V priebehu rokov 2000 až 2004 dochádzalo k postupnej a zásadnej zmene kľúčových právnych predpisov súvisiacich s možnosťami ukončiť obchodovanie na burze cenných papierov. Boli komplexne prepracované zákony, z ktorých zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách nadobudol účinnosť od 1. januára 2002 (č. 429/2002 Z. z. o burze cenných papierov nadobudol účinnosť 1. septembra 2002) a Burzové pravidlá.
Podľa zákona č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch a investičných službách emitent verejne obchodovateľných cenných papierov mohol rozhodnúť, že prestanú byť verejne obchodovateľné len v prípade, ak o tom rozhodlo jednomyseľne 100 percent akcionárov spoločnosti a ak s tým vyslovil súhlas Úrad pre finančný trh. Skutočnosť, že verejne obchodovateľné akcie boli umiestnené na Burze cenných papierov v Bratislave v priebehu kupónovej privatizácie a vyznačovali sa značne rôznorodou akcionárskou štruktúrou v podstate až do konca roka 2002, bola dôvodom, prečo sa v rokoch 2000 -- 2001 končilo obchodovanie na burze, najmä na základe zrušenia emisie akcií v bývalom Stredisku cenných papierov SR.
V roku 2001 k štandardnému postupu skončenia obchodovania pribudli prípady z dôvodu rozhodnutia ÚFT o zrušení verejnej obchodovateľnosti emisií akcií (disproporcie medzi obchodným názvom emitenta, resp. jeho právneho nástupcu, a náležitosťami emisie cenných papierov).
Od nadobudnutia účinnosti zákona o cenných papieroch a investičných službách k 1. januáru 2002 sa zmenili dôvody na skončenie obchodovania. "Nový zákon s úmyslom chrániť práva drobných akcionárov pri zmene verejne obchodovateľných spoločností na súkromné stanovil prísne podmienky na zrušenie obchodovania s využitím inštitútu povinnej ponuky na odkúpenie akcií od akcionárov, ktorí nehlasovali na valnom zhromaždení za ukončenie obchodovania," povedala Mária Hurajová, generálna riaditeľka BCPB. Naďalej sa však podľa jej vyjadrenia v hojnom počte končilo obchodovanie na základe zrušenia emisie akcií v SCP, resp. v Centrálnom depozitári cenných papierov SR, a to v prípadoch, keď boli emisie akcií zrušené z dôvodu zániku spoločnosti likvidáciou bez právneho nástupcu.
V roku 2002 -- 2003 postupne dochádzalo k výraznej koncentrácii akcionárskych štruktúr jednotlivých spoločností, čo bolo predpokladom na relatívne ľahký odchod z burzy. V roku 2003 proces koncentrácie vlastníckych práv vyústil podľa Hurajovej do zvýšeného počtu prípadov, keď skončeniu obchodovania s verejne obchodovateľnými akciami na burze predchádzalo valné zhromaždenie, ktoré rozhodlo o ukončení obchodovania. V mnohých prípadoch už nebolo potrebné vyhlásiť povinnú ponuku, keďže o ukončení obchodovania s akciami na burze cenných papierov rozhodol jediný akcionár so 100-percentným podielom na základnom imaní emitenta.