poznáme iba údaje uvedené v pozemkovej knihe, adresy ani dátumy narodení nie sú uvedené, a patrí sem napríklad aj pôda po našich židovských spoluobčanoch atď.). Druhá malá skupina je skupina neznámych vlastníkov (stratené alebo zničené - vyhorené, vytopené - pozemkovoknižné vložky).
V programovom vyhlásení vlády sa uvádza hybridné slovné spojenie pôda neidentifikovaných vlastníkov, za ktorú možno považovať iba tú malú druhú skupinu. Skutočnosť, že podľa § 15 zákona č. 180/1995 Z. z. má pôda nezistených vlastníkov prejsť na štát a následne na obce, je absolútnym útokom na vlastnícke právo podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Tam sa uvádza, že sa "premlčujú všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva". V čl. 20 Ústavy SR ods. 1 je uvedené: "Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje." Známi vlastníci s neznámym pobytom postupne vyplávavajú na povrch pri spracúvaní registrov obnovenej evidencie pozemkov, pri bežných dedičských konaniach, ale aj v konaniach o novoobjavenom majetku a podobne.
Dva druhy nárokov
Verejnosti treba ozrejmiť zamieňanie si pojmov ako reštitučný nárok a obyčajný "nárok" na zápis vlastníckych práv (do katastra nehnuteľností, ktoré existujú - trvajú a sú evidované v pozemkovej knihe) k pôvodnému pozemku z kategórie pozemkov známych vlastníkov s neznámym pobytom, ktorí patria do skupiny nezistených vlastníkov. Zjednodušene vysvetlené, v prvom prípade ide o vydanie náhrady za pôvodný pozemok, ktorý bol niektorým z 19 možných spôsobov uvedených v zákone č. 503/2003 Z. z. prevedený na štát. V druhom prípade ide z odborného hľadiska o obyčajné zapísanie vlastníckych vzťahov na správach katastrov k podielom vyplývajúcim z novoobjavených listín, ktoré predloží buď domnelý vlastník alebo dedič na základe dedenia novoobjaveného majetku.
V reštitučnom zákone č. 503/2003 Z. z. sa uvádza, že "právo na navrátenie vlastníctva k pozemku podľa tohto zákona môže uplatniť oprávnená osoba, ktorá je občanom Slovenskej republiky s trvalým pobytom na jej území a ktorej pozemok prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v období od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 spôsobom uvedeným v ustanovení § 3".
Pozor na precedens
Celá kampaň okolo hľadania dedičov pozemkov dotknutých Benešovými dekrétmi a ich práva žiadať pôdu späť je otváranie Pandorinej skrinky medzi dvoma národmi. Strana FIDESZ zneužíva hlbokú neznalosť zložitej problematiky na politikum. Nerešpektovanie skutočností vyplývajúcich z Postupimskej dohody a ich otváranie môže byť zlým precedensom nielen pre strednú Európu. Otázka náhrad za majetok presťahovaných osôb bola vyriešená v Štrbskom protokole z 25. júla 1949 a v Protokole medzi vládou ČSR a MĽR o úprave niektorých majetkovoprávnych otázok z 3. februára 1964. Na ich základe ČSSR zaplatila Maďarsku 20 miliónov Kčs na uspokojenie všetkých nárokov maďarských občanov.
Výzvy opozičnej maďarskej strany FIDESZ na hľadanie dedičov pozemkov, ktorých konfiškácie nie sú zapísané v pozemkovej knihe (hrubozrnná neznalosť), sú teda len naháňanie voličov a maľovanie prstom na zarosené sklo. Zarážajúce je, že takéto niečo príslušné orgány slovenskej strany pripustili a náležite nevysvetlili podstatu problému tak občanom Slovenskej republiky, ako aj občanom Maďarska a iným.
K vyjadreniam publikovaným v poslednom čase v rôznych denníkoch boli buď zle formulované alebo vytrhnuté z kontextu, alebo nedopovedané a nepochopené. Rozdiel medzi vrátením majetku naspäť - navrátením a zapísaním vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, medzi nezisteným a neznámym vlastníkom a medzi skonfiškovaným a nekonfiškovaným majetkom, taký ako keď sú dvere zavreté a keď sú zamknuté. Tie prvé sa dajú otvoriť aj bez kľúča.
Tento štát vo svojej legislatíve súvisiacej s reštitúciami nekrivdí občanom Slovenska ani slovenskej, ani maďarskej a ani nijakej inej národnosti. Snaží sa naprávať krivdy spôsobené nielen fyzickým osobám, ale aj cirkvám. V Slovenskej republike je zabezpečené dedenie aj občanom napr. Maďarskej republiky po občanovi Slovenskej republiky. Ale nie po bývalom občanovi ČSR, ktorý toto občianstvo stratil a sľubom vernosti si ho neobnovil, a jeho majetok bol skonfiškovaný.
Nezavádzajme prostých občanov na oboch stranách Dunaja, ale snažme sa v pokojnej atmosfére spolupracovať pri rozvoji oboch našich republík, lebo sme odsúdení na dobré spolužitie v občianskej, mnohonárodnej Európe.