Nemyslím si, že prieskum je neobjektívny, jeho výsledky celkom verne odrážajú úroveň konkurencieschopnosti sledovaných krajín. Skôr si, na základe dlhoročných skúseností z práce vo vedení Českej manažérskej asociácie (ČMA), myslím, že väčšina českých manažérov úroveň svojich odborných spôsobilostí preceňuje. A neraz, čo je ešte horšie, manažéri v niektorých českých firmách ani nevedia, aké odborné spôsobilosti by vlastne mali mať.
PREDSTAVY SA ODLIŠUJÚ OD POTRIEB
Medzi manažérskou verejnosťou je dosť rozšírená predstava, aby bol manažér spôsobilý, musí byť predovšetkým rozhodný, cieľavedomý, neústupný a musí mať (bližšie nedefinované) vodcovské pôsobenie. A tiež skúsenosti, podložené predchádzajúcimi úspechmi. Tento zúžený pohľad sa všeobecne akceptuje napriek tomu, že ČMA už v roku 1998 uverejnila oveľa podrobnejšie koncipovaný model manažérskych spôsobilostí. Po piatich rokoch, ktoré od jeho uverejnenia uplynuli, sa zdá, že tých, ktorým bol určený, veľmi neoslovil.
Odborné spôsobilosti manažéra tvorí súbor teoretických a praktických znalostí, zručností a schopností vhodne ich uplatniť a rozpoznať vhodnosť ich aplikácie v určitej situácii. Sú to faktory, ktoré daného jedinca oprávňujú zastávať vedúcu pracovnú pozíciu.
Vzhľadom na to, že požiadavky na jej vykonávanie sa menia spolu s tým, ako sa mení stav prostredia, v ktorom firma podniká, je zrejmé, že predchádzajúce úspechy nie sú zárukou ďalšieho úspešného pôsobenia manažéra v nových podmienkach. Je čudné, že to, čo je v športe nemysliteľné - aby tréner vybral do národného mužstva bývalých úspešných reprezentantov s odôvodnením, že keď už raz boli majstrami sveta, je to záruka, že budú nimi opäť - pri výbere členov manažérskych tímov sa to nepokladá nielen za prirodzené, ale dokonca za najlepšiu možnosť.
Smutnou skutočnosťou je, že značná časť českých manažérov stále považuje za svoju hlavnú - a niektorí dokonca za jedinú - povinnosť iba zabezpečenie maximálnych hospodárskych výnosov. Aj to, že nemalá časť českých manažérov vníma svoje pracovné úlohy zúžene - zameriava sa predovšetkým na kontrolu a riadenie činností v oblasti podnikania, za ktorú nesú zodpovednosť. Vo svojom dôsledku to znižuje význam niektorých pracovných úloh, s vykonávaním ktorých je práca manažéra organicky spojená:
#149# informačná, v ktorej manažér pôsobí ako kouč tímu, ktorého je vedúcim;
#149# interpersonálna, v ktorej manažér pôsobí ako líder (vodca) tímu - podobne ako dirigent orchestra, ktorý tvoria vynikajúci sólisti, ovplyvňuje ich výkon pri prezentácii hudobného diela;
#149# rozhodovacia, v ktorej musí manažér vystupovať súčasne ako stratég (vymedzovať ciele pôsobenia tímu) a politik (zabezpečiť spoluprácu všetkých členov tímu pri koordinovanom postupe na vytýčené podnikateľské ciele).
PILIERE PODNIKATEĽSKÉHO MYSLENIA
Pre manažérov podnikateľských organizácií je základňou na budovanie ich odborných spôsobilostí kvalitné podnikateľské myslenie. Táto východisková základňa je stabilná, ak sa opiera o tri rovnaké silné nosné stĺpy o strategické myslenie, o systémový prístup a o finančné riadenie. Strategické myslenie sa prejavuje vyhľadávaním vhodných podnikateľských príležitostí v okolí firmy a v stanovení nárokov, ktoré sa kladú na ich získanie. Z týchto úvah potom vychádzajú návrhy alternatívnych scenárov postupu pre reálne vymedzené podnikateľské ciele.
Systémový prístup sa týka účelnej voľby súboru interných - organizačných, komerčných /marketingových, prevádzkovo-technických, ekonomických, personálnych a informačných - opatrení, ktoré podporujú dosiahnutie zvolených cieľovo účelnou realizáciou strategických scenárov.
Hlavná úloha finančného riadenia spočíva vo voľbe investičných rozhodnutí, ktoré zabezpečia čo najvyššiu rentabilitu investícií do vhodných podnikateľských (inovačných) zámerov firmy a maximalizáciu výnosov z ich vykonávania a zabezpečenia takého vývoja finančných tokov, ktoré budú garantovať trvalú solventnosť firmy.
SLABÉ ZÁKLADNÉ MIESTA
Ak máme sebakriticky odpovedať na otázku, prečo sú v medzinárodnom meradle hodnotené odborné spôsobilosti českých manažérov nízko, treba si poctivo priznať, v čom sú hlavné slabé miesta v pôsobení dnešných českých manažérov. Na prvom mieste je to fakt, že manažéri väčšiny českých firiem venujú prevažnú časť svojich rozhodovacích aktivít riešeniu operatívnych problémov.
V dôsledku toho sa často výrazne podceňuje význam formulácie dlhodobej podnikateľskej stratégie pre trvale úspešné pôsobenie organizácie na cieľových trhoch. Jej absencia sa platí potom chaotickým prístupom ako by k neočakávane vznikajúcim podnikateľským príležitostiam či hrozbám a vysokou zaťaženosťou vedenia firmy operatívnym rozhodovaním. Manažéri by sa mali zamyslieť nad tým, či by týchto naliehavých problémov nebolo menej, keby sa ich firma dlhodobo riadila vhodnou podnikateľskou stratégiou.
Členovia štatutárnych orgánov sa často pokúšajú riešiť ťažkosti, do ktorých sa firma dostala, personálnou výmenou generálneho riaditeľa v slepej viere, že správna osoba dokáže radikálne a rýchlo zmeniť správanie firmy a vrátiť jej oslabenú zárobkovú silu. Podnikateľská výkonnosť firmy však ovplyvňuje vývoj odboru a širšieho ekonomického prostredia, ktorú ani najsilnejšia osobnosť nedokáže ovplyvniť. Podnikateľské správanie firmy sa pritom determinuje "genetickým kódom" jej firemnej kultúry a jeho účelná modifikácia je možná iba vtedy, ak sa na jej uskutočnenie získa väčšina pracovníkov. To sa nedá zabezpečiť iba razantným štýlom vedenia autoritatívne silnou osobnosťou.
Prečo treba dnes stále pripomínať nutnosť rozvoja odborných spôsobilostí českých manažérov? Rozhodne nie pre nelichotivé postavenie v určitom rebríčku hodnotenia. Toto postavenie však vyplýva z hodnotenia konkurencieschopnosti mnohých krajín v súťaži na globálnych svetových trhoch. Nízka úroveň odborných spôsobilostí českých manažérov konkurencieschopnosť Česka znižuje. Nad tým už nemožno iba mávnuť rukou!
Nízka úroveň odborných spôsobilostí českých manažérov je tiež prekážkou na efektívne využitie intelektuálneho kapitálu na zvyšovanie podnikateľskej výkonnosti českých firiem. Čiže na využitie jedného z mála kapitálových zdrojov, ktorého výdatnosť v Česku sa dá porovnať s ekonomicky vyspelými krajinami.