Ak je na chodníkoch poľadovica alebo je cestička popri bytovke pokrytá neodhrabaným snehom, určite sa pýtate, komu to dať za vinu. Zdalo by sa, že odpoveď je jasná. Zodpovednosť má byť predsa na strane vlastníkov chodníkov, a tými sú vo veľkej väčšine obce. To v ich rukách sú pozemné komunikácie, teda aj chodníky. S obecnou zodpovednosťou to však nie je také jednoduché.
Do troch metrov a hotovo!
Prečo to nie je jednoznačné? Po predošlom režime sme totiž zdedili zákon, ktorý – naopak – povinnosť čistiť chodník prisudzuje majiteľom nehnuteľností v jeho blízkosti. Čiže napríklad vlastníkom paneláka alebo trebárs rodinného domu. Zákon totiž hovorí, že vlastníci nehnuteľností musia zabepečiť, aby chodník alebo cesta pre peších boli do vzdialenosti troch metrov od ich pozemku upratané. Komunikácie tak nesmú byť pokryté snehom a pri námraze zákon navyše ukladá povinnosť chodník alebo cestu slúžiacu na verejnú dopravu aj posypať. Okrem toho, že vlastníci povedzme bytovky zodpovedajú za škodu, ktorá môže chodcovi nastať hoci len pošmyknutím a pádom na klzkom povrchu, môžu dostať aj pokutu za svoje nekonanie.
Rozpor vlastníkov
„Chodníkovú klauzulu" v zákone viackrát verejne napadla aj ombudsmanka Jana Dubovcová. Tvrdí, že takáto právna úprava nedbá na základnú zásadu vlastníckeho práva, a tou je nutnosť starať sa o svoje vlastníctvo – v tomto prípade sa teda majú starať o chodníky obce, nie majitelia domov. Rovnako sa vyjadarujú aj ďalší právnici.
„Prenesenie povinnosti a zodpovednosti na iný subjekt – nevlastníka (teda na majiteľov nehnuteľností, a nie na majiteľov chodníkov - pozn. red.) je v príkrom rozpore so základnou zásadou civilného práva,“ prízvukuje advokát Milan Ficek. Čo je ešte horšie, v našich končinách navyše platí aj takzvaná absolútna objektívna zodpovednosť. Čo to znamená? „To, že ak aj vlastník priľahlého pozemku škodu nezaviní, bude za ňu zodpovedať bez možnosti sa akokoľvek oslobodiť,“ vysvetľuje advokát.
Ako je to v iných štátoch
Podobne ako slovenský zákon to rieši aj rakúsky zákon o pozemných komunikáciách. Podľa neho sú vlastníci nehnuteľností v obci povinní zabezpečiť, aby boli chodníky do troch metrov od ich pozemku schodné a odhrnuté. Na druhej strane v susednom Česku povinnosť „nevlastníkov“ starať sa o chodníky odstránili už v roku 2009.
Český zákon sa tak priklonil k úpravám, aké sú bežné napríklad vo Švajčiarsku, Veľkej Británii či v Holandsku. Všade tam je zaužívané, že povinnosť starať sa o čistotu chodníkov, ako aj zodpovednosť za škodu je na strane ich vlastníkov – predovšetkým na miestnej samospráve.
Existujú však aj štáty, kde je časť povinnosti na pleciach vlastníkov priľahlých nehnuteľností, avšak nie v takom rozsahu ako u nás. Aj vtedy je to spravidla len na základe zmluvy, teda so súhlasom nevlastníka chodníka, pričom nie je vylúčená ani určitá forma odplaty.