Podnikateľská činnosť subjektov je v praxi neoddeliteľne sprevádzaná určitým podnikateľským rizikom. Ak by sa s podnikaním nespájalo riziko, podnikať by chcel každý a každý by bol zrejme aj úspešný. Lenže podnikanie je založené na súťaživosti a tomu, kto prehráva, hrozí bankrot. A práve hrozba potenciálneho bankrotu je imaginárnym vyjadrením podnikateľského rizika. Zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní (ZKV) v znení neskorších predpisov používa v súvislosti s nepriaznivou ekonomickou situáciou dlžníka pojem úpadok. Podnikateľský subjekt je v úpadku vtedy, ak má viac veriteľov a nie je schopný 30 dní po lehote splatnosti plniť svoje záväzky. Fyzická osoba, ak je podnikateľom, a právnická osoba je v úpadku aj vtedy, ak je predlžená. V stručnosti je teda možné konštatovať, že úpadok je označenie pre nepriaznivú ekonomickú situáciu dlžníka, pre ktorú sú príznačné predlženie alebo insolventnosť.
ZKV umožňuje tri základné spôsoby riešenia situácie dlžníka, ktorý je v úpadku: prostredníctvom konkurzu, núteného vyrovnania v rámci konkurzného konania alebo vyrovnaním mimo konkurzného konania. K riešeniu úpadku konkurzom možno len stručne poznamenať, že cieľom konkurzu je speňaženie majetku dlžníka a jeho následné použitie na uspokojenie pohľadávok veriteľov pri dodržaní stanoveného poradia uspokojovania. Treba pripomenúť, že riešenie úpadku dlžníka konkurzom nie je najoptimálnejším riešením z hľadiska záujmov zúčastnených subjektov, a to predovšetkým z dôvodu určitej procesnej náročnosti a zdĺhavosti.
Nútené vyrovnanie v rámci konkurzného konania
Nútené vyrovnanie v rámci konkurzného konania je predmetom § 34 a nasl. ZKV. Základným rozdielom oproti riešeniu úpadku dlžníka vyrovnaním mimo konkurzného konania, kde riešenie úpadku týmto spôsobom je iniciované v prvom rade dlžníkom, nútené vyrovnanie možno charakterizovať ako krok úpadcu podmienený predchádzajúcou aktivitou jeho veriteľov. Stručne teda možno poznamenať, že nútené vyrovnanie predstavuje jeden z potenciálnych smerov, ktorým sa konkurzné konanie môže uberať. Je však potrebné zároveň konštatovať, že takýto postup sa naďalej v praxi aplikuje len veľmi zriedkavo.
Nútené vyrovnanie v rámci konkurzného konania predstavuje inštitút vyrovnania záväzkov, ktorý môže byť pre dlžníka zaujímavý najmä z toho dôvodu, že narastie pravdepodobnosť uchovania podniku prípadne časti majetku dlžníka tým, že uspokojí všetkých svojich veriteľov len čiastočne. Pre veriteľov sa môže tento spôsob riešenia úpadku aplikovať výhodne najmä vtedy, keď existuje záujem veriteľov o reštrukturalizáciu podniku, prípadne pružnejšie uspokojenie časti ich pohľadávok. Návrh na nútené vyrovnanie môže podať dlžník najskôr po ukončení prieskumného pojednávania s uvedením jeho návrhu, v akom rozsahu mieni uspokojiť pohľadávky veriteľov. Predpokladom potvrdenia núteného vyrovnania súdom je súhlas väčšiny konkurzných veriteľov prítomných alebo zastúpených na pojednávaní, ktorí včas prihlásili svoje pohľadávky a ktorých hlasy predstavujú viac ako tri štvrtiny všetkých prihlásených pohľadávok.
Vyrovnanie mimo konkurzného konania
Návrh na vyrovnanie mimo konkurzného konania môže podať len ten dlžník, pre ktorého je príznačný nie zanedbateľný majetok a insolventnosť alebo predlženosť, ako aj existencia viac ako jedného veriteľa. Ak dlžník nespĺňa aspoň jednu z týchto podmienok, nie je oprávnený podať návrh na vyrovnanie. V danom prípade vyrovnacie konanie nie je súčasťou konkurzného konania. Využitie inštitútu vyrovnania mimo konkurzného konania je možné chápať ako poslednú možnosť dlžníka odvrátiť hroziaci konkurz na jeho majetok. Návrh je prípustný s za podmienkou, ak ešte nebol vyhlásený konkurz. To znamená, že ak veritelia podajú návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka, dlžník môže po doručení návrhu zareagovať návrhom na vyrovnanie mimo konkurzného konania. O tomto návrhu rozhodne súd. Nezanedbateľnou výhodou vyrovnania mimo konkurzného konania je skutočnosť, že tento spôsob vyrovnania záväzkov na rozdiel od konkurzu, resp. núteného vyrovnania nedeterminuje vznik prekážky v ďalšom prevádzkovaní živnosti v zmysle § 8 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v z. n. p.