Poľnohospodárske družstvo Chynorany už niekoľko rokov dosahuje špičkové hospodárske výsledky. Pritom koncom 80. rokov patrili tamojší družstevníci k najhorším hospodárom v okrese Topoľčany. Vtedy predsednícke žezlo prevzal Ing. Pavol Uvíra. Vzápätí prišla "nežná", a s ňou aj sloboda, transformácia, ekonomická reforma... Manažment družstva zmeny privítal. Podľa predsedu Ing. Pavla Uvíru im dali väčšiu slobodu v rozhodovaní o svojom osude. Nikto im nediktoval čo a koľko čoho majú pestovať, ako a s kým obchodovať... Osud družstva bol v rukách ľudí, ktorí, zdá sa, našli tú správnu cestu. Potvrdzuje to aj súťaž TOP AGRO, v ktorej sa Chynoranci doslova usalašili medzi najlepšími manažérmi v agropotravinárskom odvetví.
Napriek problémom, ktoré prenasledujú poľnohospodárov, sú vaše ekonomické výsledky stabilné a hospodárenie vysoko ziskové. Vyhýbajú sa vašim chotárom poveternostné anomálie, alebo máte svoj recept na ekonomickú stabilitu?
-- Nevyspytateľné počasie necháva svoju pečať aj na našich poliach. Tohtoročné júnové horúčavy poznačili aj naše obilie. Pšeníc a repky máme menej ako vlani. Napriek tomu nám tieto plodiny priniesli mierny zisk a s tohtoročným žatevným vencom sme vcelku spokojní. A pokiaľ ide ekonomickú stabilitu, priznávam, že je veľmi zložité udržať si ju. Mnohí naši kolegovia majú lepšie podmienky, v porovnaní s tými, v ktorých hospodári naše družstvo. Lepšie podmienky sú v Podunajskej nížine, ba aj na dolnej Nitre. Udržať sa ekonomicky znamená pre nás -- vynaložiť viac energie aj fortieľu. Kto dnes zastane, môže to byť začiatok cesty k ekonomickej záhube. Teda, kto chce prežiť, musí kráčať rázne dopredu.
Vy ste dokázali vlani zvýšiť platy ľuďom a priemerným zárobkom 17 000 korún ste sa dostali nad mzdový priemer na Slovensku, a na viac ako dvojnásobok v agrárnom sektore. Takto teda motivujete ľudí?
-- Vychádzame zo základnej družstevníckej myšlienky -- ľudia sa do družstva spájajú preto, aby sa im žilo lepšie, aby bez problémov dokázali zabezpečovať svoje osobné potreby. Vysoký zárobok je však odvodený od vysokej produkcie a od vysokých tržieb na jedného pracovníka. Keď to prepočítame na percentá, myslím si, že to nie je viac ako v družstvách, v ktorých dosahujú omnoho horšie výsledky. Ak sa vlani tržby na jedného pracovníka priblížili k jednému miliónu korún, potom sa priemerná ročná mzda 190-tisíc korún približuje dvadsiatim percentám. Určite sú družstvá, ktoré pri veľmi nízkych tržbách musia dať viac ako 20 %, aby vôbec ľudí v družstve udržali." Ale aj nároky na ľudí sú vyššie. Majú k dispozícii modernú techniku, musia teda aj oni rásť. Ročne investujeme 36 miliónov korún nielen do strojov a zariadení, ktoré nám umožňujú zvyšovať kvalitu a efektívnosť produkcie. Podotýkam, že žijeme iba z klasickej poľnohospodárskej produkcie -- obilie, mlieko, hovädzie a bravčové mäso, a na jedného pracovníka obrábame v priemere 20,6 ha poľnohospodárskej pôdy. Oplatilo sa nám investovať do ľudí. Predsa, oni sa každý deň starajú o ekonomickú prosperitu nášho družstva. A manažment je na to, aby vytvoril pre nich podmienky.
Ako to, že mnohí vaši kolegovia plačú, že súčasné ekonomické podmienky im nedovoľujú investovať, že moderné mechanizmy sú drahé, úvery nedostupné, že anomálie počasia im prakticky každý rok ukroja z produkcie.... Všeobecne sa hovorí, že poľnohospodárstvo je podkapitalizované.... Vy ste majetok družstva zväčšili. Predvlani ste kúpili upadajúcu farmu v Krušovciach, vlani zasa 55 ha pôdy celkom za 2,6 milióna korún... A to už nespomínam stroje a zariadenia, o ktorých mnohí len snívajú.
-- Už som povedal, že sloboda nám priniesla možnosť rozhodovať o svojom osude. Ak chceme prežiť, tak musíme rozhodovať tak, aby sme žili aj zajtra, o rok, o päť rokov... Nemôžeme predsa čakať na nejaký zázrak! O ekonomiku družstva sa musíme postarať sami. Ale aby sme mohli prežiť, musíme prosperovať. Ak zoberieme do úvahy, že nás čaká vstup do Európskej únie, a chceme prežiť aj to, nič iné nám nezostáva, iba zintenzívňovať a zefektívňovať výrobu. Aby sme boli schopní konkurovať.
Skúsme to ilustrovať na mlieku. Roky-rokúce si mliekari ťažkajú na vysokú sezónnosť v jeho produkcii. Teda -- v lete je prebytok, v zime nedostatok. Spracovateľské kapacity nedokážu využívať rovnomerne. Takáto produkčná nerovnováha vytvára nerovnováhu na trhu a štát musí zasahovať. Napríklad v čase prebytku proexportnými dotáciami na vývoz, v čase nedostatku sa zasa zvyšuje záporné saldo zahraničného obchodu. Vám sa podarilo sezónnosť odstrániť. Ako, a čo ste tým, ako producenti surového kravského mlieka získali?
-- Realizovali sme celý komplex činností. Prešli sme na celoročné kŕmenie konzervovanými krmivami, ktoré si sami dorobíme a prispôsobili sme cyklus telenia kráv počas celého roka.
Určite nedošlo k zmene z roka na rok...
-- Iste. Postupovali sme podľa nášho podnikateľského zámeru. V roku 1993 som bol v USA, kde som sledoval, ako farmári dorábajú mlieko. Povedal som si, že to čo dokážu oni, dokážeme aj my. Prešli sme preto na nové technológie v chove dojníc. Veľmi rýchlo sme prerobili farmy dojníc na voľné ustajnenie, prispôsobili pestovanie krmív... Kedysi sme chovali 1 085 dojníc a vyprodukovali sme 3 milióny litrov mlieka, teraz chováme 870 dojníc a vyprodukujeme takmer 7 miliónov litrov mlieka. Kedysi sme v chove dojníc potrebovali 120 ľudí, dnes potrebujeme maximálne 30 ľudí. Z tých ľudí, ktorí robili v chove dojníc, zostali len najlepší, zväčša mladí, ktorí sa dokázali prispôsobiť novým technológiám. Sú aj primerane honorovaní, ich zárobky sa rovnajú jeden a pol násobku priemerného platu na družstve. Ale si to aj zaslúžia, lebo dvaja dojiči denne vyprodukujú 10-tisíc litrov mlieka. Čiže náklady na jeden liter mlieka sa nerovnajú ani jednej korune.
Vaše skúsenosti potvrdzujú, že sa dá podnikať v poľnohospodárstve zo ziskom. Lenže takých ako vy, nie je veľa. Ako sa dokážete vtesnať do jestvujúcich ekonomických podmienok? Veď práve na ne najviac vaši kolegovia nadávajú...
-- Presvedčili sme sa, že v každej situácii sa dá niečo robiť. Treba však hľadať možnosti a riešenia neodkladať, ale hneď realizovať. Treba realizovať zmeny. Dnes sa všeobecne hovorí, že každý manažér musí byť manažérom zmeny. Kto nevie zmenu pripraviť, ťažko ju presadí. Nedá sa zotrvávať na starých technológiách, pretože život ide míľovými krokmi dopredu, a kto chce obstáť, musí sa riadiť touto filozofiou. A potom, veľkovýroba má svoje prednosti. Našim mottom je: Efektívna veľkovýroba potravín. Ak dokážeme vyrobiť liter mlieka s korunovým ziskom, máme hneď 7 miliónov korún, ak vyrobíme s korunovým ziskom kilogram bravčového mäsa, získame milión korún...
Často však nie je umením dorobiť, ale predať...
-- To je síce pravda, ale aj dorobiť treba vedieť. Musím vedieť, že ak do výroby vložím korunu a vráti sa mi len koruna, to predsa nemá žiaden zmysel. A v obchode sme vsadili na istotu. Pritom využívame iba tie možnosti, ktoré sa ponúkajú. Pri obchode s obilím už druhý rok napríklad aj skladiskové záložné listy, pri obchode so surovým kravským mliekom nekupčíme, ani krátkozrako neprechádzame od obchodného partnera k druhému. Pri obchode s mäsom máme tiež svoje pravidlá. Ak manažér nedokáže ustriehnuť tieto momenty a špekuluje, obchodný partner nie je naivný, prehliadne ich. A tak našou zásadou je -- odbornosť, fortieľ, nové prístupy vo výrobe, kvalita na každom kroku a samozrejme -- efektívnosť.
StoryEditor