U zamestnanca môže nastať situácia, že dovolenka, na ktorú mu vznikol nárok, bude krátená, t.j. nebude mať nárok na plný počet dní dovolenky napriek tomu, že jeho pracovný pomer trval u zamestnávateľa celý rok. Krátenie dovolenky je však založené na dobroboľnej báze - zamestnávateľ môže (ale nemusí) krátiť dovolenku.
Rozhodnutie zamestnávateľa je pre tento účel vhodné upraviť v internej smernici o dovolenke. Prípady, kedy a ako sa dovolenka kráti upravuje Zákonník práce.
Platí, že zamestnancovi možno krátiť len dovolenku, na ktorú mu vznikol nárok. Ak zamestnancovi v kalendárnom roku nárok na dovolenku nevznikol, nie je možné ju krátiť, nakoľko nie je čo krátiť. Hlavnou zásadou pri krátení je, že dovolenka na príslušný rok sa kráti len z dôvodov, ktoré vznikli v tom istom roku.
Dovolenku možno krátiť pred i po jej vyčerpaní. Ak dôvod pre krátenie vznikol potom, ako zamestnanec dovolenku už čiastočne vyčerpal, je povinný vyplatenú náhradu mzdy za prečerpanú dovolenku zamestnávateľovi vrátiť.
Dovolenka sa kráti za prvých 100 zameškaných pracovných dní o jednu dvanástinu z ročnej výmery dovolenky a za každých ďalších 21 zameškaných pracovných dní rovnako o jednu dvanástinu z ročnej výmery dovolenky.
Do zameškaných dní sa započíta doba:
– výkonu mimoriadnej služby v období krízovej situácie alebo alternatívnej služby v čase vojny a vojnového stavu,
– čerpania rodičovskej dovolenky podľa paragrafu 66 ods. 2 Zákonníka práce
– dlhodobého uvoľnenia na výkon verejnej alebo odborovej funkcie podľa § 136 ods. 2 Zákonníka práce [napr. dlhodobé uvoľnenie na výkon funkcie starostu]
– dôležité osobné prekážky v práci podľa paragrafu 141 ods. 1 Zákonníka práce (ošetrovanie člena rodiny, a čas dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, za ktorej vznik zamestnávateľ nezodpovedá),
– pracovné voľno na žiadosť zamestnanca s náhradou alebo bez náhrady mzdy podľa paragrafu 141 ods. 3 písm. c) Zákonníka práce (poskytnutie voľna z osobných dôvodov, napr. vybavovanie pasu).
Upozornenie: Dovolenka sa zamestnancovi nekráti za obdobie materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky, ktorá sa poskytuje žene v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa v trvaní 34 týždňov, osamelej žene v trvaní 37 týždňov a žene, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, v trvaní 43 týždňov a mužovi v súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa.
Príklad: Zamestnankyni (30 rokov) vznikol na rok 2016 nárok na dovolenku 15 dní. Počas roka zameškala z dôvodu čerpania neplateného voľna a dočasnej pracovnej neschopnosti 125 dní. Aký jej vznikne nárok na dovolenku za rok 2016 po jej krátení?
Vzhľadom na to, že zamestnankyňa z dôvodu čerpania neplateného voľna a trvania dočasnej pracovnej neschopnosti „zameškala“ (neodpracovala) na účely dovolenky 125 dní (100 + 21 + 4), zamestnávateľ jej môže krátiť dovolenku o dve dvanástiny z celoročnej výmery, t.j. o 1,5 dňa [(20 : 12) x 2]. Zamestnankyni vznikne nárok na dovolenku za rok 2016 v rozsahu 13,5 dňa (15 – 1,5).
Osobitný postup pri krátení dovolenky sa uplatňuje pri absenii zamestnanca a pri výkone trestu. Za každú neospravedlnene zameškanú zmenu (pracovný deň) môže zamestnávateľ krátiť zamestnancovi dovolenku o jeden až dva dni.
Ak zamestnanec nepracoval pre výkon trestu odňatia slobody, pre výkon väzby, ak bol zamestnanec právoplatne odsúdený alebo ak bol spod obžaloby oslobodený, prípadne ak bolo proti nemu trestné stíhanie zastavené len preto, že nie je za spáchaný trestný čin trestne zodpovedný alebo že mu bola udelená milosť, alebo že trestný čin bol amnestovaný, dovolenka sa kráti už za každých 21 takto zameškaných pracovných dní a to o jednu dvanástinu z ročnej výmery.
Pochybenia zamestnávateľov a zamestnancov:
– Zamestnávateľ nesmie zamestnancovi krátiť dovolenku za obdobie dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, za ktoré zamestnávateľ zodpovedá.
– Zamestnávateľ je povinný, napriek dôvodom na krátenie, poskytnúť zamestnancovi minimálny rozsah dovolenky, t.j. ak pracovný pomer u toho istého zamestnávateľa trval počas celého roka, aspoň v dĺžke jedného týždňa (mladistvému aspoň v dĺžke 2 týždňov).
– Zamestnávateľ nemusí pre neospravedlnené zameškanie pracovnej zmeny (neospravedlnené zameškania kratších častí jednotlivých zmien sa sčítajú) automaticky zamestnancovi krátiť dovolenku. Je len na rozhodnutí zamestnávateľa, akú sankciu zvolí, môže mu napríklad znížiť/odobrať prémie.
autorka: Iveta Matlovičová, Mzdová akadémia Maxim
Prečítajte si aj prvý diel seriálu o dovolenkách.
Čo viete o svojich právach na dovolenku? Kde robia firmy chyby? Rady a príklady
V nasledujúcich dňoch zverejníme ďalšie 3 témy o dovolenkách, ktoré vás určite budú zaujímať. Povieme vám, v čom robia firmy a zamestnanci pri dovolenkách chyby. K tomu pridáme aj viaceré príklady.