Moderná spoločnosť zvláda štiepenie atómu plutónia, dokáže vyklonovať ovcu, zmierniť či vyliečiť mnohé choroby. Za všetky tieto vymoženosti vďačí vede, ktorá nám dosiaľ odkryla množstvo záhad a vyriešila veľa problémov. To však neznamená, že pred ňou už žiadne problémy nestoja. Naopak, nový objav so sebou často prináša otázky morálneho charakteru, ktoré daný vedecký odbor nie je schopný riešiť sám. Je etické a zodpovedné vyrobiť atómovú bombu? Prečo klonujeme ovce, keď zároveň zabíjame veľryby? Kto určí rozdiel medzi zdravým a chorým jedincom?
Sharon Duchesneová je šťastná. Jej novorodený syn Gauvin takmer nič nepočuje. "Chlapec má nepatrné zvyšky sluchu v pravom uchu, na ľavé nepočuje vôbec," povedali jej po sérii vyšetrení lekári. Prečo táto informácia, ktorá by väčšinu ľudí urobila nešťastnými, tridsaťročnú Američanku, naopak, potešila?
Hrdí na svoj hendikep
Asi jedna desatina populácie má väčšie či menšie problémy so sluchom a drvivá väčšina z nich to vníma ako hendikep. Približne každý tisíci nepočujúci však svoju hluchotu nechápe ako postihnutie, ale ako životnú výsadu. Títo ľudia sa sami označujú za Nepočujúcich s veľkým N a považujú sa za nositeľov jedinečnej "hluchej kultúry". Vyžadujú, aby ich väčšinová spoločnosť vnímala ako napríklad príslušníkov národnostných menšín. Sú na seba hrdí a chcú, aby ich hluchú kultúru prevzali aj ich deti.
Rovnakú túžbu mala aj Shanon. Pre umelé oplodnenie na klinike si preto zvolila spermie rodinného priateľa, v ktorého rodine sa hluchota dedí už v piatej generácii. Aj tak sa počas celého tehotenstva bála, že jej dieťa bude predsa len počuť. "Porodiť počujúce dieťa? To by bol šok. Dieťa je božie požehnanie, ale nepočujúce dieťa je dvojnásobné požehnanie," povedala prvorodička novinárom. Je si totiž istá, že dokáže lepšie vychovať nepočujúce dieťa, než potomka s nepoškodeným sluchom. Jej syn sa asi nestane spevákom, matka je však presvedčená, že mu príslušnosť k hluchej kultúre neuzatvára prevažnú väčšinu životných dráh.
Chceme supermanov?
Prípad Gauvin rozvíril v amerických médiách horlivú diskusiu, pretože Sharon Duchesneová sa netajila okolnosťami, za ktorých bol jej syn počatý. Odborníci na lekársku etiku pripúšťajú, že je to len vrchol ľadovca, ukrytého vo vodách mlčania. Matky, hlásiace sa k Nepočujúcim s veľkým N, vraj neraz podstúpia umelé prerušenie tehotenstva vo chvíli, keď sa dozvedia, že ich dieťa by mohlo počuť. Podľa informácií amerických médií sa matka o syna vzorne stará a vytvára mu dobré podmienky pre život. Nedala mu však vybrať, či chce alebo nechce počuť. Má na to právo?
Väčšina ľudí sa pravdepodobne zhodne na tom, že priviesť na svet zámerne postihnuté dieťa nie je etické. Na druhej strane veľa ľudí odmieta liečbu dedičných chorôb metódami génového inžinierstva, pretože sa boja vízie geneticky zdokonalených supermanov. Aj o Gauvinovom narodení informovali médiá zavádzajúcimi titulkami: "Génové inžinierstvo sa nám vymklo z rúk!" To však svedčí len o tom, že mnohým novinárom unikajú skutočne aktuálne problémy. Gauvin sa narodil s postihnutým sluchom len preto, že si to želala jeho nepočujúca matka. Tá si cielene vybrala pre oplodnenie spermie muža s dedičnou sluchovou poruchou a génoví inžinieri tu do hry vôbec nevstúpili. Na to, aby sme deťom úmyselne ublížili, výsledky modernej vedy nepotrebujeme.
Možno nie sú tak ďaleko časy, že sa budeme vážne zaoberať otázkou, či máme urobiť cielený zásah do dedičnej informácie dieťaťa a zaistiť mu odolnosť proti AIDS, rakovine alebo infarktu. Naše rozhodovanie bude o to zložitejšie, o čo usilovnejšie budeme pred morálnymi otázkami strkať hlavy do piesku alebo ich odbíjať poukazom na to, že žijeme v modernej dobe, a nie v temnom stredoveku.