Štatistiky o miere prežitia začínajúcich startupov vo svete sú nepriaznivé. Podľa štúdie Startup Genom Report, ktorá skúmala 3 200 webových a mobilných startupov, až 92 percent z nich vo svojich plánoch zlyhá a nedožije sa viac ako troch rokov podnikania. Za neúspechom množstva startupov je často samotný charakter ponúkaného produktu alebo služby. V mnohých prípadoch sú však príčinou neúspechu aj niektoré zásadné rozhodnutia ich zakladateľov v počiatkoch podnikania.
Ošetriť vzťahy
O aké zásadné rozhodnutia ide? Okrem rozhodnutí o vývoji, financovaní a marketingu sem patria aj rozhodnutia zakladateľov o tom, do akej miery budú vzťahy v spoločnosti vnútri, ale aj navonok, právne ošetrené. Je bežné, že pri rozbehu spoločnosti venujú zakladatelia väčšinu času a energie práve otázkam vývoja, marketingu a financovania chodu spoločnosti a právne rozhodnutia odkladajú.
Takýto prístup je prirodzený, no v praxi často vedie napríklad k situáciám, keď sa jeden zo zakladateľov rozhodne po čase spoločnosť opustiť a vyvíjať rovnaký produkt u konkurencie. Ostatní spoločníci potom nemajú dostatočné právne prostriedky na ochranu pred konaním bývalého partnera. Aby k tomu nedochádzalo, je dôležité, aby sa zakladatelia už od začiatku vysporiadali aj so zásadnými právnymi otázkami ich podnikania.
Právna forma podnikania
Jednou z prvých právnych otázok, ktorou by sa zakladatelia mali už v začiatkoch zaoberať, je otázka právnej formy ich podnikania. Tá do značnej miery ovplyvňuje nielen budúce vzťahy medzi zakladateľmi, ale napríklad aj budúci vstup investorov do spoločnosti.
Na výber je viacero možností. Okrem tradične používaných eseročiek a akcioviek majú dnes naši podnikatelia na výber aj novú formu podnikania – jednoduchú akciovú spoločnosť, ktorá kombinuje organizačnú jednoduchosť a finančnú nenáročnosť eseročiek s kapitálovou otvorenosťou a určitou prestížou akciových spoločností. Práve preto sa jednoduchá akciová spoločnosť javí byť ideálnou pre startupy. A to nielen z pohľadu zakladateľov, ale aj budúcich investorov.
Akcionárske zmluvy
Právne dôležitá je aj otázka nastavenia pravidiel fungovania medzi zakladateľmi spoločnosti, ktorí pri rozbehu startupu väčšinou zdieľajú tie isté názory a nadšenie pre ďalší rozvoj firmy. V budúcnosti sa však ich smerovanie môže značne odlišovať. Pevné a jasné pravidlá, pri ktorých budú môcť jednotliví zakladatelia svoje podiely alebo akcie v spoločnosti v budúcnosti predať a projekt opustiť, môžu predísť problémom v budúcnosti.
Vyriešiť to môže takzvaná akcionárska zmluva. Ide o neverejnú dohodu medzi akcionármi, v ktorej si okrem základných pravidiel rozhodovania o chode spoločnosti môžu upraviť aj podmienky predaja svojich akcií v budúcnosti.
Akcionárske zmluvy štandardne stanovujú, že zakladatelia, ktorí sa na projekte podieľajú iba „finančne“, nemajú v spoločnosti rovnaký objem hlasovacích práv a vplyv na riadenie spoločnosti ako zakladatelia, ktorí do nej vložili svoje know-how a podieľajú sa na vývoji samotného produktu. Akcionárska zmluva však takýmto finančným investorom často ponúka možnosť určitej negatívnej formy kontroly nad tým, ako je spoločnosť ostatnými akcionármi riadená.
Postrážiť si duševné vlastníctvo
Ďalšou zo zásadných právnych otázok je otázka ochrany dôverných informácií a know-how zhromaždeného v spoločnosti. Pre väčšinu startupov, najmä technologických, je ich najcennejším majetkom samotná myšlienka – originálne a jedinečné riešenie produktu alebo služby, ktorú chcú na trhu ponúknuť. V právnom ponímaní, tieto inovatívne myšlienky a riešenia tvoria takzvané duševné vlastníctvo spoločnosti, ktoré by si mala dôsledne chrániť už pri rozbehu jej podnikania.
Účinnou ochranou pred zneužitím inovácií konkurenciou môže byť napríklad včasná registrácia ochrannej známky, patentu alebo dizajnu v národnom, prípadne medzinárodnom registri práv duševného vlastníctva. Už od momentu podania prihlášky je spoločnosti poskytnutá ochrana vo forme práva priority. To znamená, že ak sa niekto pokúsi prihlásiť napríklad inú, podobnú ochrannú známku, nemá na to nárok.
Chrániť práva duševného vlastníctva však treba aj voči zneužitiu osobami zvnútra spoločnosti. Je preto dôležité, aby všetky zmluvy so zamestnancami a manažérmi spoločnosti obsahovali široko formulované doložky mlčanlivosti, ako aj doložky zakazujúce konkurenčné konanie proti spoločnosti. Podobné záväzky mlčanlivosti by mali obsahovať tiež zmluvy s dodávateľmi spoločnosti, ak majú čo i len minimálny prístup k dôverným informáciám startupu.
Ako nevyplašiť investora
Je mimoriadne dôležité, aby zakladatelia už od vzniku spoločnosti venovali pozornosť podnikateľskej compliance. To znamená, aby ich podnikanie bolo po právnej, účtovnej a daňovej stránke transparentné a v súlade so zákonom. Zásadné to môže byť aj pre potenciálneho budúceho investora, ktorému bude záležať na tom, aby všetky vzťahy medzi spoločnosťou a jej zamestnancami, manažmentom, ale aj dodávateľmi boli riadne zmluvne upravené a zdokumentované.
Rovnako sa odporúča, aby firma dokázala riadne zdokladovať a zdôvodniť všetky minulé účtovné a daňové operácie. V prípade budúceho predaja spoločnosti budú všetky tieto dokumenty predmetom detailného právneho a finančného auditu – takzvaného due diligence zo strany potenciálneho investora. Všetky neštandardné operácie identifikované v priebehu takéhoto auditu budú mať priamy vplyv na hodnotu spoločnosti, a teda aj kúpnu cenu, ktorú bude záujemca za akcie spoločnosti ochotný ponúknuť.
Nie je právnik ako právnik
Keď sa spoločnosť úspešne dožije fázy, v ktorej o kúpu jej akcií prejavia záujem potenciálni investori, je veľmi dôležité vybrať si právneho poradcu, ktorý má skúsenosti so startupmi a rizikovým kapitálom. Tak fungovanie, ako aj predaj startupov totiž nestoja na tradičných modeloch a právnych konceptoch vyučovaných na slovenských právnických fakultách.
advokát v kancelárii Steiniger law firm