Servis

Vyúčtovanie nákladov na užívanie bytu
Vlastník bytu dostal vyúčtovanie nákladov spojených s bývaním za rok 2003. Správca domu nemal podklady od 30 % vlastníkov o počte osôb bývajúcich v bytoch, preto pri ročnom vyúčtovaní rozpočítal náklady spojené s užívaním bytu podľa veľkosti podlahovej plochy bytu. V byte vlastníka bývajú 2 osoby a v bytoch menších (s 1/3 podlahovej plochy) bývajú 2 -- 4 osoby. Vlastník veľkého bytu nie je s vyúčtovaním spokojný. Nazdáva sa, že sa porušila zmluva o výkone správy domu správcom, podľa ktorej náklady na prevádzku výťahov, osvetlenie spoločných priestorov a odvoz smetí sa vyúčtovávajú podľa počtu osôb bývajúcich v príslušnom vchode do domu. Správca sa mal snažiť získať údaje o počte osôb napríklad z katastra nehnuteľnosti (z listu vlastníctva). Niektorí správcovia vyúčtujú vlastníkom trvale neobývaných bytov náklady spojené s užívaním bytu minimálne na jednu osobu. Je vyúčtovanie správcu v súlade so zákonom č. 182/1993 Z. z., ak nemá úplné podklady o počte bývajúcich osôb?
-- V súčasnosti neexistuje v SR záväzný predpis, ktorý by stanovil spôsob rozpočítania nákladov na služby spojené s bývaním. Podrobne o tom písali HN v Poradenskom servise 24. 9. 2003. Postupuje sa podľa rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorí sa môžu dohodnúť na rozpočítaní podľa veľkosti bytu, alebo podľa počtu osôb, alebo inak. Zmluva o výkone správy domu správcom má stanoviť pre správcu spôsob rozúčtovania. Vlastníci v dome tvoria fond prevádzky. Z každého sa hradia náklady spojené so službami poskytovanými na bývanie. Správca nemá právo svojvoľne meniť zmluvou dohodnutý spôsob rozúčtovania nákladov na služby spojené s bývaním. Správca je povinný žiadať súhlas vlastníkov v dome na zmenu zmluvne dohodnutého rozpočítania nákladov, inak nie je vyúčtovanie nákladov za rok 2003 v súlade so zákonom č. 182/1993 Z. z. v platnom znení. Ak zmluva o výkone správy domu neustanovila spôsob rozúčtovania a správca svojvoľne zmenil spôsob rozúčtovania, mal postupovať podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu, čo je určitý rozdiel oproti veľkosti podlahovej plochy bytu. Ani rozúčtovanie podľa spoluvlastníckeho podielu neodstraňuje nevýhody relatívne vysokého nákladu veľkého bytu s malým počtom bývajúcich osôb oproti malým bytom s veľkou obsadenosťou. Markantný je tento rozdiel najmä pri trvale neobývaných bytoch. Ak vlastník hradí náklady podľa počtu bývajúcich osôb a byt nie je trvale obývaný, je vlastník bytu zvýhodnený, lebo nie je vôbec povinný hradiť náklady na služby, ktoré neužíva -- v byte nikto nebýva. Pri rozúčtovaní nákladov podľa veľkosti bytu je vlastník opusteného (trvale neobývaného) bytu znevýhodnený v porovnaní s rozúčtovaním podľa obsadenosti. Vlastníci v dome rozhodujú sami, ak sa ukazuje, že v zásade je správnejšie dohodnúť sa na rozúčtovaní podľa veľkosti bytu, resp. spoluvlastníckeho podielu (jednoduchšie, menšia administratívna náročnosť, ľahšia kontrola).