Integráciou spoločnosti pomocou práva rozumieme komplexný typ právnej akulturácie. Ide o proces vzájomného prispôsobovania jednotlivých právnych kultúr cez hranice štátu prirodzeným, nenásilným procesom tak, aby sa spoločnosť mohla stotožniť s prijímanými vzormi. V tejto súvislosti sa často uvažuje o tom, nakoľko dokáže právo vyjadrovať, či dokonca spoluvytvárať kultúrnu identitu na národnej a nadnárodnej úrovni.
Pomocou práva dochádza v súčasnej Európe k podstatným premenám osobitne:
- v externých pozíciách ústavu národných štátov (na rozdiel od tradičného východiska úplnej a nedeliteľnej suverenity národných štátov),
- v pravidlách slobodného pohybu osôb a veci (na rozdiel od tradičného východiska politického a ekonomického ochranárstva),
- v medzinárodnom systéme ochrany ľudských a občianskych práv a slobôd (prelamujúce sa tradičné východisko výsosti a nedotknuteľnosti rozhodnutí domácej jurisdikcie),
- v meniacom sa chápaní právnej kultúry a právnej vzdialenosti v smere od partikularizmu k univerzalite (s prelomením tradičnej bariéry geografickej a historickej zviazanosti právnikov s domácim prostredím...).
Vo vývoji európskeho práva možno nachádzať rôzne pramene kryštalizujúceho sa spoločenstva a jemu zodpovedajúcich ambícií:
a) harmonizačných (s akcentom na zbližovanie a zladenie rôznorodých právnych postupov a kritérií),
b) štandardizačných (s akcentom na výber a odporúčanie primeraných vzorov a princípov),
c) unifikačných (s dôrazom na zjednotenie pravidiel),
d) kodifikačných (s dôrazom na usporiadanie zjednotených pravidiel a vymedzenie ich vzťahu k iným systémom),
e) integračných (s akcentom na prepojenie už uvádzaných ambícií s cieľom kreovania vyšších typov inovácií nielen v právnom poriadku ako takom, ale i v spôsoboch jeho implementácie v rozdielnom politickom, sociálno-ekonomickom a inštitucionálnom priestore).
V kontexte uvedeného sa žiada pripomenúť problematika harmonizácie zákonodarstva v spoločenstve štátov v tom, že je prejavom legislatívneho federalizmu. Príkladom právnej integrácie v priestore EÚ je realita zložitosti tohto procesu, harmonizácia práva členských štátov je predpokladaná zriaďovacími zmluvami i zmluvou o EÚ. Prostriedkom harmonizácie sa môže stať tak uzavretie normatívnej zmluvy, ako aj akt vydania aktu komunitárnej exekutívy. V niektorých prípadoch je tento prostriedok až a priori stanovený, inak sa predpokladá, že bude zvolený najpriaznivejší (najprimeranejší) z prostriedkov. Zbližovanie vnútroštátnych právnych poriadkov slúži na dosiahnutie jedného z dlhodobých základných cieľov únie - vytvorenie právneho spoločenstva. Pritom výsledkom procesu zbližovania síce môže byť právo jednotné, ale spravidla ide o vytvorenie harmonizovaného právneho systému, v ktorom sa jednotlivé súčasti vzájomne dopĺňajú a podporujú.
Napríklad predmetom harmonizácie sa v EÚ stali predpisy výslovne upravujúce pohyb tovaru, služieb, osôb a kapitálu. Ďalej tiež široký okruh súvisiacich úprav, zasahujúcich osobne súťažné právo, agrárne právo, dopravné právo, pracovné a sociálne právo, právo obchodných spoločností, bankové právo, burzové právo, daňové právo, právo duševného vlastníctva, priemyselné právo a i. Na rozhodovaní rozsahu harmonizácie majú hlavný vplyv najviac Rada Európy, Európska komisia a Európsky parlament. Rozsahom treba rozumieť i to, do akej miery sa zblíženie bude týkať všeobecnej úpravy, ktorá je modifikovaná zákonodarstvom, a do akej miery ide o otázky vyžadujúce podrobné úpravy, či dokonca flexibilné pravidlá právnej politiky, na ktorých vytváranie, vrátane diskrenčného použitia, je národná exekutíva a administratíva obvykle len rámcovo či generálne splnomocnená.