Aby nedochádzalo k obchádzaniu hlavného účelu dovolenky (regenerácia zamestnanca po práci), má zamestnávateľ povinnosť určiť zamestnancovi čerpanie dovolenky v rozsahu „základnej výmery“, t.j. určiť zamestnancovi čerpanie 20 dní z celoročnej výmery dovolenky.

Ale pozor! Ak si zamestnanec 20 dní dovolenky nevyčerpá v roku, v ktorom mu vznikol na ňu nárok, môže si ju preniesť do nasledujúceho roka. Až potom, ak si prenesenú dovolenku v rozsahu 20 dní nevyčerpá, prepadne mu (s výnimkou skončenia pracovného pomeru).
Možno to vnímať ako „trest za to“, že ak zamestnanec nečerpal aspoň základnú výmeru, teda 20 dní, v aktuálnom a ani v nasledujúcom roku, o dovolenku príde.

Touto zákonnou úpravou je snaha docieliť, aby zamestnanec čerpal aspoň zákonné minimum, nakoľko len zotavený a oddýchnutý zamestnanec môže opakovane podávať dobré výkony v práci, a nehľadiac na to, že dlhodobý oddych po práci je dôležitý pre zdravotný stav každého zamestnanca.

Príklad: Zamestnanec má nárok na dovolenku na rok 2015 v rozsahu 5 týždňov. Čo sa teda stane, ak si celoročný päťtýždňový nárok na dovolenku nevyčerpá ani do konca nasledujúceho roka, t.j. do konca roka 2016? Má nárok na jej preplatenie?

Ak si zamestnanec nemohol vyčerpať dovolenku v roku 2015, t.j. v roku, na ktorý mu nárok na dovolenku vznikol, zamestnávateľ mu ju prenesie do roku 2016, a je povinný určiť zamestnancovi čerpanie tejto dovolenky najneskôr do konca roka 2016. V prípade, že by zamestnanec dovolenku z roku 2015 nevyčerpal ani do konca roka 2016, zamestnancovi časť z nej predpadne. Zamestnancovi sa preplatí náhrada mzdy len za tú časť minuloročnej dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne základnej výmery dovolenky.

Za prvé štyri týždne základnej výmery dovolenky, ktoré zamestnanec nevyčerpal ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka, nemôže byť zamestnancovi vyplatená náhrada mzdy, s výnimkou, ak si túto dovolenku nemohol vyčerpať z dôvodu skončenia pracovného pomeru. Táto časť dovolenky môže byť preplatená len pri skončení pracovného pomeru.

Príklad: Zamestnancovi vznikol v roku 2015 nárok na dovolenku v rozsahu 25 dní. Počas roka 2015 si z nej vyčerpal 15 dní. V roku 2016 čerpal z minuloročnej dovolenky ešte 2 dni, t.j. spolu vyčerpal do konca roka 2016 z minuloročnej dovolenky 17 dní. Čo sa stane s minuloročnou nevyčerpanou dovolenkou? Aby nedošlo k prepadnutiu dovolenky, zamestnanec mal vyčerpať z dovolenky za rok 2015 najneskôr do konca roka 2016 aspoň „základnú výmeru“ dovolenky, t.j. 20 dní. V skutočnosti vyčepal 17 dní. Preto mu 3 dni dovolenky za rok 2015 prepadnú a za 5 dní (25 – 20) nevyčerpanej dovolenky z roku 2015 vyplatí zamestnávateľ zamestnancovi náhradu mzdy (v spracovaní výplat za mesiac 12/2016).

Ak si však zamestnanec nemohol vyčerpať z dôvodu skončenia pracovného pomeru, zamestnancovi vznikne nárok na náhradu mzdy za celý zostatok nevyčerpanej dovolenky, na ktorú mu vznikol nárok a to bez obmedzenia jeho rozsahu.

Príklad: Ako by sa zmenila situácia v predchádzajúcom príklade, ak by zamestnanec k 31. 12. 2016 skončil pracovný pomer?
Ak by zamestnanec dňa 31. 12. 2016 skončil pracovný pomer, vznikol by mu nárok na náhradu mzdy za celú nevyčerpanú dovolenku z roku 2015, t.j. 8 dní, a súčasne nárok na náhradu mzdy za celú nevyčerpanú dovolenku z roku 2016, t.j. 25 dní.

autor: Iveta Matlovičová, Mzdová akadémia Maxim

Prečítajte si aj tieto články o dovolenkách: