Ústava SR zaručuje nedotknuteľnosť majetku. Neplatí to však vždy a v každej situácii. Lebo napríklad váš pozemok môže byť v ohrození a ani o tom nemusíte vedieť.
Viac sa dozviete v stredajšom vydaní HN v prílohe Veľká poradňa. Okrem množstva ďalších informácií nájdete v nej aj tieto: 

Postupnosť krokov ako zabrániť krádeži pozemku:

1. Urýchlene choďte na katastrálny odbor okresného úradu. Tam zistíte, na základe čoho vyznačili zmenu v liste vlastníctva. Či bola na kataster podaná nejaká (fiktívna) kúpna alebo darovacia zmluva, prípadne čo iné mohlo bez vášho vedomia zmeniť situáciu s vašim majetkom.  
2. Vyžiadajte si kópiu takejto zmluvy (podania) a preverte na nej podpis - či nie je sfalšovaný, alebo či boli zneužité vaše osobné údaje.
3. Podajte na polícii trestné oznámenie.
4. Nájdite si advokáta, podajte žalobu na určenie neplatnosti zmluvy. Požiadajte súd o vydanie predbežného opatrenia - zákazu nakladať s nehnuteľnosťou.  
5. Všetky dokumenty z polície a súdu čo najrýchlejšie doručte katastru. Máte na to 15 až 30 dní.
6. Kataster na základe predložených dokladov v liste vlastníctva vyznačí, že prebieha súdne konanie, čím váš majetok ochráni. Preruší konanie a vklad nepovolí.
7. V prípade, že z nejakých dôvodov nestihnete dať katastru potrebné doklady, dajte mu aspoň kópiu svojej výpovede pred políciou.
8. Ak by ste termíny na odovzdanie dokladov nestihli a kataster by nehnuteľnosť prepísal (na podvodníka), o svoj majetok sa môžete súdiť.
9. Ak súd určí, že zmluva o prevode majetku je neplatná, kataster vám vlastníctvo nehnuteľnosti vráti. 

---------------------------------------------------------

Radia vám:
Danica Valentová, advokátka spolupracujúca s kanceláriou Glatzova & Co.,
Veronika Pázmányová, vedúca advokátka a vedúca slovenskej pobočky kancelárie Glatzova & Co.

Žaloba na súd
Ak sa na liste vlastníctva zjaví cudzie meno, treba túto situáciu hneď riešiť. Prostredníctvom katastra nehnuteľností môžu aktuálni aj bývalí vlastníci nazrieť do zbierky listín a dostať sa k zmluvám a listinám, na základe ktorých došlo k prevodu nehnuteľností. Ak sa napríklad zistí, že za prevodom je falošná kúpna alebo darovacia zmluva, o vlastníctve môže rozhodnúť len súd. Podvedený majiteľ pozemku sa svojich vlastníckych práv bude domáhať tzv. určovacou žalobou, aby súd doslova určil, kto je vlastníkom nehnuteľnosti. Spolu so žalobou odporúčame podať aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prostredníctvom ktorého je možné dosiahnuť pomerne rýchlu ochranu svojich práv. Súd musí vydať neodkladné opatrenie do 30 dní od doručenia návrhu. Tak sa dá nariadiť zákaz nakladania s nehnuteľnosťou. Ak by sa na podvodný prevod prišlo až po niekoľkých rokoch, nič nie je stratené. Vlastnícke právo sa nepremlčuje a vlastníctva sa dá domáhať kedykoľvek. O podvode treba infomovať aj políciu.

Česi majú riešenie
V súvislosti s podvodnými prevodmi je najbezpečnejšie sledovať kataster nehnuteľností. Ak vezmeme do úvahy, že prepis vlastníka môže na katastri trvať aj menej ako 15 dní, vhodný interval sledovania je každé dva týždne. Musím však priznať, že nikto v mojom okolí si pravidelne nekliká na kataster portál a nekontroluje stav svojich nehnuteľností. Za riešením však nemusíme chodiť ďaleko. V Česku kataster ponúka službu sledovania nehnuteľnosti. Za poplatok 200 korún informuje vlastníkov nehnuteľnosti o akejkoľvek zmene – listom, e-mailom, sms-správou alebo informáciou do dátovej schránky. Po doručení informácie má vlastník 20 dní na vyjadrenie. Až po uplynutí tejto lehoty môže český kataster urobiť zápis zmien. U nás takáto legislatívna úprava a služba zatiaľ chýba.

Chyby vedúce k zmene vlastníka
O pozemky je možné prísť aj pri chybných zápisoch na listoch vlastníctva počas registra obnovenej evidencie pozemkov. Prepis vlastníckych práv z pôvodných pozemkovo-knižných vložiek na listy vlastníctva sa nezaobišiel bez chýb. Na niektorých listoch vlastníctva pribudli noví podieloví spoluvlastníci, na iných zase odbudli. Nie je výnimkou, že pozemky podľa pozemkovo-knižných vložiek svojich majiteľov mali, ale v katastri nehnuteľností sú tieto pozemky evidované ako neznámych vlastníkov. To, že pozemok podľa katastra nehnuteľností nemá žiadneho vlastníka, jeho skutočný majiteľ zistí zvyčajne až vtedy, keď chce svoj pozemok predať. Niekedy to vyjde najavo až v rámci dedičského konania. Chyby sa vyskytujú aj v nesprávnom identifikovaní vlastníka, ako aj vo výmere pozemkov.

Je sceľovanie pôdy rizikom?   
Pri pozemkových úpravách (sceľovaní) v zásade strata pozemku nehrozí, keďže majiteľ dostane iný pozemok v rovnakej výmere. Hodnota nového  by mala zodpovedať hodnote pôvodného. Sú však prípady, kedy spoločnosť alebo spriaznené firmy skupujú pozemky a iniciujú pozemkové úpravy. V takomto prípade sa síce overuje záujem všetkých vlastníkov o sceľovanie a vyžaduje sa súhlas vlastníkov aspoň polovičnej výmery pozemkov, ale firma už ide často „na istotu“ a sama vlastní viac ako polovičnú výmeru, alebo presvedčí ostatných majiteľov pozemkov. Hoci má potom majiteľ pôdy možnosť podať námietky voči rozdeľovaciemu plánu, hlas jedného majiteľa len ťažko „prehluší“ formulku, že pozemkové úpravy sú vo verejnom záujme. Na prvý pohľad sa zdá, že majiteľ pôvodného pozemku o nič neprišiel. Ale pozor. Nový pozemok môže byť ďalej ako pôvodný, je od neho  ťažší prístup k vode a podobne. A čo je podstatnejšie, pôvodný pozemok sa v spojení s ostatnými pozemkami zmenil na lukratívnu parcelu. V celom procese pozemkovej úpravy preto odporúčame konať aktívne. Pýtať sa úradníkov, kde presne a ako vyzerajú pozemky, overiť si či je správne vypočítaná ich výmera a využiť možnosť ukázania pozemkov priamo na mieste. Vlastníci by si  mali pozrieť územný plán obce a kraja, aby zistili aký je účel využitia ich nových pozemkov a či sa nechystajú zmeny týchto plánov.