Vyvesenie zoznamov neplatičov
Nájomca družstevného bytu pokladá otázku neplatičov za najpálčivejšiu. "Zachádza to tak ďaleko, že družstvo z toho dôvodu blokuje účet fondu opráv, lebo iné voľné zdroje nemá. Kedysi družstvá vyvesovali zoznamy neplatičov spolu s údajom o dlžnej sume -- dnes sa to vraj nesmie s ohľadom na ochranu osobnosti. Družstvo sa tým vyvaruje súdnym žalobám. "Člen bytového družstva -- nájomca bytu, je tej mienky, že informáciu o neplatičoch by mal dostať aspoň pri ročnom vyúčtovaní. Môžu sa so zoznamom neplatičov oboznámiť nájomcovia a vlastníci bytov v dome, alebo ide o údaje, ktoré majú zostať pred nimi utajené?
-- Mená neplatičov spolu s údajom o dlžnej sume sa dodnes pravidelne oznamujú v mnohých bytových domoch. Predpokladom vyvesenia zoznamu neplatičov je, aby správca uverejnil len pravdivé, aktuálne, presne identifikovateľné údaje a po úhrade dlžnej sumy údaje opravil a oznámil, že platba sa vyrovnala. Do zoznamu sa nemá zaradiť ten nájomca alebo vlastník, ktorý v dohodnutej lehote reklamoval platbu, napr. ročné vyúčtovanie, resp. rieši nedoplatky súdnou cestou (správca musí byť v takých prípadoch opatrný, aby nedošlo k umelému predlžovaniu lehoty splatnosti). Vyvesenie zoznamu neplatičov možno chápať ako prvé varovanie pred uplatnením ustanovení Občianskeho a Obchodného zákonníka (poplatok z omeškania, dohoda o zrážkach zo mzdy, prípadne z iných príjmov, dražba hnuteľností, výpoveď nájmu, dražba bytu a pod.). Platenie nájomného a úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu je povinnosťou nájomcu, je bežný vzťah dlžníka a veriteľa a nesúvisí s ochranou osobnosti podľa § 11 -- 16 Občianskeho zákonníka. "Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy." Upozornenie na pravdivé údaje o neplatičoch nie je intímna sféra osobnosti ani ohrozenie a neoprávnený zásah do jej súkromia, preto sa domnievam, že bytové družstvo (správca, spoločenstvo vlastníkov v dome) môže oboznámiť členov družstva s pravdivými údajmi o neplatičoch v dome.
Ochrana vkladov spoločenstva
Pri ukladaní prostriedkov fondu opráv domu sa spoločenstvo vlastníkov bytov v dome obáva, že úložka do banky je riziková. Ak sa banka stane neschopná vyplácať vklady a je zavedená nútená správa, stratí spoločenstvo prostriedky uložené v banke ako fond opráv. Banka dáva však náhrady za nedostupné vklady fyzickým osobám. Sú vklady spoločenstva vlastníkov bytov v dome chránené v rovnakej miere ako vklady fyzických osôb?
-- Od 1. decembra 2001 nadobudla účinnosť novela zákona o ochrane vkladov (zákon č. 492/2001 Z. z.), ktorá rozšírila systém ochrany bankových vkladov aj na vybrané druhy právnických osôb ako sú nadácie, neinvestičné fondy, neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby, združenia, ale aj na spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov (§ 3 ods. 3 písm. b). Zákon o ochrane vkladov sa odvoláva na zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, t. j. na zákon č. 182/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov. Znamená to, že vklad v banke je chránený len zaregistrovaného spoločenstva v dome, ktoré sa eviduje v banke. V evidencii banky musí byť uvedené meno, priezvisko a adresa trvalého pobytu osoby štatutárneho orgánu alebo členov štatutárneho orgánu spoločenstva vlastníkov v dome. Maximálna výška náhrady poskytovaná za nedostupný vklad je rovnaká tak fyzickej osobe, ako aj spoločenstvu v dome. Náhrada sa poskytuje vo výške 90 percent z nedostupného vkladu (§ 9 ods. 2 zákona) a rovná sa jednému vkladateľovi -- aj spoločenstvu vlastníkov v dome -- tridsaťnásobku priemernej mesačnej mzdy v SR za posledné štyri štvrťroky. Od 1. júla 2002 sa maximálna možná výška náhrady poskytovanej jednému vkladateľovi za nedostupné vklady v jednej banke zvýši na štyridsaťnásobok priemernej mesačnej mzdy v SR za posledné štyri uzavreté kalendárne štvrťroky pred vznikom platobnej neschopnosti banky.