Benčo: Princíp partnerstva bude dôležitý na získavanie financií

Vedúci delegácie Európskej komisie na Slovensku Eric van der Linden kritizoval Slovensko za zaostávanie v regionálnej politike. Kde sú podľa vášho názoru príčiny tohto zaostávania?
- Regionálna politika sa robila nekoncepčne a nekoordinovane. Vypracovali sa síce nejaké dokumenty, tie ale v praxi neboli podporené zodpovedajúcimi finančnými zdrojmi. Podpory sa dostalo len tým okresom, v ktorých značne vzrástla nezamestnanosť. Príkladom boli verejnoprospešné práce, ktoré dočasne znížili nezamestnanosť o 3 - 4 percentá, ale po ich skončení sa miera nezamestnanosti vrátila na predchádzajúcu úroveň, respektíve sa ešte zvýšila. Boli to nekoncepčné programy, ktorým chýbala akákoľvek iná podpora. Napríklad ministerstvo hospodárstva mohlo súbežne s verejnoprospešnými prácami realizovať nejaké podporné programy pre malých a stredných podnikateľov. To tam chýbalo.
Nemáme vraj dostatok odborníkov regionalistov.
- To je skutočne problém. Chýbajú nielen v regiónoch, ale aj na Ministerstve výstavby a regionálneho rozvoja SR, je tu vysoká miera fluktuácie. Keď si aj vyškolia nejakých pracovníkov a pošlú ich na stáže do krajín EÚ, pri návrate domov sú ich platy také nízke, že radšej odchádzajú do súkromného sektora. Začínajú vznikať prvé firmy na prípravu projektov a pokiaľ viem, majú záujem o týchto vyškolených pracovníkov. Už aj v Prešovskom kraji navštevujú tieto firmy starostov obcí a ponúkajú im svoje služby pri spracovaní projektov. Pri súčasnom značnom nedostatku informácií o fondoch Európskej únie je to zatiaľ asi jediná cesta prípravy projektov v regiónoch.
Informovanosť o možnostiach získať prostriedky z EÚ je v regiónoch veľmi nízka.
- Ako som už spomínal, je to v prvom rade nedostatok skúsených odborníkov, ktorí by skutočne rozumeli tomuto zložitému systému tvorby rozvojových programov, plánovania a písania projektov. Podľa môjho názoru aj ministerstvo má svoju mieru zodpovednosti v tom, že dostatočne nevyužilo "twinningových" expertov (experti na regionálny rozvoj z krajín Európskej únie), ktorí pomáhajú pri príprave dokumentov. Možno sa na ministerstve mali zamyslieť nad tým, či by títo experti nemali byť v regiónoch, napríklad na VÚC. Tam mohli pôsobiť na odboroch regionálneho rozvoja, aby im pomohli pri príprave plánov strategického rozvoja. Chýbalo mi pôsobenie ministerstva v regiónoch. Do istej miery nastali i rozpory medzi ministerstvom a regionálnymi rozvojovými agentúrami, keď obmedzili finančný tok do týchto agentúr. Došlo tu pritom k určitému konfliktu záujmov. Ministerstvo prezentovalo agentúry ako styčný bod - miesta, ktoré budú šíriť informácie a pomáhať pri tvorbe projektov. Tie sú však nútené formou projektov zháňať financie na vlastné prežitie.
Zaostávanie Slovenska sa prejavilo i v tom, že len teraz sa realizujú projekty Phare 2000.
- Predĺženie termínov možnosti čerpania bolo politickou záležitosťou. To však nemôže trvať večne. Bude potrebná aktivita všetkých, od starostov počnúc a vládou končiac. Chápem, že starostovia či podnikatelia majú dosť vlastných problémov, nie aby sa ešte učili písať projekty. Myslím si však, že je našou chybou istý individualizmus a neschopnosť spájať sa do väčších celkov. Európska komisia práve presadzuje projekty, ktorých účinnosť bude mať dosah na väčší región a väčšiu skupinu ľudí. Zodpovedná inštitúcia nemôže posudzovať 20-tisíc projektov s dosahom na nízko početnú cieľovú skupinu, a preto je snaha, aby sa obce a podnikatelia spájali a vytvárali združenia a snažili sa riešiť problém celého regiónu.
Ako vnímate v tejto súvislosti aktivitu vyšších územných celkov?
- Vidím tu určité zlyhanie vyšších územných celkov. Dá sa chápať, že odbory regionálneho rozvoja sa len rozbiehajú, ale podľa mňa mali vyvíjať väčšiu aktivitu smerom k starostom a podnikateľom a motivovať ich k vzniku väčších celkov (združení), respektíve ak už existujú, dôslednejšie s nimi spolupracovať. Ak si pozriete internetovú stránku susedných poľských vojvodstiev, nájdete tam databázu projektov, ktoré podporuje regionálna samospráva. Ak v danej databáze nájde obec alebo podnikateľ projekt, ktorý by riešil aj ich problém, môže sa do tohto projektu zapojiť. Regionálna samospráva potom môže podať jeden veľký projekt za celý región. Toto mi napríklad v prešovskom VÚC chýba. Podobná situácia je pravdepodobne i v ostatných regiónoch. Nedávno odznela v médiách informácia, že Prešovský a Košický kraj nedostali z fondu ISPA ani euro. Žiaľ, je to pravda a je to spôsobené práve tým, že nemal kto urobiť projekt.
Stále je tu však už spomínaný problém nedostatku odborníkov a špecialistov pre regionalistiku.
- Mesto Prešov, napríklad, vytvorilo odbor strategického plánovania, kde má zatiaľ troch ľudí, ktorí už pripravujú prvé projekty. Zároveň množstvo programov a aktivít mesta vyžaduje nejakú špecializáciu v rámci tvorby projektov. Teda pracovníka, ktorý sa bude venovať len procedúram nevyhnutným pre tvorbu projektu, povedzme, napríklad, z kohézneho fondu. Treba si uvedomiť, že existujú štyri štrukturálne fondy. Mnohí ani nevedia, aké sú to štrukturálne fondy. Okrem nich existuje viacero ďalších iniciatív a programov Európskej únie na podporu regionálneho rozvoja. Napríklad naša spoločnosť (SFPA) sa zaoberá špecifickou oblasťou - zahraničnou politikou. Aj my máme niekedy problém orientovať sa v tom množstve programov Európskej únie. Máme pracovníka, ktorý sa venuje len činnosti vyhľadávania možných zdrojov pre naše projekty. Je to však veľmi náročný proces. Aj obce a mestá si musia uvedomiť, že budú musieť investovať do ľudí, ktorí budú pracovať na tvorbe projektov. Dnes je najdôležitejšie obdobie, kedy by obce a mestá mali týchto ľudí identifikovať, podchytiť a nejakým spôsobom i zaviazať, aby pre mesto či vyšší územný celok pracovali. Možno by väčšie mestá ako sú Prešov, Poprad, Humenné a Bardejov, mali spoločne uvažovať o tom, ako vytvoriť tím ľudí, ktorý bude robiť projekty pre celý región, respektíve pre jednotlivé mikroregióny, či obce.
Regionálnej politike určite neprospieva, že na Slovensku viazne komunikácia medzi centrálnymi orgánmi a regionálnou úrovňou.
- Kým nenastane vzájomná výmena informácií a skúseností, a kým sa nebude diskutovať o riešení problémov medzi centrálnou a regionálnou úrovňou, potom len veľmi ťažko budeme získavať zdroje z Európskej únie a problémy sa budú zložito riešiť. Napokon i Európska komisia presadzuje princíp partnerstva. Spomeniem len spôsob vypracovania Národného rozvojového plánu, keď regionálne inštitúcie mali veľmi krátky čas na vyjadrovanie sa k jednotlivým častiam plánu. Po schválení Národného a rozvojového plánu v Bruseli sa budú presadzovať tie priority a teda tie projekty, ktoré patria k prioritám v Národnom rozvojovom pláne. Znamená to, že získavať prostriedky na rozvoj oblastí, ktoré nie sú spomenuté v Národnom rozvojovom pláne bude problematickejšie, keďže financie pôjdu na ciele zahrnuté v národnom pláne. Je dôležité už teraz diskutovať a presadzovať myšlienky, ktoré považujú regióny za prioritné, aby boli zahrnuté do plánu na roky 2007 až 2013.