Tento akademický rok ste prvýkrát prijali študentov na bakalárske štúdium bez skúšok. Čo vás k tomu viedlo?
Poviem to tak, že vzhľadom na demografickú krivku si momentálne vyberať nemôžeme, pokiaľ ide o počty prijatých študentov, musíme si však vyberať, pokiaľ ide o to, kto sa stane naším absolventom.
Prečo?
Kvôli peniazom. Ideálne by bolo, keby sme si zobrali len najlepších, na základe skúšok. Zobrali by sme napríklad 200, 250 študentov, aby sme im vedeli zabezpečiť individualizovaný prístup. Po pár rokoch by sme riskovali enormné zníženie rozpočtu a následné prepustenie našich učiteľov, čo je neakceptovateľné. Efekt individualizácie by sa tak stratil a navyše by sme museli zrušiť množstvo zaujímavých špecializovaných predmetov.
Koľko študentov ste teda v septembri prijali?
Na bakalársky študijný program sme mali prihlásených 689 uchádzačov v dennej forme štúdia a 192 uchádzačov v externej forme štúdia. Ak by ich bolo viac, boli sme pripravení vyselektovať najlepších písomnými testami. Kapacita prvého ročníka, pri ktorej to vieme systémovo zvládnuť, je v dennej forme štúdia zhruba 500 prvákov. Zobrali sme ich všetkých s tým, že ich nastúpi menej, čo sa aj potvrdilo a nastúpilo ich v dennej forme štúdia 403. Môžem však povedať, že ich počet bude klesať, keďže máme v priemere pomerne veľa vylúčených študentov. Predpokladám, že štvrtina z tohto „revolučného“ ročníka neprejde prvým semestrom. Kiež by som sa mýlil a všetci naši študenti boli nadmieru šikovní.
Platí teda staré známe: čím viac študentov fakulta prijme, tým sa má lepšie?
Z pohľadu financií by bolo najlepšie, ak sme zobrali všetkých hlásiacich sa študentov a následne ani nikoho nevyhadzovali. To však nemôžeme z pochopiteľných dôvodov pripustiť a o takomto riešení sme nikdy neuvažovali ani teoreticky. Nielenže by to znížilo náš kredit, navyše by sme do praxe púšťali nekvalitných ľudí. A naším základným cieľom je, naopak, zvýšiť náročnosť štúdia, jednak aby sa celkovo zvýšila kvalita slovenského právneho prostredia a jednak aby naši absolventi boli v praxi čoraz žiadanejší.
Ako je teda fakulta financovaná?
Jedným z faktorov, ktorý ovplyvňuje financovanie, je počet študentov. Približne od začiatku tisícročia má však štúdium práva najnižší koeficient ekonomickej náročnosti spomedzi všetkých odborov. Dokonca aj podobné odbory ako sociálna práca či verejná správa majú viac. Dnes to znamená, že živoríme a nemôžeme sa napríklad ani personálne posilniť. Spomedzi trinástich fakúlt Univerzity Komenského je práve naša druhá najchudobnejšia, ak vezmeme do úvahy priemerný plat jej zamestnancov.
Dá sa to zvrátiť?
My sa spolu s ďalšími právnickými fakultami o zvýšenie spomínaného koeficientu snažíme dlhšie, dokonca nám pomoc verejne sľúbil pred rokom a pol aj predseda vlády. Zatiaľ sa v tomto smere nič nedeje. Čiastočne nám však pomohla jednorazová dotácia na klinické vzdelávanie.
Ako hodnotíte dnešných študentov práva? Platí, že sa väčšina absolventov rozhoduje pre právo preto, že ich nebaví matematika?
Dnešná mladá internetová generácia je zvyknutá, že sa jej učiť nechce. Chce všetko riešiť len svojimi schopnosťami, a nie učením. Náš systém jej to aj čiastočne umožňuje, pretože chceme študentov naučiť myslieť analyticky a synteticky a vytvárať prakticky použiteľné výstupy. To však neznamená, že nepotrebujú vedieť vôbec nič naspamäť, je nevyhnutné mať aj určitú mieru teoretických poznatkov a praktických postupov v hlave. Na druhej strane, memorovanie zákonov, ako to bolo v minulosti, by nemalo žiaden význam. Musím však povedať, že máme veľa ambicióznych študentov s veľkou schopnosťou napríklad v rámci mobilít presadiť sa aj v zahraničí a následne sa uplatniť na zaujímavých pozíciách v praxi. Schopnosť alebo neschopnosť byť dobrý v matematike nie je pre právnika rozhodujúca. Ak nemá schopnosť rozumieť právnym pravidlám a ich jednotlivým „odtieňom“ vo vzájomných súvislostiach, bude sa v praxi trápiť.
Čo tým myslíte? Súvisí to s tým, že ste zaviedli na fakulte možnosť používať na skúškach zákony?
Áno, od roku 2015 môžu naši študenti pri všetkých typoch skúšania, zatiaľ okrem štátnych skúšok, používať nekomentované právne predpisy, to znamená len holý text zákona.
Ako potom prebiehajú na fakulte skúšky?
Sú koncipované tak, že študent má pred sebou simulovaný právny prípad, pričom hodnotíme nielen jeho riešenie, ale aj postup. Dôležité je aj to, ako dokáže študent jednotlivé ustanovenia predpisov a predpisy spolu prepájať a formulovať odôvodnenia.
Nie je to predsa len pre študentov schodnejšia cesta, ako prejsť skúškovým obdobím?
Bola tu veľká obava, že sa naši študenti na skúšky nepripravia a zákon len obkecajú a nejako tie prípady aj vyriešia. My sme však prípady nastavili tak, aby neboli vôbec jednoduché. To sa odrazilo aj na tom, že počty neúspešných študentov na skúškach v globále narástli. Zmyslom nie je štúdium uľahčiť, ale, naopak, sprísniť ho a pritom sa zamerať na podporu tvorivého prístupu študentov.
Je cieľom, aby aj výučba bola čo najviac praktická?
Áno, už od budúceho akademického roka plánujeme veľkú reformu štúdia. Bakalárske štúdium by bolo zamerané na národné právo a na jednoduchšie právne simulácie vrátane prvých foriem klinického právnického vzdelávania, ako sú napríklad rozhovory s klientom. V magisterskom štúdiu by sme mali už dve línie, kde by už študenti absolvovali praktickú výučbu spojenú s našimi právnymi klinikami, ktoré prepájajú štúdium s praxou, ide napríklad o medzinárodné súťaže v simulovaných súdnych sporoch či o Študentskú právnu poradňu, ktorú sme otvorili po dohode so Slovenskou advokátskou komorou. Jednou z línií by bola slovenská jazyková mutácia, zameraná najmä na interdisciplinárne riešenia značne zložitých prípadov, druhá bude plne v anglickom jazyku. V angličtine by sa študenti učili len právo Európskej únie a medzinárodné právo, nie slovenské právo v tradičnom zmysle, teda ich vecná použiteľnosť v zahraničí, ale aj v nadnárodných firmách by značne stúpla.
Išlo by stále o odbor práva alebo o jeho špecializáciu? V zahraničí sú totiž špecializácie pomerne bežné. U nás sa dá študovať len „všeobecné“ právo.
Stále by išlo o právo. Študenti si však budú môcť v anglickej mutácii vybrať predmety, ktorými sa zamerajú na určité právne odvetvie, buď medzinárodné obchodné právo, alebo právo využiteľné prednostne pri práci v medzinárodných a európskych inštitúciách, respektíve v diplomatickom styku. Určité možnosti špecializácie budú aj v slovenskej jazykovej mutácii.
Spomínali ste približne sedem stoviek prihlášok na tento akademický rok. V minulosti ich bolo o poznanie viac. Klesá záujem o štúdium práva na Slovensku?
Záujem klesá vo všetkých odboroch. Ak je menší počet absolventov stredných škôl, ťažko očakávať vyšší záujem. Za posledné dva roky však máme nárast celkového počtu študentov a medziročne sme mali aj nárast počtu prihlásených uchádzačov.
Prečo odchádza čoraz viac absolventov stredných škôl do zahraničia, hlavne na české právnické fakulty?
Na Slovensku sa stále porovnávame s krajinami, ktoré sa nám zdajú byť z nejakého hľadiska vyspelejšie, a to bez ohľadu na to, či to tak je alebo nie. To by bolo dobré, keby nás to motivovalo priblížiť sa im. Je to však naopak, Slovák sa však radšej rozhodne ísť do Brna či do Prahy, aby dokázal sám sebe, ako sa vie etablovať v cudzom štáte.
Nemôže za negatívne vnímanie kvality právnických fakúlt na Slovensku aj ich počet?
U nás je šesť fakúlt, v Česku štyri. Ak zohľadníme počet obyvateľov, je to výrazný nepomer. Výsledkom tohto stavu je to, že u nás nie sú absolventi stredných škôl dostatočne motivovaní, keďže vedia, že na niektorú fakultu ich určite vezmú.
A čo spoplatnené vysokoškolské štúdium? Nebola by to cesta, ako skvalitniť celý systém?
S tým nesúhlasím. Mladí ľudia by sa viac starali o to, ako sa sociálne zabezpečiť, keďže by potrebovali ďalšie peniaze na školné, menej by sa venovali štúdiu. Myslím, že by to dokonca negatívne ovplyvnilo aj demografický vývoj, zoberte si, koľko začínajúci mladý človek platí napríklad za hypotéky. Je to jeden z faktorov, ktorý spôsobuje odklad zakladania rodiny. A čo keby sa k tomu pridalo splácanie pôžičiek za školné? Na Slovensku nemáme natoľko vysoké platy.
V októbri minulého roka fakulte vrátili traja ocenení pamätné medaily preto, lebo fakulta honorovala aj osoby, ktoré za minulého režimu či počas mečiarizmu predstavovali štátnu moc. Vy ste im v stanovisku odkázali, že tomuto kroku nerozumiete. Ako ste to mysleli?
Ja som sa s týmito ľuďmi osobne stretol, problém sme si vysvetlili a vzájomne očakávame ďalšiu spoluprácu. Musím povedať, že ak sme oceňovali ľudí zvonku, brali sme do úvahy ich zásluhy nielen za pomoc fakulte, ale aj to, akým spôsobom v práve pôsobia. Na druhej strane, ak sme rozhodovali o ocenení ľudí zvnútra fakulty, brali sme do úvahy len ich pomoc pre našu fakultu. To sa týkalo tak bývalého dekana Colotku, ako aj pani profesorky Tóthovej a docenta Cupera.
Napadlo vám ešte pred odovzdávaním medailí, že niekomu môže ocenenie týchto mien prekážať?
Paradoxne ma na to zopár ľudí upozornilo. Ja som si však myslel, že pôsobenie fakulty má ľudí spájať, a nie rozdeľovať.
Kto je Eduard Burda
Eduard Burda nahradil vo februári 2015 v kresle dekana Právnickej fakulty Univerzity Komenského Pavla Kubíčeka. Eduard Burda sa narodil v roku 1981, od novembra 2007 pôsobil ako asistent, neskôr odborný asistent a od roku 2014 ako docent na Katedre trestného práva, kriminológie a kriminalistiky Právnickej fakulty UK v Bratislave.