V dnešných dňoch vydavateľstvo VEDA prináša na náš knižný trh odbornú právnickú publikáciu renomovaného autora JUDr. Daniela Jakuboviča, pôsobiaceho tak na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, fakulte obchodného, finančného a hospodárskeho práva, ako aj v právnej praxi, s názvom Záväzkové vzťahy a zabezpečovacie právne inštitúty v obchodnom práve.

Samotná publikácia je zo systematického pohľadu autora stratifikovaná do štyroch častí; v prvej časti sa autor venuje všeobecným otázkam vzniku obchodno-záväzkových vzťahov. Definuje základy obchodno-záväzkových vzťahov, uvádza prehľadné členenie obchodno-záväzkových vzťahov, zaoberá sa právnymi dôvodmi vzniku záväzkových vzťahov, tematicky osobitnú pozornosť venuje obchodno-právnej zmluve, analyzuje zodpovednostné záväzky a v úzkej komparácii s občiansko-právnou normatívnou úpravou venuje značnú pozornosť zmenám v subjektoch a obsahu obchodných záväzkov. Táto časť poskytuje všeobecný pohľad autora tak z občiansko-právnej roviny, ako i obchodno-právnej roviny, na všeobecné otázky vzniku obchodných obligácií so zachovaním aplikačného nadhľadu. Autor navrhuje koncepčné úpravy systematiky začlenenia poistných zmlúv, zmluvy o združení a zmluvy o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí z Občianskeho kódexu do Obchodného zákonníka. Následne poukazuje na legislatívno-právne jazykové nepresnosti zákonodarcu v prípade obchodnej verejnej súťaže.
Takisto sa venuje problémovému právnemu inštitútu zmluvy o budúcej zmluve, a to z hľadiska názoru na problematickú dobu premlčania, ako i skutočnosť, že zákonodarca opomenul predmetné zákonné ustanovenie uviesť v taxatívnom výpočte kogentných ustanovení inkorporovaných v ustanovení § 263 Obchodného zákonníka. Ako veľmi pragmatická sa potom javí snaha autora poukázať na nevyhnutnosť definovania pojmu "škoda," ktorú do dnešného dňa Obchodný zákonník nedefinuje. To isté možno povedať o právnom inštitúte zodpovednosti za výrobok vo svete už bežne upravovanom. Autor takisto ponúka svoj právny názor na tradične vžité a neadekvátne koncepčné spájanie právneho inštitútu bezdôvodného obohatenia s právnym inštitútom zodpovednosti za škodu. V súčasnosti vysoko hodnotím snahu autora o poukázanie na nedokonalosť aplikačnej činnosti súdov v súvislosti s využívaním moderačného práva súdu pri znižovaní neprimerane vysokej zmluvnej pokuty.
V druhej časti sa autor podrobným vedeckým spôsobom venuje právnej oblasti zabezpečenia obchodno-záväzkových vzťahov, pričom do výkladu inkorporuje taktiež osobné skúsenosti s realizáciou aplikačnej praxe. Autor poskytuje čitateľovi vlastný právny názor na toho času platnú a účinnú normatívnu právnu úpravu, pričom zároveň navrhuje vlastné úvahy de lege ferenda. Úvod tejto časti publikácie začína všeobecným výkladom obchodno-právneho zabezpečenia a pokračuje právnou analýzou ostatných spôsobov zabezpečenia záväzku. V ďalšom výklade sa autor venuje už typickým obchodno-právnym spôsobom zabezpečenia záväzku -- zmluvnej pokute, ručeniu, bankovej záruke a uznaniu dlhu. Pri výklade je aplikovaná v celej publikácii imanentná komparatívna výkladová metóda (autor pri výklade vychádza z občiansko-právnej úpravy, pričom následne analyzuje príslušný obchodno-právny inštitút) vzhľadom na princíp subsidiarity občiansko-právnej a obchodno-právnej normatívnej úpravy. Ani v rámci tejto časti sa autor nevyhol rozsiahlym vlastným právnym názorom, príkladom z aplikačnej praxe a úvahám de lege ferenda.
V tretej časti sa autor venuje zániku obchodno-záväzkových vzťahov. Výklad začína z logického pohľadu právnou rozpravou týkajúcou sa zániku obchodno-právnych záväzkov splnením, pričom ďalej nasledujú ostatné všeobecné spôsoby zániku záväzkov. Osobitnú pozornosť autor venuje odstúpeniu od zmluvy, dodatočnej nemožnosti plnenia, odstupnému zmareniu účelu zmluvy a započítaniu. Výkladová metóda je veľmi bohatá na odkazovú matériu pod čiarou, (celkovo 811 odkazov pod čiarou) autor sa nevyhýba ani skutočným aplikačným problémom, judikatúre, právnym názorom významných (predovšetkým) českých autorov, otvára rozsiahlu diskusiu, upozorňuje na určité nedokonalosti normatívnej právnej úpravy a stanovuje vlastný pohľad na vec, so záverom de lege ferenda. Autor opätovne polemizuje nielen s legislatívno-technickým právnym jazykom zákonodarcu, ale skôr s logickým prístupom k právnemu regulovaniu analyzovanej matérie -- upriamujem pozornosť na jeho právny názor, že Obchodný zákonník by mal na viacerých svojich miestach skôr používať pojem "zánik záväzku" a nie pojem "zánik zmluvy." Takisto možno súhlasiť s právnym názorom, že vhodnejšie by bolo tradičné členenie zániku záväzku na zánik záväzku s uspokojením veriteľa a zánik záväzku bez uspokojenia veriteľa, a nie zákonodarcom realizované stratifikovanie troch právnych skutočností spôsobujúcich zánik záväzku, totiž splnenie skutočnosti spôsobujúce zánik nesplneného záväzku a započítanie.
Autor veľmi logicky argumentuje, že uspokojenie veriteľa presahuje právny rámec plnenia -- veriteľ však môže byť uspokojený náhradným spôsobom bez toho, aby došlo k splneniu záväzku, čo je prípadom už spomínaného započítania. Pri zákonodarcom stanovenej úprave má potom splnenie a započítanie rovnakú právnu povahu. Takisto možno len súhlasiť s právnym názorom autora, že zákonodarca opomenul pojať do taxatívneho výpočtu kogentných zákonných ustanovení v rámci systematiky Obchodného kódexu ustanovenie § 344 -- týkajúce sa odstúpenia od zmluvy. Čo sa týka podstatného a nepodstatného porušenia zmluvnej povinnosti, opätovne sa prikláňam k právnemu názoru autora, podľa ktorého je vhodnejšie jazykovú nejednotnosť (podstatné porušenie zmluvy verzus podstatné porušenie zmluvnej povinnosti) pro futuro vyriešiť v prospech podstatného, resp. nepodstatného porušenia zmluvy, nakoľko zmluva obvykle zakladá celý rad tak zmluvných práv, ako aj zmluvných povinností. Na záver z pohľadu právnej logiky vysoko hodnotím názor autora, podľa ktorého zákonodarca pri právnom inštitúte zmarenia účelu zmluvy prekvapivo priznal strane, ktorá spôsobila zánik záväzku, možnosť rozhodnúť o osude celého záväzkového vzťahu. Posledná časť je akýmsi záverečným zhrnutím celej publikácie. Veľmi vhodný, a pre súčasnosť príznačný, je záverečný citát Publia Syria, ktorý uvádza autor ako posledný. V našich podmienkach ide o prvú publikáciu tohto druhu -- doteraz sme boli výlučne svedkami komentárov k Obchodnému (Občianskemu) zákonníku.
Autor rozsiahlym spôsobom, vedeckou formou, s involvovaním aplikačných problémov, venuje svoju pozornosť záväzkovému právu ako celku, pričom vždy rezultuje analyzované skutočnosti tak z vlastného právneho pohľadu, ako i z pohľadu účelnosti normatívnej právnej úpravy blízkej budúcnosti. Táto publikácia je preto primárne určená odbornej právnickej verejnosti, študentom práva, advokátom, komerčným právnikom, sudcom, prokurátorom, notárom, exekútorom ako i podnikateľom. Samozrejme, je v širokom rozsiahlom diapazóne využiteľná aj pre početnú laickú verejnosť -- čitateľ si po zvládnutí analyzovanej matérie môže sám vytvoriť vlastný názor na oblasť záväzkových vzťahov, čo bolo snahou autora. Dôležitá je i skutočnosť, že publikácia je nadčasová, nakoľko autor rozoberá systematickým spôsobom právne inštitúty súkromného práva, ktoré vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie zostanú nezmenené.