V Európskej únii sa diskutuje formou tzv. otvorenej metódy koordinácie. Zameriava sa najmä na fiškálne aspekty dôchodkovej politiky na národnej úrovni. Členské krajiny predložili v roku 2002 svoje národné správy o dôchodkovej stratégii, na základe ktorej bola vypracovaná Spoločná správa komisie a rady o primeraných a udržateľných dôchodkoch. Slovensko, podobne ako ďalšie nové členské štáty únie, predloží svoju správu na budúci rok. Týmto sa zapojí do vyhodnocovacieho systému príslušných orgánov Európskej únie. Plány vývoja v oblasti dôchodkov z hľadiska fiškálnej politiky sú už premietnuté do Konvergenčnej správy Slovenska predloženej Európskej komisii. Tá sa vyhodnocuje z hľadiska dohodnutých smerov celkovej ekonomickej politiky (BEPGs).
Podiely dôchodkových pilierov na príjmoch
Dôsledky sociálnej politiky sú širšie ako hranice jednotlivých štátov. Na dôchodky sa v súčasnosti v celej únii vynakladá 10 percent HDP. Už spomínaná Spoločná správa o dôchodkoch posudzuje stav dôchodkového zabezpečenia v 15 krajinách EÚ. Väčšina dôchodkov - až 86 percent - pochádza z prvého alebo zo základného piliera. Druhý pilier tvoria súkromné a zamestnanecké systémy. Podieľajú sa na príjmoch z dôchodkov rôzne - 10 až 25 percentami v Belgicku, Luxembursku a vo Švédsku, 25 až 30 percentami v Írsku a Dánsku a 40 percentami vo Veľkej Británii a v Holandsku. Tretí pilier tvorí doplnkové poistenie a životné poistky. Správa upozorňuje na čoraz väčší význam súkromných zdrojov.
Kritériá systémov
V rámci jednotlivých pilierov sa dôchodkové systémy delia podľa nasledujúcich kritérií:
- rozsahu (všetci občania, občania s trvalým pobytom alebo skupiny podľa druhu pracovnej činnosti),
- dobrovoľnosti (povinný/nepovinný systém),
- financovania (priebežné alebo kapitálovo rezervné),
- vzťahu príspevkov a dávok (dávkovo definovaný tzv. DB systém a príspevkovo definovaný tzv. DC systém),
- zloženia dávok (jednozložková, dvojzložková, minimálny dôchodok a pod.),
- daňového zvýhodnenia,
- či je systém štátny, verejný alebo súkromný.
Vzťah troch pilierov môže byť v jednotlivých krajinách rôzny. Obvykle je prvý pilier základný a ďalšie piliere ho dopĺňajú. Niekedy môže druhý pilier nahradiť časť alebo aj celý základný pilier. Vo Veľkej Británii je možnosť zvoliť si štátny systém, zamestnanecký alebo individuálny. Reformným trendom v krajinách EÚ je zavádzanie priebežne financovaného príspevkovo definovaného dôchodkového systému (NDC), ktorý bol vyvinutý vo Švédsku a v určitých modifikáciách sa uplatňuje v Taliansku, Lotyšsku a Poľsku.
Dosah na rozpočet
Dôvodom reforiem všade vo svete sú najmä vysoké rozpočtové náklady súčasných systémov a starnutie obyvateľstva. Kým výdavky na dôchodky v mimoeurópskych krajinách OECD - v USA, Japonsku, Kanade, Kórejskej republike, Austrálii a na Novom Zélande - tvoria v priemere 5,3 percenta HDP, výdavky na dôchodky v 15 krajinách Európskej únie pred rozšírením boli dvojnásobné - 10,4 percenta HDP.
Nízke výdavky má Írsko (4,6 percenta HDP) a Veľká Británia (5,5 percenta HDP), kým Taliansko (14,7 percenta HDP) a Rakúsko (14,2 percenta HDP) majú najvyššie výdavky na svete. Nové členské krajiny majú vysoké výdavky, a to pri celkovo nízkych príjmoch obyvateľstva. Najvyššie sú v Poľsku a Slovinsku. V nových členských krajinách sa v porovnaní s ostatnými členmi Európskej únie očakáva aj rýchlejšie starnutie obyvateľstva.
Svetová banka zistila, že odlišnosti jednotlivých krajín vo výdavkoch vznikajú najmä v dôsledku rozdielnej kombinácie verejných a súkromných systémov.
Na základe odhadu Výboru ekonomickej politiky (EPC) sa náklady na dôchodky v EÚ do roku 2040 zvýšia v priemere len o 3,2 percenta (na 13,6 percenta). Za priemerom sa však skrýva veľmi odlišný vývoj v jednotlivých krajinách. Vo Veľkej Británii budú výdavky ďalej klesať z 5,5 na 4,4 percenta HDP, ale v Španielsku sa zdvojnásobia, a to z 12,6 na 24,8 percenta HDP. Veľmi vysoký nárast verejných výdavkov na dôchodky je odhadovaný pre Grécko (12,2 percenta HDP do roku 2050). Vo väčšine krajín sú tieto nárasty v rozmedzí 3,7 až 7,9 percenta. Nízke výdavky vo Veľkej Británii a v Írsku súvisia s tým, že verejné systémy poskytujú len minimálnu dôchodkovú dávku a doplnkové dávky sa vyplácajú prostredníctvom súkromných systémov. V Írsku je navyše relatívne nízky pomer dôchodcov k pracujúcemu obyvateľstvu.
V tých nových členských krajinách, kde už prebieha dôchodková reforma, sa odhaduje len veľmi mierny dosah na budúce rozpočty (Poľsko, Maďarsko, Estónsko a Lotyšsko). V krajinách, kde sa o reformách len diskutuje - v Česku, v Slovinsku a na Cypre - sú odhady výrazného nárastu rozpočtových výdavkov.
Výdavky na dôchodky v percentách HDP v roku 2001 | |
Taliansko | 14,7 |
Rakúsko | 14,2 |
Grécko | 13,3 |
Francúzsko | 13,2 |
Nemecko | 13,1 |
Holandsko | 12,9 |
EU 12 | 12,8 |
EU15 | 12,5 |
Ve?ká Británia | 11,8 |
Slovinsko | 11,7 |
Švédsko | 11,4 |
Portugalsko | 11,4 |
Belgicko | 11,2 |
Fínsko | 10,9 |
Dánsko | 10,7 |
Luxembursko | 10,1 |
Španielsko | 9,7 |
Malta | 9,4 |
Ma?arsko | 8,9 |
Slovensko | 7,2 |
Írsko | 3,7 |
Zdroj Eurostat: Dôchodky v Európe: výdavky a príjemcovia (Statistics in Focus 8/2004) |
Dôchodkové rezervné fondy EÚ- 15 k prvému pilieru v percentách HDP | ||
Krajina | Rok | Rezervy |
Belgicko | 2001 |
0,5 |
Dánsko | 2000 |
25,0 |
Fínsko | 2001 |
55,0 |
Francúzsko | 2002 |
0,8 |
Grécko | 2001 |
0,0 |
Holandsko | 2001 |
3,0 |
Írsko | 2001 |
8,0 |
Luxembursko | 2002 |
22,0 |
Nemecko | 2001 |
0,0 |
Portugalsko | 2001 |
3,0 |
Rakúsko | 2001 |
0,0 |
Španielsko | 2001 |
29,0 |
Švédsko | 2001 |
29,0 |
Taliansko | 2001 |
0,0 |
Veľká Británia | 2001 |
0,0 |
Zdroj: Národné strategické správy EU-15 | ||
Zdroj Eurostat: Dôchodky v Európe: výdavky a príjemcovia (Statistics in Focus 8/2004) |
Dlhodobé financovanie
Členské krajiny sa zhodujú v názore znižovať verejný dlh a následne úroky, alebo v potrebe vytvorenia rezervného fondu na financovanie výdavkov súvisiacich so silnejšími ročníkmi poberateľov dôchodkov v pomere k pracovne aktívnemu obyvateľstvu. Primeranú výšku dôchodkov majú dopĺňať zamestnanecké a súkromné penzijné schémy.
Rezervné fondy existujú v Luxembursku, Švédsku, Dánsku a Fínsku, kde sa kumulujú zdroje už dlhšie. Nové rezervné fondy vznikli v Belgicku, Holandsku, Španielsku, Grécku, Portugalsku, Francúzsku a Írsku. Zatiaľ sú zdroje na týchto účtoch relatívne nízke, s výnimkou Írska kde dosahujú osem percent HDP. V niektorých krajinách je stanovená každoročná rezerva vo vzťahu k HDP (Írsko a Grécko - jedno percento HDP). V Španielsku a Portugalsku sa prebytky príspevkov na sociálne zabezpečenie odkladajú na budúce dôchodky (v Portugalsku navyše idú do fondu dve percentá príspevkov zamestnávateľov). V Belgicku a Holandsku sa na rezervu používajú úspory úrokov zo znižovania verejného dlhu.
Holandsko, Dánsko a Írsko, výmenou za daňové výhody z príspevkov do súkromných dôchodkových schém a výnimkami na daň z investovaného príjmu, budú dôchodky zdaňovať. Týmto spôsobom sa zvýšia daňové príjmy v čase najvyššieho náporu súvisiaceho so starnutím obyvateľstva.
Možné riziká
V správe komisie sa konštatuje, že tí pracovníci, ktorí nie sú krytí zamestnaneckými systémami, alebo tí, ktorí častejšie menia zamestnanie, môžu skončiť s nižšími dôchodkami ako tí, ktorí zostávajú v tom istom zamestnaní. Pri dôchodkových reformách sa zdôrazňuje nutnosť rovnováhy medzi sociálnymi a finančnými záujmami.
Zamestnanosť žien v krajinách s centrálnym plánovaním bola vysoká. Klesla pri prechode na trhovú ekonomiku. V krajinách Európskej únie sú v zamestnanosti žien veľké rozdiely - kým v Taliansku je ich zamestnanosť na úrovni 46 percent, v Dánsku je najvyššia na svete až 77 percent. Vyššia rozvodovosť, atypické zamestnanie - čiastočný úväzok, dočasné zamestnanie, starostlivosť o rodinu, ale aj celoživotné vzdelávanie - to sú faktory, ktoré treba zvažovať pri prechodoch na súkromné dôchodkové poistenie. To postihuje práve takéto skupiny obyvateľstva. OECD uvádza, že pokrytie vo verejnom dôchodkovom systéme sa znižuje kvôli tomu, že tieto systémy sú založené na plnom zamestnaní.
Financovanie systémov
Dánsko financuje prvý pilier rovných dávok z daní, Veľká Británia, Holandsko a Írsko z príspevkov. Systém minimálnych dôchodkov, ktoré závisia od príjmu, sú vo všetkých krajinách financované z daní. Vo väčšine krajín je povinný dôchodkový systém oddelený od štátneho rozpočtu, ale len v niekoľkých krajinách je povinnosť pokrývať deficit v rámci samotného sociálneho poistenia. Bežne sa robia do sociálnych poisťovní prevody z rozpočtu, ktoré odrážajú solidárnosť daňového systému s dôchodkovými systémami (sociálne dávky k dôchodkom pre nízkopríjmové skupiny obyvateľstva, dôchodkové príspevky počas nezamestnanosti a starostlivosti o deti a pod.).
Dôchodky vyplácané v niekoľkých štátoch
Individuálne dôchodkové účty sa zavádzajú vo všetkých štátoch Európskej únie a prispievajú k mobilite ľudí. Dôchodok sa proporcionálne vypláca v každej krajine zamestnania. Vzniká tu však otázka minimálneho dôchodku, ktorý môže motivovať ľudí, aby sa pred dôchodkom presťahovali do tej krajiny, kde je minimum najvyššie a kde sú nízke dane z príjmu.
Môžu nastať prípady, keď bude mať určitý štát príspevky do prvého aj do druhého piliera napríklad po 10 percent, kým v inom štáte to bude už 15 percent s tým, že sa nepredpokladá veľká účasť v druhom pilieri. V takomto prípade nebudú mať občania, ktorí sa presťahujú, rovnaké podmienky.
Výdavky na dôchodky v pôvodných pätnástich krajinách Európskej únie dosiahli 12,5 percenta HDP v roku 2001, čo je najnižší prírastok za posledných osem rokov. V porovnaní s rokom 1993 však vzrástli v Dánsku, Nemecku, Grécku, Rakúsku a Portugalsku. Najvyššie výdavky má Taliansko (14,7 percenta HDP) a najnižšie Írsko (3,7 percenta HDP). Výdavky na dôchodky na Slovensku tvorili 7,2 percenta HDP.
Dôchodky európskej pätnástky v roku 2001 tvorili 47,5 percenta všetkých sociálnych dávok. Najvyšší podiel majú dôchodky v Taliansku - 59,8 percenta všetkých dávok, najnižšie v Írsku, Nórsku a Dánsku (26,4 - 37,4 percenta). Na Slovensku tvorili dôchodky 40,6 percenta sociálnych dávok.
Starobné dôchodky sa podieľajú na dôchodkových výdavkoch európskej pätnástky v priemere 76,2 percenta. Najvyšší podiel má Veľká Británia (81 percent). Predčasné dôchodky tvoria 22,5 percenta v Grécku a 21,4 percenta v Dánsku. Na Slovensku je najväčšie percento starobných dôchodkov (87,1 percenta), kým dávky pri predčasnom odchode do dôchodku tvoria len jedno percento všetkých dôchodkov.