Zdanlivý chaos vystriedala chvíľa napätia a vzápätí obrovskej úľavy. Strediskom pre riadenie letov pri Moskve sa rozľahol búrlivý potlesk, keď bolo oznámené, že kozmická loď Sojuz, ktorá odštartovala z najstaršej, ešte Gagarina pamätajúcej rampy, sa dostala na obežnú dráhu Zeme. Prítomným v očiach záblesky šťastia striedal symbol dolára...
Ruskej kozmonautike sa po druhý raz v histórii podarilo spojiť príjemné s užitočným. Sojuz vyniesol na obežnú dráhu modul TM-34, ktorý sa spojil s Medzinárodnou vesmírnou stanicou ISS a zostane na nej ako dopravný prostriedok pre prípad núdze. Na Zem sa trojčlenná posádka v zložení ruský kapitán Jurij Gizdenko (40), taliansky palubný inžinier a technik Roberto Vittori (37) a juhoafrický turista a zároveň vedec-amatér Mark Shuttleworth (28), v nedeľu vrátia v module TM-33, ktorý je momentálne pripojený k ISS. Pravidelná návšteva vesmírnej stanice obohatila pokladňu ruskej kozmonautiky údajne o 20 až 25 miliónov dolárov.
Po návrate z misie nazvanej Marco Pollo má túto sumu v splátkach uhradiť zatiaľ druhý vesmírny turista v histórii ľudstva, počítačový magnát žijúci v Londýne M. Shuttleworth.
Nenávisť a hrdinstvo
Vo svojej vlasti bol pôvodne kritizovaný za míňanie miliónov dolárov na svoje osobné vrtochy. Ale svojou odvahou a vesmírnym projektom si nakoniec získal srdcia ľudí takmer v celej Afrike. Pred odletom prepukol v JAR doslova ošiaľ. Juhoafrický prezident Nelson Mandela ho oslavoval ako prvého "afronauta", ktorý vynesie africké nádeje ku hviezdam. Nikto nešetrí superlatívmi, nehovoria mu už inak, ako skvelý a nadaný hrdina čierneho kontinentu. Noviny prinášajú články a fotografie o jeho lete na titulných stranách, obe verejnoprávne televízie naživo prenášali štart Sojuzu a komerčná stanica venovala tomuto spravodajstvu celý kanál. V školách mali deti dovolené sledovať priame televízne prenosy. Markov vzťah k domovine nie je až taký vrelý. Prisahal, že sa do JAR nevráti, kým sa tam nezlepšia životné podmienky.
"Splnil sa mi detský sen, odjakživa som chcel letieť ku hviezdam," vyznal sa Shuttleworth, čím zároveň odkázal rodákom, aby sa nebáli plniť si svoje sny. Odmietol však byť len "obyčajným" turistom, ako bol jeho predchodca americký letecký inžinier Dennis Tito. Chcel byť rovnocenným členom posádky a byť užitočný. Prešiel inštruktážnym kurzom juhoafrického biológa Daniela Barryho a teraz už na ISS robí pokusy. Z návrhu juhoafrických vedcov si pre svoju výpravu vybral štyri experimenty, skúmajúce napríklad vplyv stavu beztiaže na bunku a embryo, či výskum kryštalizácie proteínov v súvislosti s chorobou aids, ktorá ťažko skúša južnú Afriku.
Hviezdne skúsenosti
Do vesmíru si tento mladý a driečny "hrdina Afriky" zobral zbierku hodiniek, fotografie priateľov a rodiny a, samozrejme, darčeky pre posádku. Podľa tradície si kozmonauti v Rusku deň pred štartom pozrú kultový film Biele slnko púšte. Shuttleworth však povedal, že chce zachovať iba jedinú tradíciu: úspešne odštartovať, úspešne letieť a úspešne pristáť. Skúsenosti ukazujú, že mnohí astronauti majú po štarte problémy s adaptáciou na vesmírne podmienky. Hrozí im strata orientácie, nevoľnosť a zlá nálada. Zvyčajne to trvá dva až tri dni, no niekedy sa misia skončí skôr, než si vôbec zvyknú na beztiažový stav.
Ďalším problémom môžu byť vzťahy s kolegami. Napriek viacerým psychologickým testom pred štartom, nevychádzajú niektorí kozmonauti s ostatnými na palube najlepšie. Fyzická adaptácia na pozemské podmienky po pristátí trvá asi desať dní. Ďalší mesiac potrebujú kozmonauti na to, aby sa po fáze eufórie, ktorá sprevádza úspešné ukončenie misie, adaptovali psychicky.
Asi najmenšie problémy s tým bude mať kapitán misie, ktorý mal blízko z hviezdam už dva razy. Raz na ruskej kozmickej stanici Mir a druhý raz na ISS, vo vesmíre strávil 319 dní. Nováčikom v kozme je taliansky člen posádky, ktorý prešiel výcvikom vojenského pilota, než pred štyrmi rokmi prešiel k Európskej kozmickej agentúre.
Shuttleworth sa na vesmírnu cestu pripravoval osem mesiacov, učil sa rusky a medzitým absolvoval týždenný tréning s profesionálnymi astronautmi v kozmickom stredisku NASA v Houstone.
Kozmický "taxík" Sojuz je spolu s nosnou raketou dlhý 49 metrov a váži asi 300 ton. Modul s kozmonautmi váži sedem ton. Sojuz za sovietskych časov skonštruoval koncern Energia, ktorý vyvinul aj prvú umelú družicu Zeme Sputnik a tiež kozmickú loď Vostok, ktorá v roku 1961 vyniesla do vesmíru Gagarina. Sojuz prvý raz odštartoval v roku 1966.
V nasledujúcom jesennom lete na ISS by mohol tretiu sedačku obsadiť poľský doktor ekonómie a športový letec Leszek Czarnecki.

Mark Shuttleworth urobil svoj úspešný biznis cez internet, keď v roku 1995 ako univerzitný študent v Kapskom Meste, založil v rodičovskej garáži spoločnosť thawte.com. Netrvalo dlho a stala sa najúspešnejšou mimoamerickou certifikačnou a bezpečnostnou službou. Svetová jednotka v tomto obore VeriSing sa vtedy rozhodla, že dravého konkurenta radšej odstráni jeho kúpou. Shuttleworth inkasoval pol miliardy dolárov a mal otvorenú nielen cestu do vesmíru, ale aj ďalšie obzory. Vzrušene hovoril o vybudovaní juhoafrickej verzie kalifornského Silicon Valley a na Vianoce si kúpil tryskáč. Založil spoločnosť HBD, ktorá investuje do inovačných technológií juhoafrických firiem, schopných uplatniť sa na medzinárodných trhoch, ale aj do neziskovej organizácie TSP na podporu úrovne vzdelania na afrických školách.