Povinnosťou poisťovne je poskytnúť poistenej osobe riadne a včas poistné plnenie. To, že nie vždy sa bude poistné plnenie stotožňovať s predstavami poškodených o výške škody, je už inou otázkou. V každom prípade poisťovňa má úbytok majetku a mala by vykonať všetky potrebné a efektívne kroky, aby za pár rokov na jednej strane neskrachovala a na druhej strane aby preventívnym spôsobom pôsobila na budúcich škodcov. Preto Občiansky zákonník zakotvil regresný nárok poisťovne v § 813, v ktorom je jednoducho zakotvený mechanizmus, že okamihom zaplatenia poistného plnenia ako náhrady škody poškodenému, prechádza na poisťovňu právo na náhradu škody. Otázka však často znie inak -- a v akej výške? Čo sa týka odpovedi, tá je jednoduchá. V takej výške, v ktorej poisťovňa poistné plnenie poskytla. Zvyšok náhrady škody môže byť sporný alebo z iného dôvodu neuhradený, ale regresný nárok poisťovne sa vytvára len do výšky poskytnutého poistného plnenia a ani o korunu viac.
Zaujímavý je z tohto pohľadu aj nárok poškodeného, resp. nárok poisťovne v prípade uplatňovania regresného nároku, na úrok z omeškania zo škody. V súdnej praxi som sa už stretol so zaujímavým spektrom začiatku počítania doby úrokov z omeškania. Raz sa úroky z omeškania začínajú počítať:
a) odo dňa vzniku škody,
b) od výzvy žalovanému, aby škodu uhradil,
c) od podania žaloby,
d) od doručenia žaloby alebo
e) od právoplatnosti rozsudku.
Na druhej strane, žalobca -- poisťovňa niekedy nepožaduje vôbec priznať úroky z omeškania, a preto sa úroky neprisudzujú vôbec. Podľa môjho názoru, ktorý vychádza z rozhodnutia R 3/67, je možné žalobcovi úroky z omeškania vo všeobecnosti priznať iba od toho času, kedy sa dlžník dostal do omeškania a suma je vyčísliteľná. Z uvedeného vyplýva, že je nezmyslom požadovať úroky z omeškania odo dňa autohavárie, keď poškodený nemá jasne určenú sumu škody, lebo aj škodca má právo sa brániť proti neoprávneným požiadavkám (najmä prehnaným) na náhradu spôsobenej škody. Len sa pokúste spýtať čerstvých účastníkov dopravnej nehody, aká je podľa nich výška škody. Pokiaľ budú schopní komunikovať, tak vám odpovedia neurčitými výrazmi typu: rozsiahla, obrovská, neúnosná alebo iná. Keďže v samotnom Občianskom zákonníku pri nároku na náhradu škody nie je konkrétne vymedzený čas splnenia, potom je potrebné vychádzať z toho, že škodca je povinný škodu nahradiť prvý deň po tom, čo ho veriteľ o splnenie požiadal.
Povedzme si otvorene, že niekedy až na súdnom pojednávaní dochádza ku konkretizácii výšky škody. Pretože skôr nedošlo k výzve na úhradu škody zo strany poškodeného, je potrebné za kvalifikovanú výzvu považovať žalobu. Dňom začiatku behu úrokov z omeškania u pohľadávky -- škody uplatnenej v žalobe nebude deň nasledujúci po podaní žaloby na súde, ale deň po doručení tejto žaloby žalovanému. Zopakujme si vetu uvedenú v úvode -- na poisťovňu prechádza nárok, ktorý pôvodne prislúchal poškodenému, a to iba v zaplatenom rozsahu. Iba v tom prípade, pokiaľ poisťovňa nahradila poškodenému škodu vrátane príslušenstva, t. j. aj s úrokmi z omeškania, potom na poisťovňu popri istine prechádzajú aj tieto úroky z omeškania, ale opäť iba v uhradenej výške. Žiadne zvyšovanie sumy, a to ani s odvolaním sa na časový charakter úrokov z omeškania, nie je v prípade poisťovne možný. Preto úroky z omeškania, ktoré presahujú zaplatené poistné plnenie, by mali súdy nekompromisne zamietať.
Úroky z omeškania a účtovníctvo
Úroky z omeškania sa účtujú v závislosti od toho, či ide o zmluvné alebo nezmluvné úroky z omeškania. Zmluvne dohodnuté úroky z omeškania, t. j. že ich výška vyplýva z dodávateľských vzťahov (príslušných zmlúv), účtujeme bez ohľadu na to, či boli zaplatené na nákladový účet 544 -- Zmluvné pokuty, penále a úroky z omeškania. Nákladové úroky z omeškania, ktoré neboli dohodnuté v zmluve, ale nárok na ktoré vyplýva zo zákona, účtuje dlžník na účet 545 -- Ostatné pokuty, penále a úroky z omeškania. Na účty 544 a 545 sa neúčtujú úroky z omeškania vyplývajúce z úverových zmlúv. Výnosové úroky z omeškania dohodnuté zmluvne účtuje veriteľ na výnosový účet 644 -- Zmluvné pokuty, penále a úroky z omeškania. Výnosové úroky z omeškania, ktoré neboli dohodnuté v zmluve, účtuje veriteľ na výnosový účet 645 -- Ostatné pokuty, penále a úroky z omeškania. Ostatné úroky vyplývajúce z úverových zmlúv s bankami, ďalej vyplývajúce zo zmlúv o pôžičkách, z finančných operácií sa účtujú v prípade, že ide o nákladové úroky, na účet 562 -- Úroky. V prípade, že ide o výnosové úroky, na tieto používame účet 662.
Vymáhanie úrokov z omeškania na súde
Vymáhanie úrokov z omeškania súdnou cestou je zložitá činnosť. Žalobca musí preukázať až 5 základných skutočností:
1. právny dôvod alebo stav (oneskorené alebo žiadne plnenie, konkurzné konanie alebo bezdôvodné obohatenie),
2. výšku istiny (najmä v prípade škody je problematická),
3. začiatok omeškania,
4. koniec omeškania (ale to iba v prípadoch, že istina bola zaplatená, a preto nie ani spochybňovaná) a
5. sadzbu úrokov z omeškania (v civilných veciach sa sadzba nedokazuje, lebo je právne vymedzená).
Žalobca môže v spore očakávať dôslednú a premyslenú obranu žalovaného, ktorý bude namietať od premlčania, cez neprimeranú výšku úrokov až po neplatnosť zmluvy, t. j. takmer všetko. Nakoľko som uvedené situácie rozobral v predchádzajúcich častiach článku, na tomto mieste sa už iba sústredím na základnú požiadavku súdneho konania -- na zaplatenie súdnych poplatkov. Zaplatenie súdneho poplatku vyžaduje súd súčasne s podaním žaloby. Nič strašného sa nestane, pokiaľ ho žalobca zaplatí až na výzvu súdu.
Aký súdny poplatok mám zaplatiť za úroky z omeškania?
-- Aby som mohol správne odpovedať, musím obrátiť pozornosť čitateľov na dve základné situácie. Prvou z nich je tá, keď žalobca okrem úrokov z omeškania požaduje od súdu, aby zaviazal žalovaného nielen na zaplatenie úrokov z omeškania, ale aj na zaplatenie istiny. V tomto prípade sa poplatková povinnosť vzťahuje iba na istinu, a z nej sa poplatok podľa prílohy k zákonu č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch vypočíta. Je celkom jedno, či neskôr sa konanie voči istine zastaví a pokračuje sa v konaní iba s úrokmi z omeškania. Pre výpočet poplatku z omeškania je zásadným okamihom deň podania žaloby na súd, a čo sa stane neskôr, je až na výnimky, ako už bolo povedané, irelevantné.
Druhou spomenutou situáciou je žaloba, ktorou žalobca žiada súd, aby zaviazal žalovaného iba na zaplatenie úrokov z omeškania.
Môžu nastať dva prípady:
a) žalobca požaduje úroky z omeškania vyjadrené v pevnej sume, zvoľme si pre náš prípad úrok vyčíslený pevnou sumou napríklad 15 000 Sk. Potom výšku súdneho poplatku vypočítame rovnako ako v prípade istiny. Napríklad pre obchodné veci vynásobíme základ súdneho poplatku, našich 15 000 Sk, sadzbou 5 %, a výsledok je 750 Sk. Takto vypočítaný súdny poplatok môžeme zaplatiť bankovým príkazom na účet súdu alebo prostredníctvom kolkových známok.
b) žalobca požaduje úroky z omeškania vyjadrené t. j. kĺzavým spôsobom, t. j. od určitého dátumu do zaplatenia v určenej výške z istiny. Zvoľme si pre náš prípad 10 % ročný úrok z omeškania z istiny 15 000 Sk za obdobie od 15. 1. 2003 do zaplatenia. Takto vyjadrený úrok z omeškania nie je možné vyrátať pevnou sumou, nakoľko chýba ešte jeden dôležitý ukazovateľ -- dátum ukončenia behu úrokov. Takže, ako si pomôcť? Nakoľko ide o opakujúce sa plnenie na neurčitý čas, hoci s veľmi krátkou, jednodňovou periódou, je potrebné pri výpočte súdneho poplatku pre túto situáciu vychádzať z ustanovenia § 7 ods. 5 zákona č. 71/1992 Zb., t. j. že za základ súdneho poplatku zoberieme 3-násobok ročného objemu úrokov, v našom prípade ide o 3 x 1 500 Sk = 4 500 Sk. Po vynásobení sadzbou 5 % pre obchodné vzťahy nám vyjde súdny poplatok vo výške 225 Sk, ale nakoľko najnižší možný súdny poplatok je 500 Sk, je potrebné zaplatiť súdny poplatok 500 Sk.
Na začiatku som túto tému označil prívlastkom neľahká. Nech si každý z čitateľov urobí svoju vlastnú mienku, či úroky z omeškania je možné podceňovať alebo naopak, preceňovať. Samozrejme, že som si vedomý výskytu úrokov z omeškania v daňových, colných a iných verejnoprávnych predpisoch, ale toto je už téma, ktorá by značne prekročila už tak rozsiahly obsah tohto príspevku. Tak či onak, v každom prípade budú úroky z omeškania pre podnikateľov aj v budúcnosti znamenať na jednej strane veľkú výzvu, a na strane druhej hroziaci problém.