Na juh od Košíc ležali kedysi osamelé dedinky, ktoré sú dnes súčasťou predmestia. Stali sa z nich malé rastúce mestské časti -- a to je priestor, v ktorom Jozef Valik oživil pradávne remeslo. Vyučený strojný zámočník si založil živnosť pred jedenástimi rokmi. Kovové časti sú neodmysliteľnou položkou pri stavbe domu. Lenže malému remeselníkovi viac ako úspešne konkurovali veľké firmy, ktoré ponúkajú všetko. Všetko, čo sa dá vyrobiť vo veľkých sériách na strojových linkách.
"Robil som všetko možné na stavby, hoci som pôvodne strojný zámočník. Vyrábal som automatické brány, ale aj automatické okná na vetranie skleníkov, mreže, ploty... No ukázalo sa, že priestor je kdesi inde. Zdalo sa mi, že kováčstvo má väčšiu budúcnosť. Spomenul som si na dávne skúsenosti z učňovskej školy, keď sme celkom nechápali, načo máme stáť pri vyhni, keď sa blíži éra plnoautomatických strojov. Poobchádzal som kováčov, ktorí ešte pracujú, vypytoval sa, získaval skúsenosti..."
Vlani si spola svojpomocne postavil vyhňu. Kúpil len pec. Všetko ostatné zmajstroval sám a dal sa do výroby. Dnes mu stačí vidieť požadovanú vec na obrázku a zaručene ju z ohňa a železa vyčaruje. Jozef Valik jednoducho stavil na to, že sa uživí v priestore, ktorý nie je dostupný pre automatickú výrobu, pochopil, že pri veľkých výrobcoch musia byť aj malí, ale musia vedieť objaviť svoj priestor. Tým jeho sa stáva umelecké kováčstvo -- vyrába predmety osožné a pekné. Od kvetináčov a stojanov na noviny cez najrozličnejšie doplnky až po kovový nábytok.
Na priamu otázku odpovedá priamo: "Áno, dá sa z toho vyžiť, ale zbohatnúť nie. Malí podnikatelia ťažko dostanú úver a suroviny sú drahé. Vyrábali sme aj ploty, železo v kombinácii s drevom, ale jednoducho z tržby mi nezostane po zaplatení všetkých účtov dosť na to, aby som si nakúpil suroviny do zásoby. Každú objednávku treba robiť sólo, a hľadať zákazníkov, chodiť, núkať..." hovorí, ale tým sa výpočet problémov nekončí. Podľa jeho názoru sa na východe republiky ešte celkom neudomácnila nová ekonomická realita. Úrady aj vlastníci, celkom obyčajní ľudia sa neraz pozerajú na podnikateľa, ako na nechcenú realitu. Na druhej strane, keď niekto niečo potrebuje, prídu za ním. Samozrejme, s netypickou objednávkou. Valik zauvažuje a povie -- áno.