Banková kríza v Rusku bola vyvolaná umelo jedným z kremeľských zoskupení s cieľom oslabiť najsilnejšie ruské finančno-priemyselné skupiny. Tento názor odznel na nedávnej konferencii v Moskve zorganizovanej na tému Kríza bánk alebo kríza dôvery sporiteľov? Podľa nemenovaného analytika, ktorého citovali ruské internetové noviny Gazeta.ru, finančno-priemyselné skupiny sa stali faktorom politického života krajiny a usilovali sa diktovať svoje podmienky.
Podľa zdroja Gazety.ru schéma postupu bola jednoduchá. Najprv bolo treba vyvolať krízu likvidity súkromných bánk, aby sa ich činnosť ochromila, a potom predložiť variant riešenia, ktorý znamená ich faktickú likvidáciu. Štátna moc, keby chcela, mohla vyriešiť problémy súkromných bánk a zachovať ich nezávislú existenciu. Neurobila to, lebo mala iný cieľ. Kremeľská záujmová skupina lacno kúpila zmenky a nehnuteľnosti vybraných bánk a súčasne ich dostala pod štátnu kontrolu.
Na uplynulej ruskej bankovej kríze je zaujímavé aj to, že zasiahla hlavne veľmi silné súkromné banky, a nie stredné a veľmi slabé. Za silnými bankami stáli silné priemyselné holdingy, ktoré sú schopné nielen rozvíjať podnikanie, ale vydobyť si aj miesto na politickej scéne.
Dôsledky krízy sú vážne. Prispela k posilneniu monopolizácii na bankovom trhu, k prechodu sporiteľov zo súkromných bánk do štátnych a poškodila investičnú klímu v Rusku. Viceprezident Alfa-banky, jedna z obetí krízy, Alexander Gafin povedal, že dôsledky nedávneho vývoja budú v ruskom bankovom systéme viditeľné ešte aj na jeseň a budú sa prejavovať medzi všetkými sporiteľmi. Gafin uviedol, že sa nemôže zbaviť dojmu, že niekto tú krízu inšpiroval, vymyslel, zorganizoval a uskutočnil.
Ruskí bankári sa s Gafinom zhodujú, že muselo ísť o organizované podujatie, lebo centrálna banka nepostupovala tak, akoby mala "za normálnych" okolností postupovať. Inšpirátori akcie možno očakávali oveľa väčšiu reťazovú reakciu v súkromnom sektore. Tá sa však nedostavila.
Centrálna banka Ruskej federácie včera zaviedla nútenú správu štyroch komerčných bankách. Ide o Kommerčeskij bank Sbereženij, Promyšlennyj exportno-importnyj bank, Investicionno-komerčeskij Moskovskij žiliščno-strojiteľnyj bank a Rikom. Centrálna banka uvalila na ne nútenú správu v súlade so zákonom o bankách a bankovej činnosti a bude trvať dovtedy, kým v súlade so zákonom o platobnej neschopnosti (bankrote) úverových organizácií nebude určený likvidátor týchto komerčných bánk.