Švédom prináša darčeky dobrotivý vianočný škriatok Jultomte

Švédsky vianočný stôl
Zima je vo Švédsku dlhá, tmavá a chladná. V Štokholme sa rozvidnieva o deviatej a o tretej poobede je už takmer tma. Denné svetlo je vzácne, preto sa vo všetkých domácnostiach mihotajú drobné plamienky kahančekov a sviec. Počas najtmavšej noci v roku (13. decembra) prináša svetlo a teplo Lucia. Je to jediný sviatok, ktorý možno označiť za typicky švédsky. Lucia prichádza do príbytkov, kancelárií, nemocníc, škôl, k vojakom i na kráľovský dvor. Byť rodičom práve na Luciu je celkom fajn - nemusia sa starať o raňajky... Jej príchodom totiž začína atmosféra Vianoc. Tie sú vo Švédsku podobne ako u nás rodinným sviatkom. Tradícia vianočného stromčeka sem prišla z Nemecka v 18. storočí. Darčeky však Švédom neprináša Ježiško, ale vianočný škriatok Jultomte, ktorý vyzerá ako dobrotivý starček s dlhou bielou bradou a vrecom plným darčekov. Nie je však taký komerčný ako jeho kontinentálni kolegovia - neobjavuje sa ani na marketingových akciách v supermarketoch. Zaklope na dvere a pýta sa na dobré deti. Spravidla ho "hrá" sused alebo otec rodiny. Na švédskom vianočnom stole nikdy nechýba šunka. Cudzinci sa občas pýtajú, prečo Švédi jedia v deň narodenia spasiteľa bravčovinu, ale vo Švédsku ide o tradíciu - ošípané chovali a jedli po celý rok už aj Vikingovia pred tisícročím. Na stole sú okrem šunky aj rôzne druhy haringov, pečeňový krém, údené klobásky, spomínaná šunka s rôznymi prílohami a omáčkami. Teplým jedlom ostáva napríklad Janssonovo pokušenie (zemiaky, cibuľa, ančovičky, maslo, poleva). Ako dezert sa podáva ryžový puding posypaný škoricou a zapíja sa teplým mliekom. Švédi už pred Vianocami a počas celej zimy uchlipkávajú glögg, ktorý možno prirovnať k nášmu varenému červenému vínu. Plávajú v ňom hrozienka, mandle i kúsky ovocia a nápoj je dochutený vodkou. Zima sa takto stáva pre Švédov znesiteľnejšia...

Juhoafrické vianočné držky
V Južnej Afrike sa kedysi Vianoce oslavovali medzi černochmi úplne inak ako dnes. Komerčnosť však aj tu zabila mnohé zvyky. V minulosti prišli ľudia na vianočnú hostinu z celej osady, jedlo sa, pilo, tancovalo a ráno sa išlo do kostola. Dnes sa Vianoce stali výlučne rodinnými sviatkami, kedy sa pripravuje množstvo rôznych afrických jedál premiešaných s európskou kuchyňou a do kostola sa chodí menej. Na vianočnom stole počas obeda nájdete, napríklad, kura, ovsenú a kukuričnú kašu, držky, africký špenát atď. Ak sa však v rodine zabije koza, čo bývalo v afrických domácnostiach zvykom, jesť sa zvykne až okolo štvrtej popoludní. Potom nastupuje práca žien - varenie, chystanie a pripravovanie jedál. Najskôr sa pripraví ovsená alebo kukuričná kaša a opečie sa čerstvá pečienka. Zvyšok sa dovára neskôr. Potom sa pije africké pivo, ktoré doma varia ženy. Mužskí príslušníci rodín, ktorí vo všeobecnosti stále vedú domácnosť, sa kedysi po splnení svojej úlohy - zabití kozy - uložili do tieňa stromov a trpezlivo vyčkali hostinu. V mestských čiernych rodinách sa to už mení. Deti sa ráno oblečú do sviatočných šiat a sú obdarované drobnosťami.

Francúzske Vianoce aj pre osamelých
Každé dieťa vo Francúzsku vám povie, kto je Pere Noel. Ale preložiť tento výraz do slovenčiny je trochu zložitejšie. Noel totiž znamená Vianoce a pere otec, takže ak sa uspokojíte s pomenovaním "Ocko Vianoce" alebo "Vianočný ocko", problém je vyriešený. Ale ak ste frankofil, môžete tento odsek preskočiť a preštudovať si niečo o Vianociach... povedzme v Kanade.
Vo francúzskom kalendári by ste zbytočne hľadali pri dátume 24. decembra označenie Štedrý večer. Noel v krajine galského kohúta sa totiž oslavuje 25. decembra. Ak sa v tom čase poprechádzate po uličkách hociktorého francúzskeho mestečka, určite na niektorom komíne objavíte postavičku Pere Noela, ktorý sa zakráda nocou, aby poroznášal do všetkých domov darčeky - pod vianočný stromček, do topánok alebo do ponožiek zavesených na kozube. Dalo by sa povedať, že obchodníci priam súťažia o to, kto si zaujímavejšie a pôsobivejšie vyzdobí výklad.
Najkrajšie sviatky roka sú aj v krajine galského kohúta zasvätené rodine a rodinným tradíciám, čo nemožno ani opísať pre ich rôznorodosť. Podstatou však je, že aj vo Francúzsku sa stretajú všetci rodinní príslušníci pod jednou strechou, aby prežili sviatočné chvíle spolu a tešili sa z rodinnej pohody. Na Vianoce by nikto nemal byť sám, preto ak majú Francúzi vo svojom okolí osamelého človeka, pozývajú ho do svojho rodinného kruhu. Klasická vianočná večera, ako ju poznáme na Slovensku, tu však neexistuje. Záleží na regióne, kde sa čomu dáva prednosť. Napríklad v Picardii vás počas "Fete de Noel" ponúknu pečeným plneným moriakom a v okolí Marseille zase morskými špecialitami. Podstata je všade rovnaká - prípitok, šalát, hlavné jedlo, syr, dezert, prípadne káva. A, samozrejme, šampanské, ktorým sa pripíja pri oslavách akéhokoľvek druhu a ani Noel nie je výnimkou. Hlavným vianočným chodom sú jedlá, ktoré sa nejedávajú bežne počas roka: ako ustrice, krevety, langusty, rôzne druhy rýb, predovšetkým losos na rôzne spôsoby. Okrem rýb si Francúzi radi pochutnajú aj na pečených moriakoch, kačiciach alebo prepeliciach. Špecialitou a skutočnou lahôdkou je husacia, prípadne kačacia pečeň vo forme paštét či "jednohubiek". V rámci zachovania pôstu sa často konzumuje najmä ryba a hydina. Aj vianočných dezertov je veľa druhov, ale typickým koláčom je tzv. buche, roláda plnená krémom alebo zmrzlinou. Tradičné buche je čokoládové, ale pochutnať si môžete aj na citrónových, nugatových, jahodových, mandarínkových, hruškových a celom rade iných druhov rezov. Samozrejme, kúpiť si ich môžete v každom väčšom supermarkete. Takže zvyk vianočného vypekania, známy všetkým slovenským gazdinkám, sa tu veľmi "nenosí". Veľmi milým detailom sú malé figúrky, balíčky, stromčeky, sánky a rôzne iné drobnosti, ktorými býva buche krásne vyzdobené. Zaujímavou tradíciou sú vo Francúzsku aj betlehemy - tzv. creches. Sú to buď živé predstavenia, miniatúry vo výkladoch obchodov alebo do detailov prepracované reprodukcie, upečené malé zázraky z chlebového cesta alebo vytvarované z čokolády... Francúzsky zmysel pre umenie sa totiž ani pri Vianociach nezaprie.

Holandský stromček na lízing
V Holandsku sa väčšina ľudí obdarúva už 5. decembra. Tri týždne pred našimi Vianocami deti nedočkavo položia svoje topánky ku kozubu alebo kachliam. V topánkach je list pre Sinterklaasa (Svätého Mikuláša) a nezabudnú priložiť zväzok mrkvy pre jeho kone. Zaspievajú niekoľko pesničiek a tešia sa na nasledujúce ráno plné prekvapení.
Sinterklaas bol skutočným biskupom, ktorý žil pred niekoľkými storočiami v Turecku a neskôr sa stal patrónom detí, pretože zachránil život trom deťom, chudobných obdarúval peniazmi a pre jeho dobrotu ho posvätili. Na znak úcty k nemu dávajú holandskí rodičia svojim deťom darčeky. Aj dospelí sa navzájom obdarúvajú malými pozornosťami, ku ktorým je pribalená básnička. Zaujímavé však je to, že Holanďania si zvyknú vianočný stromček zadovážiť aj v rámci "operatívneho lízingu" od pestovateľských firiem, pričom požičaný stromček sa po Vianociach vráti späť do domovskej firmy. Niektorí Holanďania uprednostňujú pestovanie stromčeka vo vlastnej záhrade a ozdobujú ho iba malými svetielkami. Na Štedrý večer Holanďania zvyčajne navštevujú večernú omšu dve hodiny pred polnocou. Po omši prichádzajú domov a všetci spolu si doprajú ľahké jedlo - vianočný biely chlieb s hrozienkami, ktorý dochucujú sladeným ovocím, mandľovou nátierkou alebo maslom a práškovým cukrom. Na stole nechýbajú ani kúsky čokolády a niekoľko druhov koláčikov s príchuťou škorice a klinčekov. Aj Holanďania pijú na Štedrý večer červené varené víno (volajú ho biskupské), do ktorého pridávajú škoricu a klinčeky. Prvý a druhý sviatok vianočný si každá rodina varí najobľúbenejšie jedlá.

Talianska koleda pre chudobných
V Taliansku sa Vianoce oslavujú v rodinnom kruhu. Celé rodiny sa stretávajú na slávnostnej večeri 24. decembra. Pri tejto príležitosti sa podáva tzv. panettone - typické jedlo predovšetkým v Miláne - ide vlastne o veľmi jednoduchý, ale delikátny koláč so zaváraným ovocím a hrozienkami. Tí, ktorí nemajú radi hrozienka si môžu dať rovnako chutný dezert pandoro. Je bez hrozienok a zvykne sa jedávať s nutellou - legendárnym talianskym čokoládovým krémom, ktorý sa stal slávnym vďaka režisérovi Nannovi Morettim vo filme Bianca. Počas slávnostnej večere sa vám môže stať, že niekto zazvoní a zaspieva Chiara Stella (Žiariaca hviezda) - typickú vianočnú koledu - s prosbou o príspevok ľuďom v núdzi. Na polnoc sa pripíja typickým sladkým talianskym vínom - tzv. spumantem, ktoré je veľmi podobné šampanskému, s jediným rozdielom - je oveľa lacnejšie. Po polnoci musia deti "odpochodovať" do postele, dospelí si otvoria darčeky a zvyčajne idú na polnočnú omšu. Najväčšia radosť však prichádza ráno, keď sa deti zobudia a netrpezlivo pootvárajú darčeky, po ktorých pokukujú od večera. Nasledujúce dni sa trávia predovšetkým v rodinnom kruhu a medzi priateľmi, s ktorými sa s radosťou organizujú veľké zábavy.

Červeno-bieli dánski patrioti a škriatkovia
V Dánsku sa Vianoce plné tajomného svetla, vône škorice a škriatkov začínajú prvého decembra. Keďže sem tma prichádza veľmi skoro, dvere každej usadlosti osvetľujú malé sviečky na stromčekoch alebo vencoch a ani v jednom okne nechýba svetielko, ktoré osvetľuje figúrky škriatkov alebo malého Ježiška. Okrem toho v dánskych domácnostiach nechýba ani adventný veniec so štyrmi červenými sviecami, pri ktorých sa rodinní príslušníci stretávajú každú nedeľu. Rozhovor a spev sa väčšinou nesie v duchu prichádzajúcich sviatkov, pričom obľúbenou činnosťou je aj čítanie legiend o Kristovi od Selmi Lagerlöfovej. Deti majú zvyk každý deň až do príchodu Štedrého večera otvárať okienka adventných kalendárov. Do okien dávajú pre škriatkov oriešky a mliečnu ryžovú kašu, aby si mali na čom v noci pochutnať a oni aby im na oplátku priniesli prekvapenie. Vianoce sa v Dánsku nesú v červeno-bielej farbe. To znamená, že všetko - ozdoby, obrúsky, kvety, vianočný stromček, víno - jednoducho všetko je červeno-biele. Určite to nie je náhoda, pretože práve tieto farby sú farbami aj dánskej zástavy. Malými dánskymi zástavkami sú vyzdobené dokonca aj domy a na Štedrý deň aj každá záhrada. Štedrý deň je v Dánsku podobne ako u nás dňom varenia, príprav veľkej hostiny, na ktorej sa stretáva celá rodina. Vianočný stromček sa zdobí až na Štedrý večer, pričom sa podeň ukladá vyšitý vianočný obrus, ktorý tradične dostane nevesta do vienka alebo ako dar k svadbe. Aj ozdoby na stromčekoch majú ďaleko od ozdôb v supermarketoch. Gýčové strieborné a zlaté gule nahrádzajú nostalgické figúrky škriatkov, skladané srdiečka bielo-červenej farby alebo ozdoby vyrobené deťmi. Ani tu opäť nechýbajú maličké dánske vlajočky, ktorými Dáni doslova obsypú celý stromček. Na vianočný stôl sa kladie ryžová kaša posypaná cukrom a škoricou. Hovorí sa, že ten, kto vo svojej porcii nájde lieskový oriešok, bude mať šťastie po celý rok. Trochu kaše sa necháva aj škriatkom, aby s rodinou sympatizovali a ochraňovali ju pred nešťastím. Potom sa podáva jemná mäsová polievka s guľkami, pečené mäso, zemiaky a ako príloha obielené jabĺčko upečené s ríbezľovým lekvárom. Po štedrej večeri sa často zapaľujú červené sviečky, rodiny si sadnú okolo stromčeka chytia sa za ruky a spievajú vianočné koledy a rozdávajú si darčeky.