Televízny seriál Star Trek sa pre mnohých svojich fanúšikov nestal len obľúbeným seriálom. Postupom času zasiahol aj do súkromia televíznych divákov. Jadro najaktívnejších priaznivcov série sa stalo základom javu známeho ako media fandom - mediálneho fanúšikovstva, kde sa obľúbencami nestávajú len samotní herci, ale postavy a filmy ako také.

Trekkies (ako fanúšikov seriálu spočiatku posmešne nazývali médiá) nie sú čudáci vysedávajúci pred obrazovkou, obliekajúci sa do kostýmov a učiaci sa klingonsky. Sú to radoví občania, ktorých možno na verejnosti spoznať len vďaka frázam z jednotlivých dielov. Fanúšikmi seriálu sú aj vedci ako Stephen Hawking či politici Newt Gingrich a Bill Clinton. Generáli Collin Powell a Norman Schwarzkopf si v jednej sérii dokonca zahrali.

Spoločenstvo textu
Americký sociológ Henry Jenkins považuje divákov Star Treku za zvláštny druh publika. Jeho základnou vlastnosťou je jeho aktívnejší vzťah ku konzumovanému textu a fakt, že na rozdiel od divákov iných seriálov vytvára sociálne štruktúry. Jenkins túto fanúšikovskú elitu (väčšinu divákov seriálu, ktorí však do skupiny trekkies nepatria, nespomína) vymedzuje voči divákom Dallasu. Tí sledujú svoj seriál v izolácii svojich príbytkov, bez vedomia a reflexie širšieho zdieľania diváckeho nadšenia. Ich fanúšikovstvo spočíva len v tom, že sledujú rovnaký program, pri ktorom nachádzajú osobné uspokojenie. Diváci Dallasu sa musia zaobísť bez širšej siete fanúšikov. Naopak, trekkies vidia sami seba ako súčasť širšej sociálnej a kultúrnej komunity, založenej na vzťahu k mediálnemu textu. Tým sa od divákov iných diel výrazne odlišujú.
Podobné vnímanie textu a vytváranie komunít môžeme nájsť aj v súvislosti s inými dielami. Sú známe stretnutia či internetové fóra priaznivcov fantasy kníh a filmov Pán prsteňov, sci-fi filmov Hviezdne vojny, bondoviek či mysteriózneho seriálu Twin Peaks. Ich diváci si navzájom vymieňajú názory a postrehy na jednotlivé časti série. Vysvetľujú si rôzne záhadné odkazy a scény. Aj keď tvorca Pána prsteňov J. R. R. Tolkien zrejme na začiatku nepredpokladal, že sa jeho knihy stretnú s takým veľkým množstvom vykladačov, niektorí tvorcovia, ako napríklad režisér a scenárista David Lynch, vedome pracujú so záhadami a množstvom výkladov (tajomná mapa v Twin Peaks, modrý kľúčik vo filme Mullholand Drive), čo v spojení s príťažlivým spracovaním vytvára predpoklady na vznik komunity aktívnych fanúšikov a vykladačov.

Pozerať a sledovať
Český publicista Jakub Macek tvrdí, že forma sledovania Dallasu, založená na citovej identifikácii s postavami, nevyžaduje od diváka hlbšiu (prípadne intelektuálnu) reflexiu - a azda je možné konštatovať, že vo vysoko formalizovanej spoločnosti je práve "emocionálna relaxácia" vyhľadávaným spôsobom úniku. Diváci podobných televíznych programov či filmov sa skôr pozerajú na televíziu, než by cielene a dôsledne sledovali práve ten "svoj" seriál. Dnes už ľudia televíziu nepovažujú za zdroj poučenia, skôr sa pre nich stala synonymom zábavy, relaxácie a voľného času. Dallas a podobné diela sú postavené ako nenáročná, emotívne naplnená narácia, vytváraná pre čas (večer) a priestor (obývačka) relaxácie, zábavy a súkromia. A diváci ich tak aj sledujú. Ich príťažlivosť je daná emocionálnym realizmom. To, čo sa odohráva na obrazovke, sa môže pokojne stať aj nám, a tiež nemáme toľko peňazí ako hrdinovia Dynastie. Sú to jednoducho príbehy, pri ktorých si divák môže oddýchnuť po príchode z práce.
Fanúšikovia Star Treku to majú zrejme náročnejšie. Podľa Macka má text pre subkultúru fanúšikov ústredný význam. "K textu sa viaže väčšina aktivít príslušníkov subkultúry, prostredníctvom textu sa fanúšik so subkultúrou zbližuje a následne identifikuje. Text vytvára referenčný rámec, spájajúci členov subkultúry v ich každodennosti, text a jeho určenie ako súčasti fantastiky je zároveň kľúčovou súčasťou identity celej skupiny."

Privlastnenie si textu
Jenkins rozlišuje u divákov tzv. textuálne pytliactvo a textuálne nomádstvo. Fanúšik - pytliak si text privlastňuje. Príslušnosť ku komunite si vyžaduje značnú, podrobnú znalosť textu a jeho reflexiu. Fanúšikovské kluby vydávajú amatérske tlačoviny, v ktorých preberajú seriálový svet, jednotlivé príbehy a technické detaily. Títo aktívni účastníci tak zasahujú do "práv oficiálnych tvorcov". Nomádi si texty nielenže privlastňujú, ale zároveň sú v neustálom pohybe. Nenechajú sa zväzovať len jediným textom, prechádzajú od textu k textu, navzájom ich vo svojich interpretáciách prepájajú, rozširujú a dopĺňajú o vlastné texty.
Macek však konštatuje, že tieto koncepty textuálneho pytliactva a nomádstva sú aplikovateľné aj na spôsob sledovania divákov Dallasu. Pre Star Trek je však kľúčové vytváranie a potvrdzovanie skupinovej identity komunít, čo je tvrdenie, ktoré v prípade divákov Dallasu obstojí len veľmi ťažko.