Stravné pri zahraničných pracovných cestách
Som zamestnaný ako vodič z povolania. Niekoľkokrát za týždeň musím zamestnancov odviesť na letisko vo Viedni. Mám nárok na stravné v rámci zahraničnej služobnej cesty?
Ako mám správne postupovať pri stanovení výšky stravného v rámci zahraničnej služobnej cesty nášho zamestnanca, ktorý má v hoteli zabezpečené raňajky? Avšak ich cena je na úrovni určenej dennej sadzby stravného pre danú krajinu? Som SZČO. Ako mám preukázať výdavok na stravné v rámci mojej zahraničnej služobnej cesty? Stal sa mi prípad, keď som musel urýchlene pracovne vycestovať do zahraničia a nestihol som si v banke vybrať devízové prostriedky a použil som svoje súkromné prostriedky.
-- Pri zahraničnej pracovnej ceste zamestnancovi patrí za každý kalendárny deň zahraničnej pracovnej cesty za podmienok ustanovených zákonom č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách (ZCN) stravné v inej ako slovenskej mene. Stravné v inej ako slovenskej mene je ustanovené v závislosti od času trvania zahraničnej pracovnej cesty mimo územia Slovenskej republiky v kalendárnom dni, pričom čas trvania zahraničnej pracovnej cesty mimo územia Slovenskej republiky je rozdelený na časové pásma:
a) do 6 hodín vrátane,
b) nad 6 hodín až 12 hodín,
c) nad 12 hodín.
Základné sadzby stravného v inej ako slovenskej mene ustanoví opatrenie, ktoré vydá Ministerstvo financií (MF) SR vždy pre nasledujúci kalendárny rok tak, aby nadobudlo účinnosť 1. januára príslušného kalendárneho roka, v priebehu kalendárneho roka základné sadzby stravného v inej ako slovenskej mene upraví ministerstvo financií, ak zmena úrovne cien vo verejných stravovacích zariadeniach v jednotlivých krajinách dosiahne od poslednej úpravy aspoň 10 %. Opatrenie sa vyhlási uverejnením jeho úplného znenia. Základné sadzby stravného v inej ako slovenskej mene podľa predchádzajúceho odseku pre jednotlivé krajiny ustanoví MF SR na základe návrhu Ministerstva zahraničných vecí (MVZ) SR vypracovaného podľa podkladov zastupiteľských úradov o cenách jedál a nealkoholických nápojov vo verejných stravovacích zariadeniach v jednotlivých krajinách alebo s využitím štatistických údajov Medzinárodného menového fondu, Organizácie Spojených národov alebo iných medzinárodných finančných štatistických údajov.
Ak zahraničná pracovná cesta mimo územia Slovenskej republiky trvá v kalendárnom dni:
a) do 6 hodín vrátane, patrí zamestnancovi stravné vo výške 25 % zo základnej sadzby stravného, ak nie je ďalej ustanovené inak,
b) nad 6 hodín až 12 hodín, patrí zamestnancovi stravné vo výške 50 % zo základnej sadzby stravného, ak nie je ďalej ustanovené inak,
c) nad 12 hodín, patrí zamestnancovi stravné v sume základnej sadzby stravného, ak nie je ďalej ustanovené inak.
So zamestnancom, ktorému častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, možno dohodnúť v pracovnej zmluve odchylne od tohto zákona podmienky na poskytovanie stravného v inej ako slovenskej mene, ako aj nižšie stravné, ako je ustanovené v uvedenom odseku, najviac však o 25 %, pre člena posádky plavidla vnútrozemskej plavby najviac o 50 %.
Ak je pri zahraničnej pracovnej ceste v doklade o ubytovaní zamestnanca preukázané poskytnutie raňajok, zamestnávateľ mu poskytuje stravné v inej ako slovenskej mene určené podľa vyššie uvedených odsekov, znížené o:
a) preukázanú sumu za poskytnuté raňajky alebo
b) 20 % ak preukázaná suma výdavku za poskytnuté raňajky je vyššia ako 20 % zo stravného určeného podľa uvedených odsekov alebo ak suma výdavku za poskytnuté raňajky nie je vyčíslená.
Zhrnutie:
Výška zahraničných diét je stanovená pre všetkých zamestnancov zhodne, bez ohľadu na vykonávanú funkciu. Zamestnávateľ však môže diferencovať výšku týchto náhrad u jednotlivých zamestnancov nielen v rámci vreckového (až do výšky 40 % stravného určeného podľa § 13 ZCN), ale aj s využitím § 9 ZCN, podľa ktorého možno v podnikateľskej sfére stanoviť zvýšené stravné aj pri zahraničných pracovných cestách. Toto ustanovenie nadväzuje na definíciu zahraničnej pracovnej cesty (§ 2 ods. 2 ZCN), ako aj na znenie § 16 ZCN. Stravné v zahraničnej mene sa poskytuje v závislosti od času trvania pracovnej cesty mimo územia Slovenskej republiky v kalendárnom dni. Čas trvania zahraničnej pracovnej cesty zákon rozdeľuje na časové pásma, pričom výška nároku na stravné závisí od toho, do akého časového pásma spadá trvanie zahraničnej pracovnej cesty. Od 1. 7. 2002 nie je teda rozhodujúce len to, či pracovná cesta trvala viac alebo menej ako 12 hodín. Zákon zdôrazňuje, že nárok na stravné podľa tohto ustanovenia prináleží v prípade pracovnej cesty mimo územia Slovenskej republiky. To znamená, že z hľadiska poskytovania stravného podľa tohto ustanovenia je rozhodujúcim čas, kedy zamestnanec opustí územie Slovenskej republiky. Je to potrebné chápať tak, že rozhodujúcim momentom je prechod cez štátne hranice. Ak sa zahraničná pracovná cesta uskutočňuje letecky, rozhodujúci je čas odletu lietadla z letiska umiestneného na území Slovenskej republiky, pokiaľ sa nepreukáže, že došlo k zmene letového poriadku.
Zákon rozdelil čas trvania zahraničnej pracovnej cesty na tri časové pásma.
* Prvé pásmo je v čase o 0 do 6 hodín.
* Druhé časové pásmo je v trvaní 6 až 12 hodín.
* Tretie časové pásmo je v trvaní nad 12 hodín v príslušnom kalendárnom dni.
Výška poskytnutého stravného v závislosti od trvania zahraničnej pracovnej cesty, ktorá platí pre jednotlivé časové pásma je upravená v § 13 ods. 4 ZCN. Vzhľadom na to, že v jednotlivých štátoch sa podmienky pre stanovenie výšky stravného v cudzej mene môžu meniť, nie je účelné, aby tieto sumy boli priamo zakotvené v zákone. Preto je MF SR splnomocnené, aby ich uverejňovalo formou opatrení v Zbierke zákonov.
Rovnako ako v prípade tuzemských pracovných ciest zákon v ustanovení § 13 určuje výšku stravného na zahraničné pracovné cesty v závislosti od časových pásiem, pričom prvé časové pásmo začína od 0 do 6 hodín vrátane a posledné je v trvaní nad 12 hodín v príslušnom kalendárnom dni. V nadväznosti na uvedené v ods. 4 ustanovuje výšku stravného podľa dĺžky trvania pracovnej cesty. Krátenie dennej výšky je v prvom pásme 25 % a v druhom (pracovná cesta v trvaní do 12 hodín) je 50 % rovnako ako to bolo doteraz. Ďalšie krátenie (úpravu) výšky stravného pripúšťa zákon v ods. 5 a 6.
* Zákon v ods. 5 výslovne použil príslovku najviac z toho dôvodu, že podľa § 5 ods. 5 ZCN môže zamestnávateľ pre zamestnancov, u ktorých častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, dojednať nižšie denné sadzby stravného pri domácej pracovnej ceste (najviac o 25 %). Ustanovenie ods. 5 možno aplikovať len na vybraný okruh zamestnancov (napr. vodiči z povolania, ktorí dochádzajú na letisko pre zamestnancov vracajúcich sa zo zahraničnej pracovnej cesty). Zákon vo vzťahu k nim pripúšťa krátiť stravné pripadajúce na jednotlivé časové pásma najviac o 25 %.
* §13 ods. 6 ZCN rieši problémy, ktoré vznikajú pri zahraničných pracovných cestách v tých prípadoch, keď v rámci ubytovacích služieb sú poskytované raňajky, ktorých hodnota môže byť na úrovni určenej dennej sadzby stravného pre danú krajinu, alebo aj vyššie ako príslušná denná sadzba stravného. Vzhľadom na to, že stravné v zahraničí má pokryť celkové výdavky zamestnanca na stravovanie (3 hlavné jedlá na deň), zákon umožňuje zamestnávateľovi krátiť dennú sadzbu stravného o preukázateľný výdavok za raňajky. V prípade, že na zahraničnej pracovnej ceste boli poskytnuté raňajky, môže zamestnávateľ postupovať dvojakým spôsobom. Buď zníži dennú výšku stravného o cenu raňajok, ktorá je uvedená v doklade o ubytovaní, alebo stravné zníži o 20 %, ak výdavky za poskytnuté raňajky boli vyššie ako 20 % stravného. Rovnako sa v praxi postupovalo aj doteraz aj bez výslovnej zákonnej úpravy.
* Ak ide o zahraničnú pracovnú cestu súvisiacu s podnikateľskou činnosťou, nárok na stravné má podnikateľ i jeho zamestnanec. Stravné s prípadným vreckovým v stanovenom limite 40 % môže podnikateľ zahrnúť do základu dane v rovnakej výške, v akej tieto náhrady patria zamestnancom. Je potrebné upozorniť na to, že v prípade tuzemských pracovných ciest nemôže podnikateľ stravné vôbec zahrnúť do daňových nákladov. Výdavky (náklady) na stravné pri tuzemských pracovných cestách môže podnikateľ zahrnúť do nákladov len vtedy, ak ich vynaložil na svojich zamestnancov. Výdavok na stravné v cudzej mene musí byť podľa devízových predpisov preukázaný dokladom z banky, ktorý preukazuje legálny nákup devízových prostriedkov. Ak teda zamestnávateľ (podnikateľ) devízové prostriedky na zahraničnú pracovnú cestu legálne nenakúpi a nákup nedoloží dokladom, nie je možné ich z tohto hľadiska započítať do výdavkov (nákladov), aj keď daňový zákon tento problém priamo nerieši. Podnikateľ by teda nemal súkromné devízové prostriedky použiť na podnikanie. To znamená, že stravné pri zahraničnej pracovnej ceste vyplatené v slovenskej mene nemožno zásadne zahrnúť do výdavkov (nákladov). Výnimočne sa podnikateľ môže so správcom dane dohodnúť, že pokiaľ použije vlastné devízové prostriedky, pretože si tieto nestačil nakúpiť v banke z objektívnych dôvodov (napr. z dôvodu neočakávaného odchodu), môže do výdavkov (nákladov) zahrnúť hodnotu devízových prostriedkov v prepočte na slovenskú menu.
* Stravné podľa tohto ustanovenia možno poskytnúť aj zamestnancom s výkonom práce v zahraničí s odchýlkou uvedenou v § 18 ods. 2 ZCN, t. j. zamestnanci, na ktorých sa vzťahuje osobitný predpis -- zákon č. 312/2001 Z. z. v z. n. p. o štátnej službe (podľa ktorého im stravné za pracovné cesty v trvaní do 6 hodín vrátane v krajine jeho pravidelného miesta výkonu práce nepatrí).