Európska komisia má dnes zverejniť dlho očakávaný verdikt nad Paktom stability a rastu (PSR). Po júlovom rozhodnutí Európskeho súdneho dvora, ktorý rozhodol v jej prospech čo sa týka dodržiavania rozpočtových pravidiel v Nemecku a vo Francúzsku, sa čierny Peter ocitol v Bruseli. Podľa informácií francúzskeho denníka Les Echos sa majú zásahy do paktu týkať dvoch otázok. Upraví sa definícia "výnimočných okolností", za ktorých sa povoľuje mimoriadny deficit nad maastrichtskou povolenou hranicou troch percent a časové obdobie určené na nápravu sa bude "robiť na mieru" -- podľa konkrétnej situácie v každej krajine. Komisia tiež vyzve členské krajiny na väčšiu koordináciu svojich rozpočtových politík. Španielsky komisár pre menové otázky Joaquín Almunia má návrhy zverejniť v rámci debaty o zásadách riadenia v ekonomických otázkach a 10. septembra sa nimi budú zaoberať ministri financií na neformálnom stretnutí v Holandsku.
Do debaty o rozpočtových schodkoch zasiahli aj výkonní riaditelia Medzinárodného menového fondu, keď označili rast fiškálnych deficitov v krajinách menovej únie za odzrkadlenie "nepredvídaného predĺženého ekonomického poklesu a nie dôsledku politických rozhodnutí". Zároveň upozornili na potrebu štrukturálnych reforiem a opatrení na podporu zamestnanosti. Svojím stanoviskom podporili fiškálne riešenia dlhodobej hospodárskej stagnácie v krajinách, ktoré prekračujú stanovený deficit. Priklonili sa týmto k názoru na väčšiu právomoc krajín pri uplatňovaní trojpercentnej rozpočtovej podmienky. Nemecký kancelár Gerhard Schröder bol ešte konkrétnejší a vyhlásil, že komisia nemôže chcieť od Nemecka, aby dodržiavalo maastrichtské kritériá a zároveň zvýšilo platby do európskeho rozpočtu. Opatrnejšiu formuláciu použil Jean-Claude Trichet, prezident Európskej centrálnej banky (ECB) keď včera informoval o stanovisku rady guvernérov. "V texte Zmluvy a PSR nie sú potrebné zmeny, poskytujú vhodný rámec pre uskutočňovanie fiškálnej politiky každej krajiny. Pri uplatňovaní PSR by však bolo vhodné zaviesť vylepšenia."
Zavedením eura sa členské krajiny zbavili možnosti makroekonomických rozhodnutí v prospech ECB. Paktom stability si pred ôsmimi rokmi dobrovoľne určili obmedzenia svojich schodkov a verejnej zadlženosti, čím sa vzdali aj časti autonómie vo fiškálnej oblasti. Uzákonenie debaty o podstate rozpočtových schodkov -- či sú vyvolané populistickou politikou alebo objektívnymi ekonomickými podmienkami -- síce na chvíľu utíši diskusiu o sankciách, ale neprispeje k väčšej dohode Európskej únie o svojom budúcom raste a stabilite.