Ten, kto prichádzal s mierumilovnými úmyslami, vystrel pravú ruku a ukázal, že v nej nemá meč alebo pištoľ. Teda, že sa ho netreba báť. Medzičasom sa zbrane vytratili z každodenného styku medzi ľuďmi, no podanie ruky zostalo a nič nenaznačuje, že by sa prežilo tak, ako niektoré iné staré zvyky.
Výsledky viacerých prieskumov ukazujú, že ľudia v našich končinách si pri pozdrave alebo predstavovaní v obchodnom styku želajú podávať ruku. Platí pravidlo, že čím je osoba, ktorú pozdravujete, staršia, tým skôr podanie ruky očakáva. Ale aj "uvoľnenejšia" veková skupina 14- až 29-ročných väčšinou nezmýšľa inak: dvaja z troch opýtaných uprednostňujú pri prvom obchodnom kontakte podanie ruky a pri súkromnom stretnutí dokonca až 72 %.
Kto podáva prvý
Keďže podanie ruky sprevádza pozdravenie alebo predstavenie sa, platia rovnaké pravidlá. Jestvuje jediná, avšak veľmi dôležitá výnimka: v zamestnaní alebo v obchodnom živote sa podanie ruky riadi podľa hierarchie. Výlučne predstavený, šéf alebo šéfka rozhodujú, komu doprajú stisk ruky. Pravidlo o starších, ani o prednosti žien tu neplatí. Príklad na rozlíšenie: ak 50-ročná žena stretne 30-ročného muža pri spoločenskej príležitosti, pre podanie ruky sa rozhodne sama; ale ak 30-ročný šéf stretne 50-ročnú pracovníčku, záleží iba na ňom, či jej podá ruku.
Spôsob podania ruky môže o vás a vašom partnerovi veľa odhaliť. Stisk by mal byť pevný, energický, sprevádzaný pohľadom do očí. Ukazuje na sebadôveru, srdečnosť, otvorenosť a pozornosť. Ruku však partnerovi príliš nedrvte, prejavíte tým necitlivosť a nezískate si obľubu. Naopak, mdlé a vlhké podanie ruky pôsobí odpudzujúco, vzbudzuje dojem, že ste neistí a málo sebavedomí. Ak rukou potriasate, aj to má svoje hranice (stačí dva razy!). Pri podaní ruky si vyberte druhú ruku z vrecka a dajte dolu slnečné okuliare. A nakoniec, nezabudnite ruku partnera znova pustiť.
S vystretou rukou k vám prichádza obchodný partner, ktorý si pri stretnutí želá zachovať odstup; s výrobkami sa oboznamuje krok za krokom a ťažko vychádza v ústrety. Kto vám ruku "poťahuje", naznačuje, že ak mu pri rokovaní podáte malíček, siahne po celej ruke. Jestvuje ešte prechodný typ, ktorý potriasa rukou: ak potrasie iba krátko, rád by v obchodnom rozhovore prešiel rovno k veci.
Situácie, ktoré si vyžadujú podanie ruky:
- prijímate obchodnú návštevu, ste teda v úlohe hostiteľa
- chcete vytvoriť prvý kontakt, prípadne máte prvé obchodné stretnutie
- ak chcete rýchle nadviazať osobný kontakt.
Kedy by ste sa mali podania ruky vzdať:
- keď prídete na podujatie tesne pred začiatkom: obísť všetkých by zdržiavalo
- ak na stretnutie alebo konferenciu prídete neskoro
- denne sa stretávate s tými istými ľuďmi
- natrafíte na skupinku, ktorá je zabratá do rozhovoru: podanie ruky by rušilo
- keď ste prechladnutí
- keď ste v krajine, kde to nie je zvykom (Japonsko, Kórea, ženy v arabských krajinách mužom ruku nepodávajú)
- v cudzom teritóriu radšej počkajte, kým podá ruku partner.
Bozkávať či nebozkávať?
Mienky laikov o tom, či podanie ruky ženám má sprevádzať aj pobozkanie ruky, sa rozchádzajú: jedni tvrdia, že je už prekonané, iní - prečo nie?! Experti na etiketu tvrdia, že pri spoločenských príležitostiach je úplne namieste, v zamestnaní a na ulici je však nevhodné. A tak teda, kto chce bozkávať ženám ruky, má zelenú, avšak mal by tento zdvorilostný úkon skutočne ovládať. Mierne sa predkloníme nad ruku dámy, ktorú voľne uchopíme a trocha nadvihneme. Ale pozor: bozk iba naznačíme (ústa nešpúlime, ani necmukáme) a perami sa ruky nikdy nedotýkame! Gesto bozkania ruky si treba však dobre rozmyslieť, lebo kto pobozká ruku jednej, musí túto úctu preukázať aj ostatným prítomným dámam. Výnimkou je iba prítomnosť vysokopostavenej dámy (napr. ministerka, veľvyslankyňa na recepcii a pod.), ktorej, ak pobozkáte ruku, ostatným, nižšie postaveným dámam, nemusíte.