Ako sa vyvíjali ceny ropy

Ceny ropy sa správajú ako ceny akejkoľvek inej komodity. Keď je po rope zvýšený dopyt, ceny rastú, keď však ponuka prevýši dopyt, ceny ropy klesajú. Cenové cykly sa môžu predĺžiť aj na niekoľko rokov. Po druhej svetovej vojne stála ropa 1,17 dolára za barel a až do začiatku 60. rokov minulého storočia sa zvýšila len veľmi málo. Ešte v januári 1967 sa dal barel surovej ropy kúpiť za 2,97 dolára. Ropným štátom sa nízke ceny ropy veľmi nepozdávali a pokúsili sa ich zdvihnúť vytvorením ropného kartelu.
V roku 1960 bola založená organizácia OPEC, združujúca najväčších exportérov ropy: Irak, Irán, Kuvajt, Saudskú Arábiu a Venezuelu. Do roku 1971 sa k ropnému kartelu pripojilo šesť ďalších štátov. Ceny ropy to však veľmi neovplyvnilo a stále sa držali na troch dolároch za barel. V októbri 1973 však došlo na Blízkom východe k udalosti, ktorá mala ďalekosiahle následky nielen na ceny ropy, ale aj stav svetovej ekonomiky. Po útoku Sýrie a Egypta na Izrael sa celý západný svet postavil na obranu Izraela. Väčšina arabských štátov vyhlásila embargo na vývoz ropy do USA a západnej Európy. Počas jediného roka sa nominálna cena ropy vyšplhala na štvornásobok -- 12 dolárov za barel.
Ďalším významným momentom v dejinách svetovej ekonomiky boli roky 1979 -- 1981. Najprv došlo k islamskej revolúcii v Iráne a neskôr k iracko-iránskej vojne. Kombinácia týchto dvoch udalostí mala fatálne dôsledky na export ropy z Blízkeho východu a vytlačila cenu ropy až na 35 dolárov za barel v roku 1981.
Po skončení iracko-iránskej vojny sa OPEC pokúsil stabilizovať ceny ropy na vysokých úrovniach. Arabské monarchie nechceli počúvať rozumné hlasy hovoriace o tom, že príliš vysoká cena ropy zníži dopyt po nej. Stratégia OPEC sa čoskoro ukázala ako chybná. Odpoveďou západného sveta na rast cien ropy boli snahy o obmedzenie jej spotreby. Začala sa vlna zatepľovania domov, propagovalo sa používanie úsporných svietidiel a výmena starých okien za nové, s nižším únikom tepla. Zareagovali aj výrobcovia automobilov a ponúkli modely s nižšou spotrebou pohonných látok. Zákon ponuky a dopytu sa nedá oklamať. Už v roku 1986 boli ceny ropy pod 10 dolármi za barel.
O štyri roky sa však situácia zmenila. Iracký diktátor Saddám Husajn napadol Kuvajt a Spojené štáty mu na to odpovedali prvou vojnou v zálive. Cena ropy sa na niekoľko týždňov vyšplhala na 35 dolárov, po ukončení vojny však rýchlo klesla najprv na 20 a neskôr až na 15 dolárov za barel. Opätovný rast cien podnietil po roku 1994 rýchly ekonomický rozvoj v USA i Európe, no najmä však v juhovýchodnej Ázii. Ten sa odrazil na zvýšenom dopyte po rope a jej ceny sa krátkodobo zdvihli nad 25 dolárov.
V roku 1997 však došlo v Ázii k finančnej kríze a rast HDP sa dostal do červených čísel. S klesajúcim ekonomických rastom klesal aj dopyt po rope, a tým aj jej ceny. Tie sa v roku 1998 dostali na rekordne nízku úroveň 11,28 USD za barel. V roku 1999 a 2000 došlo ku krátkodobému rastu cien ropy, ktorý bol vyvolaný vrcholiacim ekonomickým rozmachom v USA. Pád cien akcií a následná recesia poslali v roku 2002 ceny ropy opäť nadol. Tento pokles však trval len veľmi krátko. Nad Perzským zálivom sa už zmrákalo k ďalšej vojne. Vojna v Iraku a následné obdobie nestability v arabskom svete postupne vyhnali ceny ropy na tie úrovne, kde sú dnes. K rastu cien ropy však v tomto období prispel aj ekonomický rozmach v Číne a Indii. S narastajúcou prosperitou si čoraz viac obyvateľov bývalého tretieho sveta mohlo dovoliť kúpiť automobil, alebo aspoň motorku. Aj rast spotreby elektrickej energie súvisí so zvýšeným dopytom po rope, pretože v mnohých rozvojových krajinách je hlavným zdrojom energie spaľovanie uhľovodíkových palív. Svojím spôsobom sa pod vysoké ceny ropy podpísali aj krátkodobé, no významné faktory ako zásah Vladimíra Putina proti najväčšej ruskej ropnej spoločnosti Jukos a politické nepokoje vo Venezuele.