V záujme prevencie tzv. domáceho násilia bola zákonom č. 526/2002 Z. z. účinného od 1. 1. 2003 uzákonená možnosť obmedziť právo manželov užívať spoločný dom alebo byt patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ako aj právo užívať byt, ku ktorému manželia alebo rozvedení manželia majú právo spoločného nájmu.
Zákonom č. 526/2002 Z. z. z 19. augusta 2002, ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, bola s účinnosťou od 1. 1. 2003 uzákonená možnosť obmedziť právo manželov užívať spoločný dom alebo byt patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ako aj právo užívať byt, ku ktorému manželia alebo rozvedení manželia majú právo spoločného nájmu, ak sú splnené zákonom určené podmienky, v záujme prevencie a postihu tzv. domáceho násilia.
Ustanovenie § 146 bolo doplnené o nový odsek 2:
"(2) Ak sa z dôvodu fyzického alebo psychického násilia alebo hrozby takého násilia vo vzťahu k manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom dome alebo byte, stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže súd na návrh jedného z manželov obmedziť užívacie právo druhého manžela k domu alebo bytu patriacemu do bezpodielového spoluvlastníctva, prípadne ho z jeho užívania úplne vylúčiť."
Občiansky zákonník bol ďalej doplnený o nový § 705a:
"Ak sa z dôvodu fyzického násilia alebo psychického násilia alebo hrozby takýmto násilím vo vzťahu k manželovi alebo k rozvedenému manželovi ako spoločnému užívateľovi bytu alebo k blízkej osobe, ktorá s ním býva spoločne v byte, stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže súd na návrh jedného z manželov alebo rozvedených manželov obmedziť užívacie právo druhého z nich, alebo ho z jeho užívania úplne vylúčiť".
V súvislosti s týmito úpravami v § 712a ods. 8 na konci bola pripojená táto veta:
"Ak sa rozvedený manžel za trvania manželstva alebo po rozvode manželstva voči druhému manželovi alebo voči blízkej osobe, ktorá s ním býva spoločne v byte, dopúšťal alebo dopúšťa fyzického násilia alebo psychického násilia, súd rozhodne, že bytová náhrada mu nepatrí."
Úprava a obmedzenie užívacieho práva
Ustanovenie § 146 ods. 2 OZ umožňuje upraviť -- obmedziť -- právo užívať dom alebo byt alebo celkom vylúčiť z užívania domu alebo bytu len vtedy, ak:
* dom alebo byt patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (§ 143 až § 151 OZ),
* byt je bytom, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov,
* návrh podal jeden z manželov -- spravidla obeť tzv. domáceho násilia,
* účastníkom, proti ktorému návrh smeruje, je druhým manželom (spravidla osobou, ktorá sa dopúšťa násilia),
* súd v konaní zistí, že ďalšie spolužitie sa stalo neznesiteľným v dôsledku fyzického alebo psychického násilia alebo hrozby takého násilia proti osobám vymenovaným v § 146 ods. 2 OZ, ak niektorá z týchto osôb ktorá býva v spoločnom dome alebo byte.
Ustanovenie § 705a OZ umožňuje upraviť -- obmedziť -- právo užívať byt alebo celkom vylúčiť z užívania vtedy, ak:
* ide o spoločný byt manželov alebo rozvedených manželov, ktorý sú oprávnení užívať obidvaja manželia alebo obidvaja rozvedení manželia, ak ide o spoločný nájom bytu manželmi podľa § 703 OZ -- § 705a OZ, alebo o spoločný nájom bytu podľa § 700 OZ -- § 702 OZ,
* byt nie je bytom, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ak by išlo o takýto byt, platí o ňom § 146 ods. 2 OZ),
* návrh podal jeden z manželov alebo jeden z rozvedených manželov -- spravidla obeť tzv. domáceho násilia,
* účastníkom, proti ktorému návrh smeruje, je druhým manželom alebo druhým rozvedeným manželom (spravidla osobou, ktorá sa dopúšťa násilia),
* súd v konaní zistí, že ďalšie spolužitie sa stalo neznesiteľným v dôsledku fyzického alebo psychického násilia alebo hrozby takého násilia proti osobám vymenovaným v § 705a OZ (t. j. proti manželovi alebo rozvedenému manželovi ako spoločnému užívateľovi bytu alebo proti blízkej osobe), ak niektorá z týchto osôb býva v spoločnom byte).
Novelizované ustanovenie § 712a OZ rozšírilo prípady, v ktorých užívateľovi (spoločnému nájomcovi spoločného bytu) nepatrí bytová náhrada.
Nová úprava
Nové ustanovenia § 146 ods. 2, § 705a a doplnok ustanovenia § 712a ods. 8 OZ o prípustnosti obmedzenia užívacieho práva spoluvlastníkov domov a bytov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ako aj spoločných nájomcov bytov, ktoré nadobudli účinnosť 1. januára 2003, sú súčasťou uskutočňovania koncepcie prevencie a postihu tzv. domáceho násilia.
K domácemu násiliu, ktoré neraz vrcholí tragickou udalosťou, dochádza spravidla v bytoch najmä medzi manželmi, rozvedenými manželmi, druhom a družkou, ako aj medzi rodičmi a deťmi, prípadne medzi súrodencami.
Zmeny vykonané v Občianskom zákonníku bezprostredne súvisia so zmenami Občianskeho súdneho poriadku -- s novým znením § 75 ods. 2 OSP a s doplnením ustanovenia § 76 ods. 1 OSP o písmeno g). K týmto zmenám došlo tiež s účinnosťou od 1. januára 2003 zákonom č. 424/2002 Z. z. , ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov. Podľa doplneného znenia § 76 ods. 1 písm. g) OSP súd môže predbežným opatrením uložiť účastníkovi, aby nevstupoval dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba blízka alebo osoba, ktorá je v jeho starostlivosti alebo vo výchove, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivý z násilia. Zákonodarca zároveň určil krátke lehoty na rozhodnutie o návrhu takéhoto predbežného opatrenia.
Táto nová úprava v oblasti občianskeho práva hmotného a procesného bezprostredne nadväzuje -- obsahovo i pojmovo -- na zmeny Trestného zákona uskutočnené s účinnosťou od 1. septembra 2002 článkom I zákona č. 421/2002 Z. z. (najmä nové znenie § 215 -- Týranie blízkej osoby a zverenej osoby a s tým súvisiaci výklad pojmov v § 89 Trestného zákona) i na zmeny Trestného poriadku uskutočnené článkom I zákona č. 422/2002 Z. z. Vzhľadom na to bude opodstatnené pri uplatňovaní ustanovení § 146 ods. 2, § 705a a doplnku ustanovenia § 712a ods. 8 OZ vychádzať z pojmov uzákonených v Trestnom zákone.
Týranie blízkej osoby
V § 215 Trestného zákona trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby sa dopúšťa ten, kto týra blízku osobu alebo osobu, ktorá je v jeho starostlivosti alebo výchove, spôsobujúc jej fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie najmä
1. bitím, kopaním, údermi, spôsobovaním rán a popálenín rôzneho druhu, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, násilnou izoláciou, citovým vydieraním alebo iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické zdravie, alebo obmedzuje jej bezpečnosť,
2. bezdôvodným odopieraním stravy, oddychu alebo spánku, alebo odopieraním nevyhnutnej osobnej starostlivosti, ošatenia, hygieny, zdravotnej starostlivosti, bývania, výchovy alebo vzdelávania,
3. nútením k žobrote alebo k vykonávaniu činnosti vyžadujúcej jej neúmernú fyzickú záťaž alebo psychickú záťaž vzhľadom na jej vek alebo zdravotný stav, alebo spôsobilej poškodiť jej zdravie,
4. vystavovaním vplyvu látok spôsobilých poškodiť jej zdravie alebo
5. neodôvodneným obmedzovaním v prístupe k majetku, ktorý má právo užívať.
Definícia pojmu blízka osoba
Podľa doplneného znenia § 89 ods. 7 Trestného zákona blízkou osobou sa na účely trestných činov násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi podľa § 197a ods. 2, týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 215, vydierania podľa § 235 ods. 2 písm. c), znásilnenia podľa § 241 ods. 2 písm. c), sexuálneho násilia podľa § 241a ods. 2 písm. c) a sexuálneho zneužívania podľa § 242 ods. 2 rozumie -- okrem osôb uvedených v prvej vete cit. ustanovenia (t. j. príbuzný v pokolení priamom, osvojiteľ, osvojenec, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke len vtedy, keby ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá právom pociťovala ako ujmu vlastnú) -- aj:
* bývalý manžel,
* druh i bývalý druh,
* rodič spoločného dieťaťa a osoba, ktorá je vo vzťahu k nim blízkou osobou podľa prvej vety, ako aj
osoba, ktorá s páchateľom žije alebo žila v spoločnej domácnosti.
Pre úplnosť treba poukázať na to, že Trestný zákon bol doplnený s účinnosťou od 1. 9. 2002 -- v súvislosti so zámerom postihnúť tzv. domáce násilie a zabrániť mu -- aj o ustanovenia, podľa ktorých:
1. primeraným obmedzením alebo povinnosťou je príkaz na pozitívne správanie sa k vedeniu riadneho života, ktoré je súčasťou trestu alebo podmienečného prepustenia a je v určitom vzťahu k spáchanému činu. Obmedzenie spočíva najmä: .....(c) v zákaze priblížiť sa k poškodenému na vzdialenosť menšiu ako päť metrov a zdržiavať sa v blízkosti obydlia poškodeného (§ 89 ods. 23 písm. c Trestného zákona),
2. trestného činu marenie výkonu úradného rozhodnutia podľa § 171 ods. 3 Trestného zákona sa dopúšťa aj ten, "kto marí výkon predbežného opatrenia uloženého v občianskom súdnom konaní na ochranu osôb ohrozených násilím".
Dôvody na obmedzenie užívacieho práva
Súd pri rozhodovaní o návrhu na obmedzenie užívacieho práva podľa § 146 ods. 2 OZ a § § 705a OZ, -- ale tiež pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia podľa doplneného znenia § 76 ods. 1 písm. g) OSP -- je podľa § 135 ods. 1 OSP viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov, a kto ich spáchal, ak v čase rozhodovania súdu takéto rozhodnutie už nadobudlo právoplatnosť.
Do úvahy prichádza najmä:
* odsúdenie za trestné činy týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 215 Trestného zákona, vydierania podľa § 235 ods. 2 písm. c) Trestného zákona, znásilnenia podľa § 241 ods. 2 písm. c) Trestného zákona sexuálneho násilia podľa § 241a ods. 2 písm. c) Trestného zákona a sexuálneho zneužívania podľa § 242 ods. 2 Trestného zákona,
* právoplatné rozhodnutie správneho orgánu o postihu za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. b) a d) zákona č. 372/1990 Zb. v znení neskorších predpisov (za to, že osoba, ktorá sa dopustila priestupku, inému z nedbanlivosti ublížila na zdraví, resp. úmyselne narušila občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním) alebo za priestupok proti majetku podľa § 50 citovaného zákona (za úmyselné spôsobenie škody na cudzom majetku krádežou, spreneverou, podvodom alebo zničením poškodenie veci z takého majetku, ak škoda nedosahuje výšku minimálnej mesačnej mzdy ustanovenej všeobecne záväzným právnym predpisom, alebo za pokus o takéto konanie).
Ak v čase rozhodovania súdu o návrhu na obmedzenie užívacieho práva podľa § 146 ods. 2 OZ a § 705a OZ, ako aj pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia podľa doplneného znenia § 76 ods. 1 písm. g) OSP, takéto rozhodnutie nie je alebo ešte nenadobudlo právoplatnosť, súd dokazovaním v občianskom súdnom konaní zisťuje, či je splnená podmienka fyzického alebo psychického násilia alebo hrozby takého násilia vo vzťahu k manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom dome alebo byte (§ 146 ods. 2 OZ) alebo fyzického násilia alebo psychického násilia, alebo hrozby takýmto násilím vo vzťahu k manželovi alebo k rozvedenému manželovi ako spoločnému užívateľovi bytu alebo k blízkej osobe, ktorá s ním býva spoločne v byte (§ 705a OZ), prípadne či je u niekoho dôvodné podozrenie z násilia v jeho vzťahu k osobe blízkej alebo osobe, ktorá je v jeho starostlivosti alebo vo výchove, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivý z násilia (§ 76 ods. 1 písm. g) OSP).
V prípade splnenia uvedenej podmienky súd vždy vo svojej pôsobnosti hodnotí stav a stupeň narušenia vzťahov medzi osobami z toho hľadiska, či sa stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným. Rozhodnutie o tejto otázke je výsostným oprávnením súdu a bude závislé od okolností konkrétneho prípadu a úvah súdu.
O rozsahu a spôsobe obmedzenia užívacieho práva, ako aj o dĺžke trvania takéhoto obmedzenia rozhoduje súd s prihliadnutím na záujem zabrániť súčasnej prítomnosti osôb, ktoré sa dopúšťajú násilia alebo vyhrážajú sa násilím a osôb, proti ktorým toto násilie alebo hrozba násilia smeruje a tiež s prihliadnutím na reálne možnosti uskutočnenia takéhoto riešenia.
Vylúčenie spoluvlastníka z užívania spoločnej veci (spoločného domu alebo spoločného bytu) bude zrejme výnimočným, krajným riešením, ak nebude možné docieliť zamedzenie násiliu iným spôsobom obmedzenia užívacieho práva. Zákonodarca v tejto súvislosti nepredpokladá možnosť "odškodnenia" spoluvlastníka, o ktorom súd rozhodol, že je vylúčený z práva užívať spoločný dom alebo spoločný byt. Viac informácií týkajúcich sa skončenia nájmu NP dohodnutého na neurčitý čas, ako aj samotné práva a povinnosti nájomcu nájdete v odbornej publikácii Bytové a nebytové priestory, ich správa a prenajímanie.