V niektorých regiónoch Slovenska medzi Rómami existuje povera, že bosorky môžu dieťa hneď po narodení matke vymeniť. Že je dieťa vymenené, prejavuje sa napríklad tým, že je nepokojné alebo veľa zíva, že je škaredé, prípadne že stále plače. V takej situácii je možné pokúsiť sa získať vlastné dieťa späť tým, že sa vymenené dieťa dá do vane alebo koryta a bude sa popri opakovaní prosebnej formulky biť veľkou šubou alebo palicou, až kým bosorka pôvodné dieťa nevráti.
To matka spozná podľa toho, že dieťaťu sa vráti normálna farba, neplače a začne sa usmievať. Skutočne praktická predstava, ako utíšiť dieťa! Našťastie, u Rómov neplatí, že by brali všetko vážne a doslovne. Ak tak vôbec niekedy robia. To platí aj o ich duchovnom živote, v ktorom sa zasa nie veľmi odlišujú od náboženských predstáv najmä vidieckej časti majoritnej slovenskej populácie. A asi nie iba tej.

Čomu všetkému sme kedysi verili
Kto si prečíta najnovšiu publikáciu vydavateľstva Chronos Boh všetko vidí, bude mať možnosť vidieť, v čo asi verili naši predkovia pred dvoma či troma generáciami, čo nám aj vďaka svojej izolácii dodnes uchovávajú práve väčšinou na vidieku žijúci Rómovia. Už len mená zostavovateľov a zameranie knihy naznačujú, že kniha nie je jednou z radu módnych publikácií, ktorým sa darí predovšetkým preto, lebo sa nedarí Rómom. Etnológ Arne Mann sa venuje zvyklostiam a kultúre Rómov už dvadsaťpäť rokov a religionista Milan Kováč si už na viacerých výskumoch Indiánov natrénoval, aké je to pozerať na menšinovú (a možno aj trocha archaickú) kultúru ako na jedinečný a veľkej pozornosti hodný fenomén. Spolu s ďalšími siedmimi výskumníkmi urobili vo viacerých regiónoch Slovenska prieskum, ako a v čo vlastne Rómovia veria. Najvýstižnejšie existujúcu podobu ich religiozity vyjadruje rómske porekadlo, ktoré sa stalo aj názvom knihy O Del sa dikhel -- Boh všetko vidí, teda pocit, že ich život sa nepretržite odohráva pred "Božou tvárou". To im vôbec nebráni, ba možno naopak pomáha, aby s náboženským presvedčením nepracovali podľa momentálneho životného rozpoloženia toho-ktorého spoločenstva. Kto zažil rómske bohoslužby, potvrdí ich neuveriteľnú schopnosť kombinovať melódie Michaela Jacksona s textami na oslavu Ježiša Krista, prípadne ich pomerne ľahký prechod od jedného vierovyznania k druhému a nedogmatické, až insitné predstavy o svätých alebo Svätej Trojici. Napríklad jedna celá komunita na východnom Slovensku, pôvodne katolícka, postupne prešla cez vieru Adventistov siedmeho dňa k evanjelickej cirkvi, či ako to charakterizovala jedna Rómka zo Záhoria, "jehovisti, to bola moja materská škôlka, Slovo života -- základná a teraz v Kresťanských zboroch som na vysokej". Práve nové náboženské skupiny mávajú medzi Rómami úspech práve preto, lebo im ponúkajú to, čo v tradičných cirkvách zvyčajne nenachádzajú. Sebaúctu, pocity prijatia a rovnocennosti vo viacerých oblastiach života zo strany "bielych". Väčšina Rómov však stále do kostolov nechodí, ale čo stojí za pozornosť, je skutočnosť, že si svoje vlastné príbytky prerábajú na náhradné kostoly. Aspoň tak to vyzerá podľa výzdoby a všadeprítomných obrázkov a malieb svätých.

Rómom iba modlitby nepomôžu
Túžba zaradiť sa do väčšinovej spoločnosti môže mať aj inú stránku a viesť až k rozbitiu pôvodne jednotného spoločenstva, ako sa to stalo v jednej obci na Záhorí. Tatiana Podolinská ukázala vo výstižne nazvanej časti Boh medzi vojnovými plotmi, ako môže rozdielna konfesionalita viesť k stupňovaniu existujúcich pôvodne iba naťahovačiek medzi rodinami. Je to vlastne pokus o rekonštrukciu toho, ako vznikol na Slovensku plot podobný Berlínskemu múru, ktorý rozdeľuje svety dvoch rodín, ale zároveň aj dvoch vierovyznaní. Nepreniknuteľná frontová línia tvorená bariérou z vlnitého plechu a vysokých drevených lát je zároveň hranicou, ponad ktorú lietajú kamene, nadávky a osočovanie, čo vytvára veľmi podobnú atmosféru ako severoírsky Belfast, kde tiež stoja proti sebe katolíci a protestanti. Záhorácky Belfast je však predsa len na Záhorí. Obe sváriace strany sa postupne obrátili aj proti protestantským misionárom, ktorí v obci pôsobia. A tak sa rodí v obci tretia skupina Rómov, ktorá sa pod spŕškou kameňov z oboch strán spolu s misionármi modlí za nastolenie mieru v dedine. Kto však pozná zhoršujúcu sa ekonomickú situáciu väčšiny Rómov, uzná, že k nastoleniu mieru v takýchto podmienkach iba modlitby nepomôžu.