Ako sa rozplynul slušovický družstevný zázrak

Nad rozpadom slušovického agrokombinátu, ktorý v totalitnej ére zarábal milióny, sa stále vznášajú tajnosti.
František Čuba vždy rozdeľoval ľudí okolo seba. Jedni ho obdivovali ako novodobého Baťu, druhí ho nazývali mafiánom, ktorému kryl chrbát komunistický aparát.
Pred rokom 1989 viedol Agrokombinát Slušovice, akési laboratórium socializmu či model kapitalizmu s baťovskými prvkami. Družstvo zamestnávalo viac než sedemtisíc ľudí a krátko pred pádom komunizmu malo tržby takmer sedem miliárd korún.
Čubovo dielo sa rozpadlo hneď po páde totalitného režimu. Obrovský majetok sa rozplynul v desiatkach súkromných firiem, v ktorých opäť hral prím Čuba.

Čuba: Nechajte ma na pokoji
O podrobnostiach neprehľadného rozpadu šesťdesiatosemročný František Čuba nechce hovoriť ani po štrnástich rokoch. "O nás bolo popísaných už toľko vecí, ktoré sa nezakladali na pravde, že nemienim prispievať k ďalšiemu skresľovaniu," hovorí odmerane do telefónu Čuba. Novinárov odmieta od začiatku deväťdesiatych rokov. "Politiku nerobím, nikde verejne nevystupujem, a preto sa nepotrebujem zviditeľňovať."
Nehovorí však úplnú pravdu: občas prednáša na verejných seminároch o poľnohospodárstve. A podľa poznámok pozorovateľov, podnikavý duch ho neopustil. V jeho prednáškach niet miesta na clivotu za starými časmi. Naopak. Vysvetľuje, ako využiť voľný trh, ako znížiť o tretinu náklady...
"Je to skrátka podnikateľský talent," hovorí Josef Hurta, jeho prednovembrový i ponovembrový súpútnik. Obaja sú podpísaní napríklad pod knihou České poľnohospodárstvo, jeho stav a možnosti rozvoja. Okrem toho figurujú vo viacerých súkromných firmách, ktoré vyrástli na troskách agrokombinátu. Časť je dnes v likvidácii a časť podľa registra má stále veľké imanie.

Tuzexové mestečko
Ako to vlastne za hlbokej totality v mestečku na Zlínsku fungovalo? V obchodoch sa bežne predával tuzexový tovar, družstevníci nadpriemerne zarábali a na dovolenku chodili za železnú oponu. Hoci názov by to naznačoval, poľnohospodárstvu sa družstvo venovalo na sklonku osemdesiatych rokov len minimálne. Hlavné sily Čuba upriamil na pridruženú výrobu - stavebníctvo, spracovanie plastov, biotechnológiu a výrobu počítačov. "Ich postavenie bolo také výnimočné, že bez súhlasu vedenia komunistickej strany by ich aktivity neboli mysliteľné. Bežne obchodovali so Západom. Existujú i dokumenty, podľa ktorých chceli vyviezť armádou vyradené tanky do Afriky," upozorňuje bádateľ Radek Schovánek, ktorý dlhé roky pracoval na Úrade pre dokumentovanie a vyšetrovanie zločinov komunizmu.
Verejným tajomstvom bola spolupráca agrokombinátu s komunistickou tajnou políciou. Presnejšie - vedecko-technickou rozviedkou, ktorá do Slušovíc dodávala poznatky získané priemyselnou špionážou v zahraničných firmách. "Ale nešlo len o to. Komisia 17. novembra zistila, že v Slušoviciach školili študentov a robotníkov, ktorí potom na zhromaždeniach vykonávali úlohu provokatérov," dopĺňa Stanislav Devátý, ktorý v Slušoviciach pracoval a ktorý sa neskôr ako šéf tajnej služby snažil objasniť praktiky slušovických bossov. Devátý sa síce s Čubom nakoniec rozišiel v zlom, nepopiera však, že v Slušoviciach pracovalo viacero vtedajších disidentov. "Čuba si disidentov pred eštebákmi obhájil. Vždy hovoril, že ľudí platí za prácu, a nie za názory," poznamenáva Devátý.
"Bol to nepochybne dobrý manažér. A tvrdý," myslí si dnes bývalý šéf ekonomickej kontrarozviedky Jan Šula, ktorý pre Slušovice kedysi staval hotel vo Vietname. "To, čo v Slušoviciach predvádzal, sa veľmi približovalo k tomu, čo by sme radi v podnikaní robili dnes. Osobne som presvedčený, že rozpad družstva bola škoda."

Roky súdnych konaní do stratena
V roku 1989 Čuba dostal titul hrdina socialistickej práce a agrokombinát sa pýšil ziskom 830 miliónov korún. O rok neskôr spoločnosť vykazovala polmiliardovú stratu, o Čubu sa začali zaujímať policajti a prezident Václav Havel hovoril o "temných slušovických žilkách".
Čuba bol postupne obvinený z viacerých trestných činov, ale všetky vyústili do stratena. Na súde sa šéf agrokombinátu spovedal iba z toho, že vo vnútropodnikovej banke mali účty i ľudia, ktorí v družstve nepracovali. Vo februári 2001 ho brniansky krajský súd aj od tohto obvinenia definitívne oslobodil.
Kto v Slušoviciach ťahal nitky a kam sa podel gigantický majetok, zostáva naďalej nevyjasnené. Podobne ako zločiny, ktoré sa diali v blízkosti Čubu v deväťdesiatych rokoch.
Voľakedajšieho šéfa zahraničného obchodu v agrokombináte Miroslava Kovaříka zabila v roku 1995 nálož umiestnená v jeho luxusnom BMW. O rok neskôr ďalšia trhavina zničila chatu patriacu synovi Františka Čubu. Explózia sa ozvala v predvečer šesťdesiatin niekdajšieho predsedu družstevného agrokombinátu Slušovice.