Dňom vstupu do Európskej únie (EÚ) nadobudol účinnosť nový zákon o dani z pridanej hodnoty (DPH), ktorého základné pravidlá sú prebraté zo Šiestej smernice RADY EHS. Základný princíp, ktorý nový zákon o DPH rieši, je určenie, ktorému štátu patrí daň pri medzinárodných obchodoch v rámci EÚ.
Najdôležitejšie zásady tohto zákona, prípadne zmeny oproti dosiaľ platnému zákonu:
Nové identifikačné čísla pre daň
-- Od 1. mája 2004 sú v platnosti nové identifikačné čísla pre daň, ktoré obsahujú tzv. prefix -- SK (označenie krajiny, v ktorej je platiteľ registrovaný). Každý platiteľ registrovaný v niektorej z členských krajín EÚ vlastní identifikačné číslo, z ktorého prefixu je jasné, v ktorej krajine je registrovaný. Pri uplatňovaní DPH podľa nového zákona je v niektorých prípadoch poskytovania služieb, ale aj dodania tovaru veľmi dôležité vedieť, v ktorej krajine je odberateľ identifikovaný pre daň, a bude dosť častým javom, že jeden platiteľ bude registrovaný aj vo viacerých štátoch EÚ (napríklad prepravcovia).
Vystavovanie dokladov
-- Od 1. mája 2004 je výraz "daňový doklad" nahradený pojmom "faktúra". Na faktúre je platiteľ povinný uvádzať náležitosti zhodné s náležitosťami platnými do 1. mája s rozdielom, že pojem "dátum zdaniteľného plnenia" už neexistuje, ale na faktúre sa uvádza presné slovné označenie -- dátum dodania tovaru,
-- dátum dodania služby,
-- dátum prijatia platby (v prípade záloh). Tieto dátumy je platiteľ povinný uvádzať na faktúre len v prípade, ak sa dátum vystavenia faktúry odlišuje od týchto dátumov.
-- V prípade poskytnutia dodávok tovarov alebo služieb oslobodených od DPH, je platiteľ povinný uvádzať na faktúre aj údaj o oslobodení dane -- konkrétny § zákona.
-- V prípade vedenia tržieb registračnou pokladnicou sa za faktúru považuje aj doklad vyhotovený ERP ak cena tovaru, alebo služby vrátane dane nie je viac ako 50 000 Sk. Takýto doklad nemusí obsahovať údaje o odberateľovi.
-- Pri dodaní tovaru alebo služby do iného členského štátu osobe, ktorá je platiteľom DPH v inom členskom štáte je platiteľ povinný okrem tradičných náležitostí faktúry uviesť identifikačné číslo pre DPH (IČ pre DPH) odberateľa členského štátu EÚ, pod ktorým tovar, alebo službu objednal a odkaz na paragraf, podľa ktorého uplatňuje oslobodenie od dane (§ 43, § 15, § 16).
-- Pri nadobudnutí tovaru z členského štátu, alebo služby zo zahraničia (teda z celého sveta) musí mať platiteľ faktúru od dodávateľa. V tejto faktúre je povinný uviesť prepočet ceny bez dane na slovenské koruny, sadzbu dane, výšku dane (záležitosť účtovníka).
-- Súhrnná faktúra -- platiteľ môže vyhotoviť za viac samostatných dodaní tovaru alebo služby rovnakého druhu súhrnnú faktúru, ktorá môže pokrývať najviac obdobie kalendárneho mesiaca.
Nadobudnutie tovaru z členského štátu EÚ
Pojem dovoz tovaru od 1. mája 2004 používame už len v súvislosti so štátmi mimo EÚ (v zákone tzv. tretie štáty) V prípade obchodovania v rámci EÚ hovoríme o nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu (alebo o intrakomunitárnom nadobudnutí tovaru).
Dodanie tovaru na Slovensko z iného členského štátu EÚ je v tomto členskom štáte oslobodené od DPH a zdaňuje sa na Slovensku. To však len za podmienky, že odberateľ je platiteľ DPH na Slovensku a tovar je fyzicky prepravený do tuzemska. V praxi to znamená, že tovar bez dane v členskom štáte EÚ môže nadobudnúť len podnikateľ -- platiteľ dane v inom členskom štáte. Nadobúdateľ je povinný hodnotu nadobudnutého tovaru uviesť v priznaní DPH, vypočítať a odviesť daň. Do základu dane sa zahŕňajú aj ďalšie náklady súvisiace s nadobudnutím tovaru -- preprava, provízia, poistenie, atď. Na druhej strane si ale môže pri splnení podmienok daných zákonom (musí mať faktúru) daň na vstupe uplatniť v odpočte. V tomto prípade má nárok na zdanenie Slovenská republika -- daň patrí štátu, kde sa tovar spotreboval. Dodávateľ, ktorý predáva tovar na Slovensko (alebo do iného členského štátu EÚ), je povinný štvrťročne podávať správcovi dane súhrnný výkaz, kde uvedie IČ DPH odberateľov z iných členských štátov a celkovú hodnotu dodaného tovaru pre každého nadobúdateľa osobitne. Údaje z tohto hlásenia sú potom doručené v databáze slovenskému správcovi dane, ktorý môže odkontrolovať údaje v daňovom priznaní s hodnotami v databáze.
Príklad
Podnikateľ v Nemecku predáva tovar podnikateľovi -- platiteľovi dane na Slovensku
-- Povinnosti slovenského podnikateľa: Aby slovenský podnikateľ nadobudol tovar z Nemecka bez DPH platnej v Nemecku, musí objednať tovar pod svojím IČ pre DPH na Slovensku. Tovar musí byť fyzicky prepravený na Slovensko. Slovenské colné orgány nevymerajú žiadnu daň z pridanej hodnoty a ani clo. Podnikateľ uvedie hodnotu tovaru v priznaní na DPH a na druhej strane si uplatní odpočet na vstupe.
-- Povinnosti nemeckého podnikateľa: Dodávateľ v Nemecku je povinný uviesť svoje IČ pre DPH a takisto aj IČ pre DPH slovenského podnikateľa na faktúre. Pri podaní štvrťročného súhrnného výkazu na daňový úrad, uvedie IČ pre DPH slovenského odberateľa a celkovú hodnotu nákupu tovaru za štvrťrok. Hodnotu z tohto výkazu potom môže slovenský správca dane pri daňovej kontrole skontrolovať s údajmi v daňovom priznaní.
Recipročne platí tento postup pri dodaní slovenského tovaru do iného členského štátu EÚ.
Podnikateľ -- neplatiteľ dane alebo obyčajný občan vždy nadobudnú v členskom štáte EÚ tovar s DPH, pri ktorej už ale nie je možnosť vrátenia (doteraz u nás známe "Mehrwertsteuer"). DPH patrí štátu, kde tovar nakúpili (toto pravidlo ale neplatí pri nových dopravných prostriedkoch).
Intrastat
(nepatrí pod zákon o DPH, ale ide o povinnosti v súvislosti s obchodovaním v rámci EÚ)
Systém Intrastat (sídli na adrese Štatistický úrad SR, Miletičova 3,824 67 Bratislava 26 ) nahradí súčasné monitorovanie toku tovarov prostredníctvom JCD. Tovary odosielané do a prijímané z členských štátov sa budú sledovať na základe mesačných štatistických hlásení systému. Povinnosť podávať štatistické hlásenia majú všetky FO aj PO registrované ako platitelia DPH, ktoré uskutočnia prijatia, resp. odoslania tovaru v súhrnnej hodnote prekračujúcej stanovenú hranicu (určuje ju legislatíva EÚ).
Pre rok 2004 je táto hranica určená nasledovne (obrat za predchádzajúci rok):
1. prijatie tovarov -- povinnosť podávať hlásenia, ak je obrat za predchádzajúci rok nad 3 mil. Sk, pričom do hodnoty 12 mil. Sk sa uvádza v hlásení len 10 najvýznamnejších položiek kombinovanej nomenklatúry, nad touto hranicou sa uvádzajú v hlásení všetky požadované informácie v podrobnom členení.
2. odoslanie tovarov -- povinnosť podávať hlásenia, ak je obrat za predchádzajúci rok nad 6 mil. Sk, pričom do hodnoty 30 mil. Sk sa dáva výkaz len v zjednodušenej forme, ako je uvedené pri prijatí tovaru.
Bližšie informácie -- www.eurogov.gov.sk, alebo www.statistics.sk
Poskytovanie služieb medzi štátmi EÚ
Pri poskytovaní služieb platí v princípe pravidlo -- štátu, v ktorom je miesto dodania služby, patrí DPH. Miesto dodania služby nie je také jednoznačné, ako sa na prvý pohľad zdá. Napr.:
-- hlavná zásada, ktorá platí je, že miesto dodania služby, je miesto, kde má dodávateľ služby svoje sídlo, -- t. j. napr. dodávateľ -- slovenská firma zaoberajúca sa tlmočníctvom, vykoná pre rakúskeho podnikateľa tlmočnícke práce v Rakúsku -- miesto dodania služby je aj napriek skutočnej realizácii služby v Rakúsku -- Slovensko -- daň patrí SR, dodávateľ fakturuje so slovenskou DPH.
Existuje ale celý rad výnimiek:
-- pri službách vzťahujúcich sa k nehnuteľnostiam je miesto dodania služby miesto, kde sa nehnuteľnosť nachádza -- slovenský architekt pracuje na objekte, nachádzajúcom sa v ČR -- miesto dodania služby je ČR -- daň patrí ČR, faktúra je bez slovenskej DPH.
-- pri kultúrnych, umeleckých, športových, vzdelávacích službách je miesto dodania služby, štát, kde sa služba fyzicky vykoná -- napr. slovenská firma zaškolí zamestnancov českej firmy priamo v ČR -- miesto dodania služby je ČR a daň teda patrí ČR. Ak by tých istých ľudí zaškolila na Slovensku, DPH by patrila Slovensku a faktúru by vystavili so slovenskou DPH.
-- pri reklamných, poradenských, právnych, účtovných, nájme hnuteľného majetku je miesto dodania služby štát, kde podniká osoba, ktorá si tieto služby objednala. Napr. Slovenská reklamná agentúra zabezpečí reklamnú kampaň v slovenských médiách Francúzskej spoločnosti -- miesto dodania služby je Francúzsko -- DPH patrí Francúzsku, faktúra je bez slovenskej DPH.
Poznámka: skutočnosť, že DPH nepatrí Slovensku, ale inej členskej krajine, ešte nemusí znamenať pre podnikateľa koniec povinností. Podnikateľ je povinný poznať zákon o DPH členskej krajiny, v ktorej vykonáva svoje aktivity a je možné, že podľa pravidiel platných v tej-ktorej krajine mu vznikne povinnosť sa zaregistrovať a odviesť DPH. V praxi prichádzajú do úvahy len dve možnosti, ako sa môže dostať konkrétny štát k svojej DPH -- buď zaťaží povinnosťou odviesť daň dodávateľa služby, teda slovenského podnikateľa, alebo sa uplatní tzv. princíp "reverse charge "-- za dodanenie DPH je zodpovedný odberateľ a postupuje sa podobne ako pri tovare.
-- mimoriadne komplikovane je určené miesto poskytnutia služby pri prepravných službách (tovar aj osoby), kde miestom dodania služby je miesto, kde sa preprava, alebo jej časť vykonáva. V praxi to znamená, že preprava medzi členskými štátmi sa zdaňuje vždy na území toho štátu, kde sa vykonáva (ak nie je podľa pravidiel konkrétneho štátu oslobodená od dane). Je nevyhnutné pre prepravcov ovládať zákony o DPH štátov, v ktorom prepravu vykonávajú a pravdepodobne im vznikne povinnosť sa registrovať za platiteľov DPH vo viacerých štátoch EÚ, t. j. že budú vlastniť niekoľko identifikačných čísiel. Ak napr. slovenský prepravca vykoná osobnú prepravu autobusom -- BA -- Chorvátsko, cez Rakúsko a Slovinsko, vznikne mu povinnosť zaregistrovať sa na daňovom úrade (DÚ) v Rakúsku a Slovinsku a plniť si daňové povinnosti podľa v týchto krajinách platných zákonov. (V každom štáte EÚ je jeden daňový úrad určený na registráciu cudzincov, u nás je to DÚ BA I, v Rakúsku DÚ Gratz. Keďže zákony všetkých členských štátov EÚ, sú robené na princípe šiestej smernice, v zásade by mali platiť veľmi podobne.)
Miesto dodania služby môže ovplyvniť aj skutočnosť, či si službu objednáva platiteľ DPH, alebo neplatiteľ, a ak platiteľ, skutočnosť, v ktorom štáte je zaregistrovaný -- ak vo viacerých štátoch (ako v prípade prepravcov) pod identifikačným číslom ktorého štátu si službu objedná. Potom sa miesto poskytnutia služby určuje v niektorých prípadoch zas iným spôsobom.
Registračná povinnosť
Za platiteľa DPH je povinná od 1. mája 2004 zaregistrovať sa každá zdaniteľná osoba, ktorá za najviac 12 predchádzajúcich po sebe idúcich mesiacov dosiahla obrat 1 500 000 Sk. Zdaniteľná osoba je v zákone definovaná ako každá osoba, ktorá vykonáva ekonomickú činnosť, teda činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem (podľa starého zákona išlo len o podnikateľov). Na základe uvedeného sa stanú platitelia DPH aj športovci, speváci, alebo obyčajní občania, ktorí prenajímajú hmotný, nehmotný majetok (nehnuteľnosti, autá a ich príjem za 12 mesiacov presiahne 1 500 000 Sk).
Dodanie stavebného pozemku
Dodanie stavebného pozemku podlieha od 1. mája 2004 dani, ak ho predáva platiteľ DPH.
(V súvislosti s predchádzajúcim bodom sa do obratu 1 500 000 Sk nezapočítava príjem z príležitostne predaného hmotného alebo nehmotného majetku a z tohto dôvodu nehrozí občanovi, ktorý jednorazovo predáva pozemok za vyššiu hodnotu ako 1 500 000 Sk, registrácia za platiteľa.)
Dopravné prostriedky
Nadobudnutie nového dopravného prostriedku (v zákone -- "nový" = menej ako 6 000 km alebo menej ako 6 mesiacov od prvého uvedenia do prevádzky), ktorý je dovezený z iného členského štátu EÚ na Slovensko je vždy (aj keď ho kupuje podnikateľ, aj keď ho kupuje obyčajný občan) oslobodené od DPH v členskom štáte, kde sa kupuje. Každý nadobúdateľ má však povinnosť zdaniť tento dopravný prostriedok slovenskou DPH, t. j. aj obyčajný občan sa musí zaregistrovať na DÚ na Slovensku a zdaniť ho.
Zoznam štátov EÚ, prefixy a sadzby DPH
Členské štáty Znížená sadzba Základná sadzba
Belgicko BE 6 % 21 %
Dánsko DK -- 25 %
Francúzsko FR 5,5 % 19,6 %
Fínsko FI 8 %,17 % 22 %
Grécko EL 8 % 18 %
Holandsko NL 6 % 19 %
Írsko IE 13,5 % 21 %
Luxembursko LU 6 % 15 %
Nemecko DE 7 % 16 %
Portugalsko PT 5 %,12 % 19 %
Rakúsko AT 10 % 20 %
Španielsko ES 7 % 16 %
Švédsko SE 6 %,12 % 25 %
Taliansko IT 10 % 20 %
Veľká Británia GB 5 % 17,5 %
Nové členské štáty:
Cyprus CY 5 % 15 %
Česká republika CZ 5 % 19 %
Estónsko EE 5 % 18 %
Litva LT 5,9 % 18 %
Lotyšsko LV 9 % 18 %
Maďarská republika HU 12 % 25 %
Malta MT 5 % 15 %
Poľská republika PL 7 % 22 %
Slovenská republika SK -- 19 %
Slovinsko SI 8,5 % 20 %