Najvyššie prípustné hodnoty hluku a vibrácií, ktoré sa týkajú stavieb stanovuje Nariadenie vlády SR č. 40/2002 Z. z. o ochrane zdravia pred hlukom a vibráciami, ktoré nadobudlo účinnosť od 1. februára 2002.
S prihliadnutím na hygienické požiadavky a súčasné technické a ekonomické možnosti stanovuje najvyššie prípustné hodnoty hluku a vibrácií, ktoré sa týkajú aj stavieb, Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 40/2002 Z. z. o ochrane zdravia pred hlukom a vibráciami (ktoré ruší Vyhlášku č. 14/1977 Zb. o ochrane zdravia pred nepriaznivými účinkami hluku a vibrácií). Okrem tohto nariadenia je treba pri navrhovaní a realizácii stavieb dodržiavať aj všetky ďalšie platné osobitné predpisy (zákony a normy), ktoré sa vzťahujú na problematiku ochrany proti hluku a vibráciám. Ochrana pred hlukom sa vykonáva opatreniami na zníženie hlučnosti zdrojov hluku (obmedzením emisií hluku) a opatreniami na ochranu pred vniknutím hluku do priestorov pobytu osôb (obmedzenie imisií hluku).
Hluk môže do priestorov stavby vniknúť z vonkajšieho priestoru alebo zo zdrojov hluku, ktoré sa nachádzajú v samotnej stavbe. Zníženie emisií hluku zo zdrojov hluku sa vždy považuje za veľmi účinné protihlukové opatrenie, ktoré je zvyčajne aj menej nákladné ako ochrana priestorov pred týmto hlukom. Ak opatrenia na zníženie emisií nie je možné realizovať, potom sa priestory stavby musia chrániť proti imisiám hluku. Ochrana pred hlukom prenikajúcim z vonkajšieho priestoru sa zabezpečuje vhodnými zvukovoizolačnými vlastnosťami obvodových konštrukcií budov, najmä dostatočnou nepriezvučnosťou stien a otvorových výplní (okien, dverí). Obvodové konštrukcie stavby musia byť riešené tak, aby zabezpečovali požadovanú ochranu osôb v stavbe pred hlukom z vonkajšieho priestoru, ktorý je pre jednotlivé druhy vonkajších priestorov limitovaný ustanoveniami Nariadenia č. 40/2002 Z. z.
Požiadavky na zvukovú izoláciu obvodových plášťov stanovuje norma STN 73 0532. Okrem iného stanovuje nariadenie aj najvyššie prípustné hodnoty určujúcich veličín hluku pre rôzne priestory v stavbách v závislosti od ich charakteru a druhu činnosti, pre ktoré sú tieto priestory určené. Ak sú zdroje hluku v niektorých priestoroch stavby, potom sa iné priestory stavby chránia proti hluku z týchto zdrojov deliacimi konštrukciami a stropnými konštrukciami s vhodnými akustickými vlastnosťami. Deliace konštrukcie musia mať požadovanú vzduchovú nepriezvučnosť a stropné konštrukcie dostatočnú krokovú nepriezvučnosť (ich vzduchová nepriezvučnosť je spravidla dostačujúca). Aj zvukovoizolačné vlastnosti deliacich konštrukcií a stropov stanovuje STN 73 0532 Akustika -- Hodnotenie zvukovoizolačných vlastností budov a stavebných konštrukcií -- Požiadavky.
Najvyššie prípustné hodnoty určujúcich veličín vibrácií v pracovnom prostredí, ustanovené nariadením sa vzťahujú na vibrácie vyskytujúce sa na povrchu konštrukcií a predmetov v miestach, z ktorých sa môžu prenášať na človeka. Podľa druhu prenosu sú ustanovené najvyššie prípustné hodnoty pre vibrácie prenášané na ruky, najvyššie prípustné hodnoty pre vibrácie prenášané na celé telo a najvyššie prípustné hodnoty pre miestne vibrácie. Najvyššie prípustné hodnoty určujúcich veličín vibrácií sa vzťahujú aj na otrasy, ak hlavná časť ich energie je obsiahnutá v tretinooktávových pásmach so strednou frekvenciou od 1 Hz do 80 Hz. Najvyššie prípustné hodnoty určujúcich veličín vibrácií sa vzťahujú na výsledné normalizované zrýchlenie hodnotených vibrácií, pokiaľ nie je ustanovené inak. Ekvivalentné vážené zrýchlenie vibrácií, ktoré sa vzťahuje na kratší alebo dlhší čas ako 8 hodín, sa prepočíta na normalizovanú hodnotu.