Samova ríša
Najvýznamnejším predštátnym útvarom Slovanov na strednom Dunaji, do ktorého nesporne patrili i kmene žijúce v priestore Slovenska, bola tzv. Samova ríša. Tento nadkmeňový útvar vznikol v prvej polovici 7. storočia ako obranný zväz proti Avarom, a jeho čele stál Samo. Podľa západoeurópskych analistov sa Samo považoval za kráľa. Pri výkone veliteľských, správnych a súdnych právomocí sa opieral predovšetkým o vojenskú družinu. Vrcholným orgánom Samovej ríše bolo v súlade s jej vojensko-demokratickým zriadením zhromaždenie bojovníkov, po latinsky nazývané placitum. Zvolával ho hlavný vojenský náčelník Samo. Zhromaždenie využíval Samo najmä na vojenské porady, vydávanie veliteľských pokynov, ale fungovalo zrejme aj ako najvyšší súd a prijímalo najzávažnejšie strategické rozhodnutia. Účelovosť a vnútornú nepevnosť Samovej ríše ako typického nadkmeňového zväzu dokazuje jej zánik. Nastal krátko po jeho smrti v roku 658.
Nitrianske kniežatstvo
Vytváranie nadkmeňových celkov našich predkov nadobudlo od konca 7. storočia novú kvalitu. Boje s Avarmi a s Franskou ríšou vyžadovali dobre organizované a jednotne vedené vojenskoobranné štruktúry. To zákonite viedlo k trvalému upevňovaniu moci slovanských kmeňových náčelníkov a ich vojenských družín. Súčasne sa zväčšoval ich súkromný majetok. Vytvorili sa predpoklady na vznik relatívne úzkej vrstvy veľmožov (šľachty), ktorá sa sociálne i hospodársky oddelila od ostatnej spoločnosti. Pre nový útvar, do ktorého sa dostalo staroslovenské obyvateľstvo žijúce v oblasti severovýchodného ohybu Dunaja a v povodiach Váhu, Nitry, Hrona, Ipľa, Slanej, Hornádu, sa používa názov Nitrianske kniežatstvo (Nitrava). Sídlom jeho vládcu -- kniežaťa bola Nitra. Z predpokladaného radu nitrianskych kniežat je menovite známe len posledné, Pribina, ktorý vládol v prvej tretine 9. stor. Územie kniežatstva sa členilo na menšie správne jednotky. Boli spravované z hradísk (staroslovensky grady, latinsky civitates). Na čele gradov (žúp) stáli vtedy už asi panovníkom vymenovaní župani (comites).
Veľká Morava
Po dobytí Nitravy v roku 833 moravským kniežaťom Mojmírom I. sa jej územnosprávna štruktúra zachovala. Nitrianske kniežatstvo bolo pripojené k Moravskému kniežatstvu (čím vznikla tzv. Veľká Morava) a stalo sa údelom, ktorý spravoval jeden z mladších príslušníkov vládnucej dynastie. Prvým nitrianskym údelným kniežaťom bol synovec Mojmíra I. Rastislav. Po ňom údel spravoval jeho synovec Svätopluk. Ten sa pokúšal od Rastislava odpútať a v údele panoval takmer nezávisle. Relatívna samostatnosť Nitry klesla do pôvodného rámca vzápätí po tom, ako sa sám Svätopluk stal vládcom celej Veľkej Moravy. Neobnovili ju už ani jeho syn a nasledovník Mojmír II., ani jeho brat, posledný správca údelu Svätopluk II. V niektorých písomných prameňoch sa spomínajú "Moravania". Nejde o všetkých obyvateľov Veľkej Moravy, ale iba o vedúcu, početne nie veľkú skupinu (družinu) veľmožov, ktorí sa osobne zúčastňovali na poradných zhromaždeniach, vojenských a politických akciách panovníka. Bol to akýsi kniežací poradný zbor. Veľmoži sa stali hybnou silou a hlavnými organizátormi správy štátu. Najvyšším správcom panovníckeho dvora a hlavným úradníkom štátu bol podľa indícií nádvorný župan -- nádvorník. Kniežací poklad opatroval tovarník. Z ostatných dvorských úradníkov sa dajú predpokladať pohárnik, stolník, dverník. Občasné administratívne úlohy, najmä písomný styk s pápežom a inými panovníkmi, zabezpečoval kancelár.
Vidiecka správa kniežatstva bola budovaná na princípe historického, hradiskového zriadenia. Základnú územnú jednotku tvorila hradisková oblasť -- grad (župa). Na ich čele stáli ako zástupcovia panovníka veľmoži -- župani.
Správa Slovenska po páde Veľkej Moravy
Vnútorné rozpory a nájazdy staromaďarských kmeňov koncom 9. a začiatkom 10. storočia, doviedli Veľkú Moravu k zániku. Jej bývalá spoločenská, hospodárska a do určitej miery i správna základňa však v podstate pretrvala. Na území Slovenska vzniklo niekoľko menších relatívne samostatných (kniežacích) útvarov.
StoryEditor