Malé podiely na lesných pozemkoch komplikujú život urbárnikom. Treba nastaviť motivujúce mechanizmy, aby ich mohli odkúpiť spoločenstvá alebo aktívni vlastníci, vraví Milan Ovseník, predseda Únie regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska.
Aký by mal byť ďalší osud malých podielov na lesných pozemkoch, ktoré sú v urbárskych spoločenstvách?
Čo sa týka malých podielov štátu, určite by sme navrhovali, aby stanovil podmienky na ich odpredaj pozemkovým spoločenstvám. Napríklad tak, ako je to v prípade skupovania poľnohospodárskych pozemkov cez produkt Moja pôda. Nerozumieme, aký má význam, aby štát vlastnil také drobné podiely v pozemkových spoločenstvách. Predstavujú päť, desať percent z celkovej plochy. Zbytočne administratívne zaťažujú jednak pozemkové spoločenstvá, ktoré musia každoročne obnovovať nájomné zmluvy zo Slovenským pozemkovým fondom a štátu platiť za prenájom týchto podielov. Fond je totiž právnická osoba určená štátom na spravovanie týchto podielov. V konečnom dôsledku spoločenstvám aj odčerpávajú peniaze, ktoré sa mohli využiť iným spôsobom.
Spoločenstvám to komplikuje situáciu? Má štát zástupcov na valných zhromaždeniach?
Jeho účasť na valných zhromaždeniach je povinná. Zákon hovorí o tom, kedy má taký zástupca štátu právo hlasovať. Na zhromaždenia chodia pracovníci regionálnych pracovísk Slovenského pozemkového fondu.
Historicky išlo o súkromné vlastníctvo obyvateľov obce. Urbárnikom prideľovala pôdu ešte Mária Terézia, aby na nej hospodárili a platili dane. Neskôr sa zoštátnila, potom sa im vrátili a teraz niektoré podiely znovu vlastní štát. Ako sa k nim dostal?
Ide napríklad o pozemky, ku ktorým sa v stanovenom...
Zostáva vám 85% na dočítanie.