Náhradné voľno
Manželka pracuje ako účtovníčka. V decembri 2002 a v januári 2003 počas prác na ročnej uzávierke pre zamestnávateľa odpracovala 24 hodín nadčasov. Z dôvodu práceneschopnosti od 24. januára 2003 nevyčerpala náhradné voľno. Do práce nastúpila znovu 1. júla 2003. Pri nástupe jej vedúci oznámil, že náhradne voľno jej už prepadlo. Môže náhradné voľno prepadnúť? Dokedy je potrebné vyčerpať náhradné voľno? Predlžuje sa doba na vyčerpanie náhradného voľna o dobu práceneschopnosti? Kto v organizácii má povinnosť sledovať čerpanie náhradného voľna, vedúci oddelenia, personalista alebo sám zamestnanec? Ako má postupovať zamestnanec, aby o náhradné voľno neprišiel?
- V prvom rade treba povedať, že zamestnancovi patrí za prácu nadčas dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie vo výške najmenej 25 % jeho priemerného zárobku. Zamestnávateľ sa však môže so zamestnancom dohodnúť, že namiesto mzdového zvýhodnenia (ľudovo povedané príplatku) za prácu nadčas umožní zamestnancovi čerpať náhradné voľno v rozsahu jednej hodiny náhradného voľna za jednu hodinu práce nadčas. Lehota na čerpanie náhradného voľna je v Zákonníku práce v § 121 určená tromi mesiacmi, prípadne sa môžu zamestnanec a zamestnávateľ dohodnúť na inej lehote. Ak zamestnávateľ neposkytne zamestnancovi náhradné voľno počas troch kalendárnych mesiacov alebo v inak dohodnutom období po výkone práce nadčas, patrí zamestnancovi mzdové zvýhodnenie v uvedenej výške. Z toho vyplýva, že nie je možné, aby nárok na mzdové zvýhodnenie prepadol. Pokiaľ ide o čerpanie náhradného voľna, zákon nehovorí o prerušení uvedenej trojmesačnej lehoty z dôvodu práceneschopnosti zamestnanca. Ako sme už uviedli, je však možné, aby sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodli aj na inom období na čerpanie náhradného voľna. Preto nič nebráni tomu, aby sa manželka so zamestnávateľom dohodla na presune čerpania náhradného voľna na dobu po skončení práceneschopnosti. Ak by s tým zamestnávateľ nesúhlasil, je povinný poskytnúť jej mzdové zvýhodnenie za 24 hodín nadčasovej práce. Vzhľadom na to, že nároky na náhradu škody, s výnimkou škody na zdraví, sa premlčujú v subjektívnej dvojročnej lehote (t. j. odkedy sa poškodená o škode dozvedela), najviac však v objektívnej trojročnej premlčacej lehote, resp. desaťročnej, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne (odkedy škoda vznikla), má manželka dosť času na vymáhanie tohto nároku od svojho zamestnávateľa. Pokiaľ ide o otázku, kto má sledovať čerpanie náhradného voľna, o tom zákon nehovorí. Predovšetkým zamestnanec by si mal svoje nároky uplatňovať a nedopustiť, aby sa na ne zabudlo. Potom, samozrejme, by mal priamy nadriadený po skončení mesiaca, v ktorom sa nadčasová práca vykonala, uviesť túto skutočnosť na výkaze odpracovaného času. Tento nadriadený by mal informovať mzdové oddelenie, akou formou bude vysporiadaný nárok zamestnanca, a to vo forme náhradného voľna alebo mzdového zvýhodnenia. V zásade by priamy nadriadený mal zodpovedať za vysporiadanie tohto nároku. Pokiaľ sa k tomu nemá, je potrebné obrátiť sa na vyššieho nadriadeného alebo štatutárneho zástupcu. A na poslednú otázku, ako má postupovať zamestnanec, aby o náhradné voľno neprišiel, môžeme poradiť len to, aby ste opäť vyzvali nadriadeného na poskytnutie náhradného voľna alebo mzdového zvýhodnenia. Ak to nepomôže, obráťte sa na štatutárneho zástupcu a keby ste ani tam neuspeli, vymáhajte svoj nárok na mzdové zvýhodnenie súdnou cestou. Pre poriadok ešte uvádzame, že určití zamestnanci nemajú za prácu nadčas nárok na mzdu ani mzdové zvýhodnenie a nemôžu za túto dobu čerpať ani náhradné voľno. Ide o zamestnancov, ktorí majú mzdu dohodnutú aj vrátane práce nadčas, najviac však v súhrne 150 hodín ročne, prípadne môže ísť o vedúcich zamestnancov v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu a o vedúcich zamestnancom v priamej riadiacej pôsobnosti tohto vedúceho zamestnanca, ktorí môžu mať mzdu dohodnutú už aj vrátane práce nadčas nad hranicu uvedených 150 hodín, a to až na ďalších 250 hodín ročne.