Zodpovednosť zamestnanca za škodu
Počas mojej dovolenky ukradli vo firme tržbu (okolo 50 000 Sk). Môj podriadený, ktorý ma zastupoval, ohlásil krádež na polícií. Vyšetrovanie ukázalo, že peniaze boli v čase krádeže bez dozoru, čo zlodej náležite využil. Pracovník bol v tom čase v inej miestnosti. Peniaze boli ukradnuté bez použitia násilia. Mne to vychádza tak, že značnú časť viny má môj pracovník, ktorý svojou nezodpovednosťou, tým, že peniaze nechal bez dozoru a ani ich nezabezpečil proti krádeži, vlastne dopomohol ku krádeži. Môžem voči nemu uplatňovať náhradu škody, do akej výšky a akým spôsobom? V prípade, že s ním budem chcieť rozviazať pracovný pomer, aké sú moje možnosti?
-- Všeobecnými predpokladmi zodpovednosti zamestnanca za škodu je existencia pracovnoprávneho vzťahu medzi zamestnávateľom a zamestnancom, vznik škody, porušenie povinností zamestnanca pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi, príčinná súvislosť medzi konaním zamestnanca a škodou, a, samozrejme, zavinenie zamestnanca
(úmysel alebo nedbanlivosť). Pri všeobecnej zodpovednosti sa predpokladá nevina (prezumpcia neviny) zamestnanca a zamestnávateľ musí dokazovať jeho zavinenie. Výška náhrady škody je limitovaná podľa miery zavinenia zamestnanca. Na rozdiel od toho existuje osobitná zodpovednosť, a to pri vzniku škody na veciach, ktoré sú predmetom dohody o hmotnej zodpovednosti alebo pri strate predmetu, ktorý bol zamestnancovi zverený na základe písomného potvrdenia. V týchto prípadoch sa predpokladá zavinenie zamestnanca a zamestnanec, ak sa chce zbaviť úplne alebo sčasti zodpovednosti, musí sám preukazovať, že škodu nezavinil, t. j. že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia, resp. že išlo o stratu predmetu bez zavinenia zamestnanca. Pri zodpovednosti na základe dohody o hmotnej zodpovednosti alebo potvrdenia o zverení predmetu sa nahrádza škoda v plnej výške. To platí aj o kolektívnej zodpovednosti na základe spoločnej dohody o hmotnej zodpovednosti. V prípade, ktorý uvádzate, škoda vznikla z nedbanlivosti zamestnanca, ktorý nechal peniaze nechal bez dozoru. Náhrada škody spôsobená z nedbanlivosti, nesmie u jednotlivého zamestnanca presiahnuť sumu rovnajúcu sa trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu. Ak budete škodu od zamestnanca vymáhať, mali by ste s ním prerokovať požadovanú náhradu škody. Ak zamestnanec uzná záväzok nahradiť škodu v určenej sume, môžete s ním písomne uzatvoriť dohodu o spôsobe náhrady škody. Pokiaľ ide o druhú otázku, je možné, aby ste považovali chovanie uvedeného zamestnanca za porušenie pracovnej disciplíny pri nakladaní s peniazmi firmy, a to aj za závažné, za ktoré by ste mohli skončiť s ním pracovný pomer výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce. Výpoveď je možné dať len v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď ste sa o porušení pracovnej disciplíny zamestnanca dozvedeli, najneskôr do jedného roka od krádeže. Máte však aj ďalšiu možnosť, a to, nekvalifikovať konanie zamestnanca ako závažné porušenie pracovnej disciplíny, ale len ako menej závažné s tým, že zamestnanca písomne upozorníte, že ak v nasledujúcich šiestich mesiacoch opäť poruší pracovnú disciplínu hoci len menej závažným spôsobom, dostane výpoveď.

Mzdové tarify
Sme povinní rešpektovať nariadenie vlády č.514/2002 Z. z., keď máme uzatvorenú kolektívnu zmluvu platnú jeden rok do 30. 3. 2003 s mzdovými tarifami pre jednotlivé profesie, ktoré sú síce nižšie ako v citovanom nariadení vlády, ale s ďalšími pohyblivými zložkami mzdy -- príplatkami (okrem príplatkov za nadčas, nočnú prácu a pod.) dosahujú všetci zamestnanci minimálnu mzdu?
-- Ak by bola kolektívna zmluva dohodnutá tak, že súhrnná výška mzdy vrátane všetkých zložiek mzdy (t. j. nie len tarifná mzda) by dosahovala hranicu minimálnej mzdy ustanovenej predchádzajúcimi právnymi predpismi, bola by kolektívna zmluva v tejto časti neplatná a platilo by nariadenie vlády č. 514/2002 Z. z., ktorým sa určuje výška minimálne mzdy, t. j. od 1. 10. 2002 by ste museli zvýšiť mzdy na úroveň minimálnej mzdy uvedenej v tomto nariadení vlády. Ako však uvádzate, dohodnutá súhrnná mzda dosahuje výšku minimálnej mzdy určenej nariadením vlády 514/20%02 Z. z., čo znamená, že je tento predpis rešpektovaný a teda nemusíte mzdy zvyšovať.